DreamForge Intertainment

Keď sa občas pozriete do minulosti, na hry ktoré ste hrali, nájdete tam niektoré obľúbené spoločnosti. Napríklad ja som mal v minulosti celkom rád Westwood či SSI. Má to však jeden malý háčik. Spočíva v tom, že napríklad spomínaná SSI vlastne slúžila často ako vydavateľ hier, nie ako ich tvorca. A tak som pomaly zisťoval, že SSI je síce výborný vydavateľ, ale za hrami stoja práve ich tvorcovia ako bola napríklad spoločnosť DreamForge Intertainment.

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown, časť 2.

V predchádzajúcej časti sme nechali našich hrdinov kdesi v uliciach Skara Brae. Kde sa statočne snažili dohodnúť s miestnou populáciou na rozumnom riešení celej situácie. Mno, nešlo to hladko. Aj tak by ma zaujímalo, aký mocipán vypustí do mesta kopec grázlov a príšer, aby to tam vyhladili. Čomu chce potom vládnuť?

Dojmy: Darkest Dungeon (beta)

Nevyhľadávam často tematicky temné diela. Vo fikcii mám radšej veci, ktoré sú naladené optimistickejšími farbami, resp. pokiaľ aj na hrdinov príde temnota, tak záver garantuje lepšie zajtrajšky. To celkom môžem. Zas na druhej strane, občas taká temnota môže byť celkom oslobodzujúca. RPG plné narušených hrdinov, i tak by sa dala nazvať hra menom Darkest Dungeon, ktorá sa momentálne nachádza vo svojej beta fáze.

Jeden nad ostatnými...

Hovorí sa, že ľudia starnú a ako starnú stávajú sa múdrejšími (mno, o tomto by sa dalo pochybovať, ale ostaňme u toho, že sa to hovorí...), posúvajú sa vo svojich životoch, vyvíjajú sa, aby potom nakoniec niekedy umreli. Úprimne povedané, nemám ten pocit, že sa to týka práve mojej maličkosti. Teda až na ten koniec, tým som si bohužiaľ akosi istý. Ono sa to má totiž tak...všetko starne a Zem sa točí. Ale ja mám pocit, že som mentálne na tom takmer rovnako ako v dobách keď som prvý raz začal čítať herné časopisy...

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown, časť 1.

Niekde zhruba v druhej polovici 90-tych rokov som mal také obdobie, kedy som mal pocit, že by bolo dobré sa vrátiť k starším RPG hrám a trochu ich poznať. Začal som pátrať po internetoch – väčšinou v internetovej kaviarni a neskôr v práci – po RPG, ktoré som do tej doby nehral. V tomto období som sa tak dostal aj k sérii Bard’s Tale...

Veci minulé a tak trochu budúce...

Rok 2014 bol rozhodne zaujímavý. Nie, že by som nejako cestoval ako ten predtým, ale získal som PhD. – človek by povedal, no konečne si po sto rokoch doštudoval :-) A stránky tiež neboli  tak úplne zanedbávané – napriek tomu, že som vlastne jeho takmer polovicu dokončieval dizertačnú prácu, čo samozrejme zožralo najviac životného času.  Dokonca dostali svoju vlastnú doménu – júj! Je tu nový rok a otázka čo ďalej...

Best of 2014

Koniec. Rok sa opäť blíži k svojmu neodvratnému koncu, Zem dobieha  svoje kolečko okolo Slnka a istá časť ľudstva bude sláviť nastávajúce zimné sviatky (a letné, aby sme nediskriminovali južnú hemisféru našej planéty naším severocentrickým pohľadom na sviatky ;)) – a tak akosi nastáva čas na bilancovanie. Na stránkach, kde z času na čas píšem o hrách, to rozhodne nebude bilancovanie na tému najlepších filmov, však. Budeme bilancovať herne, a teda skôr žánrovo jednostranne, ale za to veľmi bohato. A ako človek, ktorý vyrastal na hrách v 90-tych rokoch musím rovno konštatovať – páni, to bol teda rok!

Dojmy: Dragon Age Inquisition

Už pred rokmi som sa zmieril s faktom, že Bioware už nie je to vývojárske štúdio, ktoré bývalo. Časy Baldurových brán sú už dávno preč a z kedysi sviežeho štúdia ostala len schránka a značka. Ostatne celý biznis je v konečnom dôsledku len o značkách a tvorenie hier na úrovni EA je len čistý biznis. Ale, treba zároveň dodať, ich masové poňatie RPG nemusí byť nutne zlé – a ani nie je. Len je trochu iné a záleží na každom z nás či na ich hru pristúpime alebo nie. Na druhej strane, Dragon Age 2 skutočne nebola úplne vydarená hra... a s týmto vedomím som tak trochu skepticky čakal na tretí diel série.

Dojmy: Icewind Dale Enhanced Edition (Android)

Kdesi v zapadnutej taverne na Mečovom pobreží. „Hej bosorák, potrebujem drobné!“ Kričí na elfa sediaceho v rohu pohostinstva dievča nezbedné. Elf sedí pri stole, znudene si podopiera hlavu a zdá sa, že má všetkého plné zuby. „Bosorka si ty. A už som ti sto razy povedal, že som čarodejník a...“

„Hej, tretej kategórie, viem,“ skočila mu do reči zlodejka. „Ale aj napriek tomu potrebujem tie drobné!“ Usmiala sa a nastavila otvorenú dlaň. „No tak, neondej sa, uvidíš vyplatí sa to.“ Mág zdvihol oči, chvíľu sa zastavil na jej vždy výstrednom výstrihu a napokon siahol do mešca pre mincu. Zobral ju medzi prsty a zdvihol na svetlo.