Pomalý koniec fyzického média

Pôvodne som chcel písať ďalší devlog a písať o problémoch, na ktoré som pri tvorbe narazil (a skoro si rozbil držku ;)). Lenže mi plány nabúrala Sony a ich rozhodnutieukončiť produkciu fyzických diskov januárom 2028. Prísť to asi jedného dňa muselo; posledné roky všetko speje k digitálnemu. Digitálnemu, ktoré je nestále, netrvácne a nehmotné. K digitálnemu, ktoré sa lepšie kontroluje, pokiaľ ste nadnárodná korporácia, ktorej cieľom je produkovať zisky, bez ohľadu na to akým spôsobom. Ale aby to nebol jediný argument. Poďme sa (už neviem po koľký raz) pozrieť na fyzické médium verzus digitálny objekt. 

Častý proti argument býva, že túžba po fyzických médiách je otázkou nostalgie. Digitálny svet ponúka pohodlie, dostatok priestoru - veci sa neukladajú vo fyzickom priestore a nezaberajú v ňom miesto. Čo sú na jednej strane valídne argumenty. Pokiaľ veci len bezmyšlienkovito konzumujeme, asi nechceme aby nám zaberali životný priestor. Fyzickú vec však vlastníte a to je prvá zásadná výhoda.

Pri digitálnom materiály si v skutočnosti nekupujete nič fyzické, ale iba licenciu na jeho zobrazenie/prehratie či zahranie. A keďže nad takýmto digitálnym objektom máte minimálnu kontrolu, táto licencia môže byť poskytovateľom kedykoľvek zmenená alebo odobratá. Fyzické médium vám nikto na diaľku nevymaže (Aaron Perzanowski a Jason Schultz v knihe The End of Ownership: Personal Property in the DigitalEconomy detailne rozoberajú, ako digitálne zmluvy postupne a nenápadne zbavujú spotrebiteľov tradičných vlastníckych práv).

Digitálne je v prvom rade vysoko závislé od technológie a pripojení. Okrem toho, že je veľmi jednoduché vám digitálny objekt odobrať alebo znehodnotiť, fyzické médiá fungujú lokálne a decentralizovane. Ak vypadne internet, poskytovateľ má technický výpadok, alebo sa rozhodne stiahnuť film/hru/album z ponuky kvôli licenčným právam, vaša polica s diskami, krabicami a obalmi zostáva stále plne funkčná.

Ostatne modifikácia diela kvôli vypršaniu licencie na jeho časť, je tiež posledné roky veľmi častým fenoménom. Korporát a držiteľ licencie si toto môže dovoliť, pretože nemáte v ruke originálny kus. Vašu CD inštaláciu nikto nezmení, vašu digitálnu kópiu kedykoľvek. 

Otázka je, či sa pozastavovať aj nad vplyvom aké má fyzické médium na sústredenosť a kapacitu pamätať si. Ak sa bavíme o papiery a knihách. Pretože to je trochu iný argument, ale opäť vedený v prospech fyzického a neprospech digitálneho (pozri napríklad Words Onscreen: The Fate of Reading in a Digital World). 

A to som ešte nespomenul uchovávanie diel pre budúce generácie. Historická a digitálne muezologická práca. Poznatky, ktoré prinášajú. Staré krabičky sú artefakty a svedkovia doby. Fyzické média sú zase uchovávateľom dát na dobu určitú, ktorú však uchovávajú v pôvodnej podobe. Áno z ich záchranou sú starosti a nie všetky nám vydržia naveky. Dôležité však je, že sú. Hmatateľné, tu a teraz. Sú spojivom medzi reálnym svetom a ich digitálnom podobou a zážitkom, ktorý prinášajú svojmu vlastníkovi. Bez nich bude to spojenie redšie a bude vážne hroziť, že mnohé z nich v budúcnosti stratíme. 

Znamenia tu boli už dávno a témy (i na tomto blogu) chytil neraz. Príspevky staré aj 10 rokov a viac. Všetci čo vývoj sledujú vedeli, že jedného dňa tá doba príde. Myslím si, že väčšina dokonca zdieľa obavy z toho, čo nastane ak fyzické média vymiznú úplne. Áno, preto platí,  že jednotlivcovi môže byť vymiznutie fyzických kópii ľahostajné, dokonca ho môže vítať. Lenže to je v konečnom dôsledku celkom sebecký postoj, ktorý si nevidí za dĺžku vlastného nosa.

Asi mi nakoniec naozaj neostane nič iné, len si tie fyzické kópie vyrábať sám. Začiatok roka bol znamením, ten nápad mi do hlavy neprišiel len tak! ;)