piatok 3. marca 2017

Hands-on preview: Vaporum

Bol chladný petržalský podvečer. Mliečna hmla sa vznášala medzi vežami panelákov. Krajina biela, stromy pokryté inovaťou. Ja som sa vydal do útrob podivnej veže. Vlastne, opäť som mal možnosť nahliadnuť do tajomstiev  kuchyne Fatbot Games. Vidieť v pohybe dungeon crawler (alebo ako tomuto typu hier niektoré mladé decká na západ od východu hovoria - dungeon blobber) Vaporum. Viem, že sa nedávno pár ľudí zaujímalo ako to s touto hrou vyzerá. Či vlastne uvidí svetlo sveta? Som rád, že vám môžem oznámiť – dieťa je zdravé a má sa čulo k svetu.


V hre sa vžívate do úlohy jednej jedinej postavy, ktorá sa dostáva na podivné miesto. Do zdanlivo opustenej veže skrývajúcej nejedno tajomstvo. Kto ste, ako ste sa sem dostali? Neviete. Protagonista trpí jednou z najjednoduchších možných barličiek ako ho stotožniť s hráčom samotným – amnéziou. Tak ako hlavný hrdina, tak ani hráč netuší nič o svojej histórii. Má v pamäti niekoľko medzier, ktoré potrebuje zaplátať. Popritom preskúmať čo sa vo veži deje a odhaliť pár tajomstiev. A že bude čo odhaľovať! Nemám na mysli len abstraktné príbehové tajomstvá, ale aj tie skrývajúce sa za tajnými stenami. Napríklad. Položím vám jednu otázku. Celkom základnú. Čo býva jadrom hrateľnosti typického dungeonu?


Než si na ňu odpovieme. Posledný rok som mal možnosť okúsiť pár moderných hier tohto žánru. Takmer pri každej z týchto hier som to po polhodine vzdal. Uvážte, že si v nich môžete vytvárať družinu! Ak chodíte na moje stránky častejšie, isto viete, že túto vlastnosť RPG považujem za veľmi dôležitú. Napriek tomu, čo to pomôže keď sú tieto hry celé neinšpiratívne. Neviem ako by som to presne popísal. Všetky tie dungeony sa nejakým spôsobom snažia napodobniť Legend of Grimrock. Skvelá hra, mimochodom. Lenže triafajú sa na prázdno. Buď ich zráža dolu estetika „asset store“, súbojový systém je nudný (?), hádanky často úplne chýbajú. Sedíte pred monitorom, hráte a necítite žiadne nadšenie, prekvapenie, ani atmosféru sveta.

Tí pozornejší z vás si už istotne všimli, že sa mi v predchádzajúcom odseku podarilo zodpovedať otázku o dungeonoch. Rovnako ako nenápadne naznačiť v čom vyniká hra Vaporum. Zoberme to však pekne po poriadku. 


V kancelárii bratislavských Fatbot Games som sa pohodlne usadil za ich počítač, aby som sa ponoril do sveta plného syčiacej pary, vody a podivných stvorení. Trochu som tušil do čoho kráčam, s jedným malým rozdielom. Kým, zhruba pred pol rokom, som okúsil „demo pre investorov“, dnes som mal možnosť skúsiť build blížiaci sa míľovými krokmi k svojej finálnej podobe. Dostal na výber i obtiažnosť, na ktorej si chcem hru zahrať. Nie som redaktor Polygonu, aby som volil „easy“. Ale, priznajme si, ani masochista, takže „hard“ som radšej ani nezvažoval. „Medium“ to teda bude! Čo by, aspoň podľa slov autorov, malo byť to, čomu sa v obyčajnom jazyku hovorí „normálna obtiažnosť“. Malý chrobáčik v hlave mi našepkával hlúposti. Keď ti to nepôjde, nuž môžeš si podať ruky s redaktormi menovaného internetového plátku. Ďakujem. Na druhej strane, pokoril som nejeden klasický dungeon, toto musím dať s rukami za hlavou!

K dispozícii máte rôzne nastavenia, môžete si upraviť rozvrhnutie kláves ako vám vyhovuje. Čo som hneď aj urobil. Aby som to po prvom súboji zmenil na pôvodné nastavenie. Tak nejako som predpokladal, že prehodenie otáčania a „strafovania“ mi bude viac vyhovovať. V mojom prípade, nie! Lenže to trochu predbiehame udalosti.


Na samotnom začiatku vstupujete do veže. Pred vami vládne nepreniknuteľná tma. Za vami mizne posledný pás svetla. Dvere do útrob stavby zapadnú a ostáva len samota. V pozadí počujete dunenie samotnej veže. Nastane tma. Oči si zvykajú na prítmie. Dá sa ísť jedine dopredu. Otočíte prvými ventilmi. Jedným, druhým. Zdá sa, že veža vám pomaly naznačuje všetko čo bude treba vedieť na prežitie. Pritom sa stále tvári tajomne ako sfinga v Karpatoch. Piesty pri dverách začnú pracovať. K podprahovému duneniu sa pridáva syčanie pary. Máte holé ruky. Žiadna zbraň, žiadny nástroj. Niekoľko krokov ďalej nachádzam miestnosť vyzerajúcu ako šatňa. Či čosi podobné. V nej získavam svoje prvé vybavenie  – páčidlo. Dokonca s popisom...och, aké chytré! Každá zbraň má niekoľko vlastností – jednak veľkosť spôsobenej škody, potom modifikátory (účinnosť voči určitému typu nepriateľov či prostredia, či prípadne dopad na niektoré vlastnosti), cooldown a pod. Rovnako to platí aj o zbroji.


Z času, na čas sa stane, že vám cestu zahatí obrovská, drevená debna.  To znamená len jediné, že je na čase oprášiť vaše vedomosti zo Sokobana. Nie však takto hneď v prvých priestoroch hry. Len nenápadne naznačuje, čo sa bude po vás v neskorších poschodiach chcieť. Veľmi skoro po začiatku hry narazíte na miestnosť ukrývajúcu niekoľko zvláštnych túb. Evidentne v nich niečo je. Po ich aktivácii nachádzate podivné exoskelety. Ako hovorí varovanie na ceduli pred vstupom do vnútorných častí veže. Bez tohto vybavenia to ďalej nepôjde. Je to práve táto časť výbavy, ktorá definuje spôsob akým budete hru hrať. Menovite: „Combat rig“, „Heavy rig“ a „Thauma rig“. Nemusíte byť génius, aby ste pochopili, ktorý okamžite zaujal moje alternatívne ja. Nasadím si teda thauma rig, všetky systémy bežia, vlastnosti sa zvýšili a môže sa ísť na skutočný konflikt. No vlastne, ono prvé poschodie je viac predstavovacie, takže by ste tam nemali otrčiť laby. 

Keď už som pri tom. Páči sa mi, keď majú hry zasadenú mechaniku zlepšovania sa do prostredia, v ktorom sa odohrávajú. Tak ako vo väčšine hier tohto žánru, aj Vaporum má skúsenostné body, tu zvané fumium. Čo je látka, na ktorej je postavených množstvo vecí v tejto veži. Zaujímavá, o ktorej som sa zatiaľ mnoho nedozvedel, ale prečítané noticky čosi naznačujú. Po dosiahnutí istého počtu fumia, získate bod zvyšujúci niektorú z vlastností. Vložíte ho do ovládania pušiek, do chladných zbraní alebo vylepšíte ovládanie jedného aspektu svojho exoskeletu? Len nenápadne naznačujem. Systém  nie je nijako zložitý. Vytvára však dostatočné množstvo kombinácii, aby ste sa museli rozhodovať (a rozmýšľať nad tým) kam bod vložíte.


Veža vám samozrejme bráni v postupe. Nieže by mala vedomie. I keď, jeden nikdy nevie čo autori nachystajú. V tomto prípade naozaj hovorím metaforicky. Hádanky sú ďalším výživným prvkom dobrého dungeonu. Hádanky a logické problémy, chcelo by sa dodať. Váš postup nie je priamočiary. Niečo vám bráni v ceste. Tu sú to uzatvorené dvere, tu treba nájsť kľúčik a niekde byť šikovný, pretože dvere sa zavrú skôr než k ním dobehnete. Už v samotných prvých dvoch úrovniach je toho požehnane. Všetko má výborné tempo a časovanie. Čím vyššie vo veži ste, tým viac bude prituhovať. Aspoň dúfam. Za necelé dve hodiny som sa dostal na začiatok tretej úrovne. Ani nie tak kvôli hádankám. Pretože ak povieme hádanky, treba povedať aj druhú zložku dobrého dungeonu...


Súboje. Prebiehajú v reálnom čase. Ak ste nepriateľom „štvorcového tanca“, tak vás budem musieť asi sklamať. Kým v hrách ako Legend of Grimrock (alebo klasík, z ktorých vychádza) je to tanec, v prípade Vaporum to je hotové tango! A že to bude poriadne tango! V obyčajnej hre tohto typu sa postavíte pred príšeru a utrápite ju pohľadom. Prípadne okolo nej skáčete, v relatívne predvídateľnom vzorci. Skúste to v tejto hre a „quick load“ je váš kamarát. Na prvé príšerky tento spôsob možno pôjde aplikovať. Avšak už čoskoro po začiatku hry zistíte, že miestni obyvatelia sú riadne mrchy. Takmer každá, s ktorou som sa stretol, mala nejaký útok zabraňujúci klasickému tancu okolo. Dokonca ma jedna z nich prekvapila. Bol to šváb, ktorého som prvý raz prekrstil na prerasteného kliešťa (než som sa z poznámok dozvedel o jeho švábom pôvode). Človek sa mu snaží vyhnúť, sekať do neho, aby sa ho zbavil. Myslím, že každý z vás tuto rutinu už zažil. Nielenže hryzie a skáče. Úplne ma odrovnal, keď mi odskočil dozadu. Sekol som naprázdno. Šváb si uhol krok späť a zahryzol sa mi do členka (asi). Každá potvora má však istý vzor správania sa, okolo ktorého treba plánovať taktiku boja. Hlavne musíte využívať všetky dostupné nástroje. Nezabúdať čo všetko máte k dispozícii. Čo sa mne stávalo celkom často. Mám tam tie „gadgety“, teda akýsi druh kúziel, ktoré môžete nasadiť do vášho rigu. Lenže veľmi často som ich zabudol používať. Moja chyba. V začiatku som narazil na tri druhy – elektrický útok, kyselinový útok a gadget zlepšujúci mierenie so strelnou zbraňou.


Môj takmer dvojhodinový herný zážitok bol skutočne výborný. S dobre dávkovaným tempom. Súboje neboli nahromadené na jednej kope. Protivníkov bolo tak akurát. A dúfam, že toto správne dávkovanie sa bude dotýkať aj ďalších poschodí . Správne tempo malo aj získavanie nového vybavenia, podčiarknuté i s trochou nedostatku lekárničiek. Lenže to práve tvorilo napätie podporujúce celkovú atmosféru hry. Nie je nad to, keď máte posledných pár desiatok (či jednotiek) života a konečne nájdete v truhlici lekárničku. Keď už spomínam pocity. Vyriešenie problému tiež prináša uspokojenie. V prvých dvoch podlažiach som nenarazil na nič, čo by vyslovene nedávalo zmysel vo vnútri pravidiel hry (a všeobecnej logiky). Tajné miestnosti sú naznačené. V poznámkach napríklad, ktoré dotvárajú celkový príbeh veže. Jednu tajnú skrýšu som takto prehliadol. Pretože som si nepozorne prečítal poznámku. Okrem spomínaných noticiek a postupom jednotlivými poschodiami veže, budú dej dotvárať aj audiozáznamy.


Čím viac toho vidím, tým viac sa presvedčujem, že Vaporum rozhodne bude patriť medzi hry, ktoré sa oplatí sledovať. Dúfam, že si udrží vyváženosť medzi súbojmi a hádankami. Tak ako ju ukazuje doteraz a nezvrtne sa ku koncu len na sekvenciu plnú súbojov. Ako sa to zvykne stávať niektorým RPG. Nič čo som doteraz videl tomu nenaznačuje, takže sme snáď na veľmi dobrej ceste. Rovnako som zvedavý ako sa bude formovať príbeh hry. Ten má rozhodne svoj potenciál a i pre mňa je tajomstvom. Vizuálna, zvuková i naznačovaná príbehová stránka spolu vytvárajú vynikajúcu atmosféru, ktorá je podčiarknutá zatiaľ výbornou hrateľnosťou. 

Hra by mala vyjsť v prvom polroku tohto roku.

1 komentár: