utorok 4. apríla 2017

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - Všade samé siene

Mali by sme si trochu vyčistiť stôl. Medzitým všetkým čo sa v hrách udialo, som si samozrejme dal prestávku od hrania druhého Pool of Radiance. Ako som už neraz naznačil, nie je to práve zábavné hranie. Ide to od desiatich k piatim. Mimochodom, čím je to, že sa mnohým „moderným“ tvorcom nikdy nepodarilo zopakovať kúzlo „gold box“ hier? Teda až na Temple of the Elemental Evil, lenže to je zase úplne iný príbeh. Medzitým som dokonca opäť načrel do tajov hry Dungeons & Dragons Tactics a... tá ma tiež svoje problémy. Ale späť do Myth Drannoru. Tým, že sa mal pomerne dlhú prestávku medzi hraním a celkom lajdácke poznámky (tejto časti hry), tak bude tento príspevok pomerne krátky (relatívne).


Nie je sa čomu čudovať. Človek pri tom preliezaní stále rovnakých priestorov tak nejako otupí. Áno, do týchto miest sa nedá dostať. Aha, potrebujem kľúč. Kde ho nájdem? Niekde na úplne inom poschodí, niekoľko minút cesty smerom niekam... Už zase. Ach áno, tu som už bol. Všetko je tu vykosené. Protivníka, že by človek hľadal lupou. Takže len klikáme na jedno miesto, klikáme na druhé miesto... klikáme. Pretože ako som už naznačil predtým, kliknúť sa dá len tam kde dovidia vaše postavy. O čo by bolo pohodlnejšie, ak by šlo kliknúť na druhý koniec mapy a postavy by sa tam pomaly dotackali? To by som chcel asi príliš. Mimochodom, mám také podozrenie, že ani „pathfinding“ postáv by to neustál. A to je jeden z dôvodov prečo je klikanie obmedzené len na „dohľad“ družiny. Ale čo ja môžem vedieť. Skrátka som tieto posledné časti preliezal bez toho, aby som javil nejaký záujem o priestory, ktoré som navštívil. Poznámky tak šli do čerta. Hanebné!


Hlboké siene a Siene Svetla som postupne prehľadával, tak ako bolo potrebné. V Sieňach Svetla som narazil napríklad na svätyňu majstra sládka, ktorý spomínal čosi magické a neuveriteľné. Nie som si istý, či som na to vo výsledku narazil. Konkrétne „Onyx of Richest Wort“, alkoholická terminológia. Ale čo čakať od trpaslíkov? Poklady, žranicu a chlast! 

Ostatne, táto časť Siení svetla bola akosi zamorená jašteričími mužmi alebo akoby sme ich mohli volať Jašteričiakmi. Pretože predpokladám, že medzi „Jašteričiakmi“ budú aj „Jašteričiačky“... Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra mi môže poďakovať neskôr. Takže, ako by sme to... Milý denníček, družina narazila na miestnosť, ktorá bola strážená kamennými jašteričiakmi. Konštruktmi magickej proveniencie, hodne odolní proti zápachu, úderom obyčajných zbraní a pekne odolní voči kúzlam. Našťastie medzi všetkými jašteričiakmi boli len dva takéto konštrukty. Upratali sme miestnosť a našli studňu života. Ako hovorí stará múdrosť, živá voda je dobrá na pleť. Budeme to krásna družina! Pravda, v tejto hre vás skôr vylieči a zbaví vás všetkých zlých problémov, ktoré trápia vaše postavy. 

Mal som si studničky užiť, kým to išlo. V ten moment som to ešte nevedel, ale tie mrchy šupinaté tú studňu neskôr otrávili. Vraj keď ju nemôžu mať oni, nebude ju mať nikto! V akom svete to žijeme...


V jednej z truhiel som našiel ďalšie slovo moci „Word of Constriction“, ktoré mi malo pomôcť zatvoriť bránu nemŕtvych v Sieňach z kameňa. Úprimne, celá táto pasáž mi z odstupom času strašne splýva. Viem, že som sa niekoľko minút vracal z jedného miesta na druhé. Napríklad ako teraz. Mal som slovo moci a vedel som, kde ho použiť. Ale cesta do Siení z kameňa bola kdesi od ruky. Najprv som prehľadával zvyšok podlažia a potom sa pomaly vracal k nemŕtvej bráne. Niekoľko minút, bez toho aby sa niečo zásadné udialo. A to sa vlastne opakovalo niekoľkokrát. To sa týka aj obchodníka, ktorý bol väznený v Hlbokých sieňach. Mimochodom, že je to ten obchodník, ktorému som predtým predával veci, mi došlo až hodne neskoro. Tak nejako mi to nezaplo. Obchodník sa stratil a tu väznia nejakého škriatka. Už viete ako je to dobrodružstvo otupujúce? Samozrejme kľúč bol na úplne inom mieste, niekde úplne inde a naplánovať to sa nedá, pretože neviete... Mám dosť silných bojovníkov a tie mreže nevyzerali práve najpevnejšie. Dalo sa to riešiť vykopnutím. Alebo šikovnou zlodejkou. Čo si to nahováram, takéto alternatívy tvorcov málokedy napadnú. Nie, magický zámok to nebol ani zďaleka! Človek (vlastne pardón, elf) ho zachráni a on je ešte aj pekne drzý, tento Nottle. 

V Hlbokých sieňach som konečne našiel zdroj zmrazenia miestnosti Rhonglyn. Bola tu zapichnutá špeciálny dýka, ktorá odstavila celý teleportačný systém. Trochu nám to uľahčí cestovanie medzi jednotlivými poschodiami, ale po pravde, žiadna sláva to nebude.


Predmety, poklady, súboje, behanie z jedného miesta na druhé. Všetko vyzerá rovnako, všetko je rozsiahle a... Napriek asi mesačnej prestávke sa po pár hodinách začínam škriabať nudou. Utrpením, myslím, že čiastočne aj fyzickým. Pritom v tej hre vidíte jej potenciál. Má svojim spôsobom isté čaro, ale robí všetko preto, aby sa vám nepáčila. Keď už som myslel, že to opäť na nejaký čas vzdám, dostal som sa do jednej z veží vedúcich na povrch (House of Gems Tower). Nové prostredie! Malé, kompaktné, pár poschodové, ale nové. Nepozerané. Človek až nadskočil od radosti. Vo veži sme museli bojovať so skupinkami nemŕtvych. Avšak vďaka nášmu paladinovi a klerikovi, všetko išlo relatívne ako po masle. Ach áno, ešte tu bolo aj pár uctievačov draka a ich nepríjemné kúzla. Vo vrchnej knižnici veže sme nakoniec našli kostenú ruku s prsteňom Volania (Ring of Calling). To je taká malá vec, ktorá nám pomôže dostať sa cez magickú bránu. Lenže najprv musíme prsteň dostať z ruky. Tak jednoduché to, ale nebude. Vlastne, áno hádate správne, pomerne jednouché. Len si to bude vyžadovať zase bežanie cez celú prázdnu mapu!



Cieľom bude miestnosť Rhonglyn, odkiaľ sa premiestnime do Siene čarodejníkov. Tá je prístupná len cez tento teleport. Už som v nej raz bol, takže viem, že mám ruku s prsteňom priniesť tam sediacemu Caalenfaireovi. Kto je Caalenfaire? Prastarý mág? Pravdepodobne, sedí na svojom tróne a za neho rozpráva lebka Volun. Nie, nie je to Morte, ani Murray. Potom ako som priniesol ruku s prsteňom, prsteň oslobodil a prezradil mi ďalšie slovo moci „Word of Oblivion“.  Dole v hale, pod trónom na stene viselo magické zrkadlo. Neváhal som a nahliadol do neho... Konečne som zbadal tvár nášho protivníka. Akási žena s pazúrom a drak...

Herný čas: cca 32 hodín (1 reštart, 11 reload)



Poznámka na okraj: Tento zápis bol skutočne veľmi veľkou skratkou. Ale ako som už stokrát napísal, nie je to toľko zaujímavé a aspoň sa mi podarilo dohnať svoj skutočný stav. Tak nejako dúfam, že čítanie je zaujímavejšie... :-)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára