Volanie Opičieho ostrova...

Ách to more, to nádherné modré more. Čerstvý morský vzduch nasávaný do pľúc a tá nádherná modrá obloha. Och, skoro som zabudol... Mohli by tu byť niekde piráti. Čo je horšie, mohol by tu byť ten najhorší pirát zo všetkých – démonický, zombie zloduch, tiež známy ako LeChuck!

Keď som pred nejakým časom hral posledný diel tejto série, takmer som plakal. Kam sa podel Monkey Island? Kde je, čo sa stalo s humorom tak typickým pre túto srdcovú záležitosť? Zmizol. Vzdialene ju pripomínal len prvý akt. Potom sa kamsi stratil – do neznámych hlbín oceánu... Možno za to mohlo nejaké voodoo kúzlo. Ako inak.

A viete vy čo?! Chlapci z Telltale sú šikovní a nejakým zázrakom tú kliatbu zničili. Puf. Nie je. Ostala len číra zábava, ktorá na vás z každého rohu kričí: „Ja som Guybrush Threepwood!!!“ Presne tak a nie naopak. Tééda...až na jednu maličkosť. Pre životy pirátskych papagájov, koho bol nápad vytvoriť tak blbé ovládanie postavičky?! V Samovi & Maxovi to išlo normálne, ale tu nieeee. Tu musím ako idiot stlačiť ľavé myšítko a pohybovať s úbohým Guybrashom po obrazovke. Prípadne mi ostávajú klávesy WASD... Klávesy! Och, u všetkých morských vlkov...klávesy. Spomienky na ten nepodarený Monkey Island... Asi sa rozplačem.

Ehm, pardón, musím sa pozbierať. Normálne ma niektoré spomienky dokážu vyviesť z miery. Elaine...ó, Elaine...eh, zase mimo. Plesk-plesk. Už je fajn! Skrátka, Telltale prišli, vyvalili vrátka, spútali ma, odviezli kamsi do Karibiku a nechali ma tak. Krása. Len treba držať palce, aby sa aj ostatné kapitoly tohto dobrodružstva vydarili. Mimochodom, pán Land, trochu pridať na sviežosti a hudobnej zaujímavosti. Nie je to zlé, ale... Zdá sa mi, že v Curse of Monkey Island sme boli na tom lepšie!

Jou-hou a pil som rum! Teda, vlastne ja pijem najmä červené, ale to nie je tak pirátske! ;-)

Zbierka obohatená o...

Zbierka maniakálneho PC hráča sa opäť rozšírila o pár kusov hier. Pravda nie úplne toho najstaršieho dáta, aj keď tretí Wing Commander už bude mať pekných 15 rokov. Kto by to bol povedal? Som rád, že sa mi ich podarilo získať za celkom prijateľnú cenu, pretože občas pochybujem o zdravom rozume niektorých predávajúcich. Áno, narážam na Elder Scrolls Arena za 300 dolárov!!!

V každom prípade, tým že som do zbierky získal aj vynikajúcu hru X-Wing Alliance, mám teraz kompletnú sériu. Kompletnú v zmysle, aspoň jednu verziu z každého dielu. Pretože ako znalci videohernej histórie vedia, taký X-Wing a Tie-Fighter má niekoľko verzií. Všetky sú rovnako dobré, pre hráča je samozrejme najlepšia tá kompletná, ktorá má väčšinou označenie „Collector’s Edition“, či niekde som videl aj „Enhanced“. Pre zberateľov sú potom istotne zaujímavé aj tie úplne pôvodné, lenže tie práve nemám – zatiaľ :-). Čo však môžem o X-Wing Alliance povedať je, že pracuje na Windows XP bez problémov, takže je možné si ju zahrať priamo z krabice. S ostatnými hrami už bude, vzhľadom na ich vek, zrejme menší problém. Avšak ako náhle ich podrobím testu určite o tom niečo napíšem.

Zatiaľ stále skúšam hry pod Win XP, pretože ako systém sa osvedčil, je stabilný a existuje pre neho niekoľko riešení pre staré hry. Akurát nedávno som si však uvedomil, že čoskoro však bude zaujímavejšie ako tieto hry fungujú na Windows 7. Visty sú mŕtve, avšak je veľmi pravdepodobné, že jedného dňa i ja budem musieť prejsť na novší systém. Zrejme to bude práve Win 7. Občas som totiž na rôznych fórach zazrel aj celkom pozitívne správy o spúšťaní niektorých starých Windows hier. Nemám to overené vlastnou skúsenosťou, takže to berte s rezervou, ale vraj na tom bežia celkom slušne hry, ktoré odmietali behať pod Windows XP a Vistami. Znie to sľubne, ale až prax ukáže. Avšak ja sa budem XP-čiek držať čo najdlhšie to bude možné. :-)



Och, a ak by z toho obrázku nebolo náhodou jasné, o ktoré hry, že sa to jedná: Wing Commander 3, Wing Commander 4 a X-WING Alliance.
Možno by pre lepšiu kompatibilitu bola zaujímavejšia DVD verzia Wing Commandera 4 (z ktorej pochádza aj onen filmový zostrih), lenže originál je vždy cennejší a okrem toho. DVD verzia tuším nemá takú krásnu, veľkú, nádherne klasickú krabicu! :-)

Prvé dojmy: Ghostbusters - The Video Game

Keď v šatníku straší ťa duch, čo urobíš? Keď z vane vyteká ružový sliz, čo urobíš? Nie, utekať sa nikam nebude, zdvihneš telefón a zavoláš Ghostbusters! Jediní správni chlapíci, ktorí ti pomôžu zbaviť sa paranormálnych javov v tvojom byte. A medzitým ho možno stihnú trochu rozbiť..., takí skrátka sú už od roku 1984, kedy sa objavili na striebornom plátne. A dnes, 25 rokov po tejto udalosti, sú tu opäť. V podstate v Ghostbusters 3, akoby ho možno natočili pred pár rokmi. Len sa nám do toho nejakým zázrakom zamotala aj počítačová hra.

Presne ten pocit má fanúšik, ktorý si hru zapne. Všetko je autentické, herci nevyzerajú ako zrelí na dôchodok a odpočinok vo svojej obľúbenej záhrade. Bodaj by nie, veď sa píše rok 1991, teda dva roky po laškovaní s Vigom (Karpatským, krutovládcom a metlou Moldavska...však to poznáte). S touto zostavou (a duom Aykroyd, Ramis za scenárom) je hranie, resp. prežívanie hry Ghostbusters skutočne filmovým zážitkom. Výborné dialógy, sem-tam nejaký prekvapivý, mierne lakací moment... chýba jedine Rick Moranis (hodil herectvo na klinec) a Sigourney Weaver (zrejme sa ju nepodarilo ukecať). Dokonca sa tu objaví aj ten hajzlík Walter Peck (samozrejme v podaní svojho pôvodného predstaviteľa Williama Athertona). Slečnu v núdzi tu však máme tiež, však čo by to bolo za Krotiteľov, keby nemal Peter objekt svojej túžby. Pre tentoraz je to Alyssa Milano ako Dr. Ilyssa Selwyn (mimochodom, povráva sa, že by si túto úlohu mohla zopakovať aj v pripravovanom filme). Skrátka po tejto stránke je hra jeden výborný orgazmus, ehm. :-)

Ach áno, ja som vlastne skoro zabudol, že je tam niečo ako hra...veď je to hra. Nuž hra je to pekná. Koridorová, s nejakou tou vytýčenou úlohou na začiatku a chytaním, či likvidovaním duchov (tých slabších totiž rozprášite na kopu slizu bez nutnosti chytania). Oživené lampy v hotely sú sranda, avšak nie keď sa na vás rúti celá svorka (aj keď je otázkou, či lampy lovia vo svorkách alebo inom útvare...nikdy som totiž nad tým takto neuvažoval :-) ). Na začiatku sa totiž čosi stalo (momentálne ešte neviem čo, tak ďaleko som v hre nepokročil) a bola pri tom naša milá Dr. Ilyssa. Možno to má niečo spoločné s Gozérom. Ale skrátka – v hre idete z jedného miesta na druhé, lovíte, likvidujete a prípadne si zabojujete s nejakým väčším, či menším bossom. Pri tom vám samozrejme asistujú samotní slávni Krotitelia. Všetko je to však popreplietané filmovými scénami a typickými dialógmi (a hlavne veľmi zábavnými). Samotná hrateľná náplň sa môže zdať občas trochu stereotypná, avšak vzhľadom na to, že často striedate prostredia, ktoré sú odlišné a pestré, sa stereotyp mierne otupuje.

Technická stránka veci už je na tom podstatne horšie. Hra vyzerá vynikajúco, avšak pokiaľ máte doma konzolu poslednej generácie, nevidím dôvod prečo sa rozčuľovať s PC verziou. Ta hra totiž na mnohých miestach neuveriteľne trhá...a je jedno aké máte nastavenie, výsledok ostáva rovnaký. Trochu som pátral po zahraničných fórach, aby som zistil, či nie som jediný, ktorý má tento problém. Nie som. Na druhej strane sú hlasy, ktorým ide hra absolútne bez problémov, hladko a svižne. Z tohto (nie príliš hlbokého) prieskumu sa zdá, že podobné problémy majú najmä ľudia s dvoj jadrovým procesorom. Na druhej strane, kto má štyri jadrá, nemal by mať problém. Teoreticky. Skrátka optimalizácia sa nepodarila...obzvlášť keď na mojej zostave aj Arma 2 beží relatívne bez problémov a Ghostubsters sa seká akoby som ju púšťal na 286-tke.

Pre fanúšika Ghostbusters je to jasná voľba, bez rozmýšľania, bez diskusie. Týmto by som rád pozdravil predstaviteľov podradnej korporácie Sony, ukázal im prostredník a odkázal, aby si ten idiot, čo rozhodol o pozdržaní ostatných verzií hry v Európe, ustrelil hlavu. A pokiaľ to bol Japonec, nech to teda rieši tradičným spôsobom.

Star Trek, nedokončená fikcia...

Každý občas rád niečo napíše, aj keď mu to dva krát nejde. Tiež som býval ten prípad. Niekde v temných zákutiach šuplíku sa váľa mapa sveta, ktorý som niekoľko rokov zveľaďoval a budoval. Dokonca existuje aj pár nedokonalých príbehov, o ktoré som sa pokúšal. Nič prevratné, klasická fantasy so všetkým čo k tomu patrí. Len ta literárna kvalita akosi nedostačuje. A tak je to so všetkým. Pred pár rokmi som si povedal, že by nebolo do veci, vytvoriť si nejaký svet, v ktorom by sa dalo trénovať. No, vytvoriť...ako sa to vezme. Zobral som si totiž na mušku Star Trek.

Star Trek mám spojený hlavne s posádkou nejakej lode, ich interakciou medzi sebou a poznávaním nových, neznámych svetov. Lenže zasahovať do existujúceho vesmíru som tiež priveľmi nechcel. A tak som svoju posádku i s loďou poslal na druhý koniec známeho vesmíru (aby som si mohol vystavať svet vlastný, ale zároveň udržať to „startrekovské“ čo mám rád). Bez možnosti návratu. V zapätí som si však uvedomil istú podobnosť s jedným zo seriálov. Naplánoval som teda do úvodnej epizódy cameo roličku pre Siedmu a admirála Janeway-ovú. Ale to všetko prišlo až po tom, čo bola navrhnutá loď.

Potom, čo vzišiel nápad na túto „fan fiction“ som logicky potreboval loď pre posádku. Mohol som si vybrať už existujúcu v oficiálnom kánone, prípadne si vybrať nejakú, ktorú vytvorili samotný fanúšikovia, keďže som vtedy často hral hru Starfleet Command 3 resp. Bridge Commander. Lenže to by som nebol ja. Kde by bola tá radosť z tvorenia, aj keď by výsledok nemusel dopadnúť najlepšie? Zrodila sa loď triedy Perún.


Obrovská v porovnaní s ostatnými federálnymi loďami, avšak to všetko malo svoj pevný základ v jej histórii. Keď niečo vytváram, musí to mať svoju históriu, inak nemá dielo právo na život. Ibaže vďaka tomu sa mnohé diela svojho života ani nedožijú. Hádate správne, loď bola stvorená, s ňou i jej (relatívne) bohaté historické pozadie, avšak prvá epizóda dobrodružstiev jej posádky nebola do dnešného dňa napísaná. Existuje v chabých poznámkach a mojej hlave. Na to dopláca väčšina mojich výtvorov, vrátane do dnes nedokončeného modu pre Oblivion (plánujem zmapovať jeho smutnú históriu).

Zhruba pred dvoma rokmi som sa rozhodol revitalizovať starý model lode. Ako možno niektorí vedia z môjho predchádzajúceho blogu, stvoril som ju spôsobom „pokus-omyl“ pri testovaní trial verzie 3D Studia Max. Som príliš lenivý vyhľadávať rôzne návody a tutoriály „ako na to“, okrem toho, kde je ta zábava z objavovania keď si to prečítate? :-) Pri vytváraní nových vecí pre (už spomínaný) Oblivion som podchytil pár nových fínt, a tak som sa rozhodol prerobiť starý model. Vlastne, začal som loď budovať od znova, na základe starých podkladov. Trial verzia vypršala, loď ostala rozrobená a nájsť si čas tiež nebolo jednoduché. Konštrukcia tak ostala visieť v nekonečnom kyberpriestore a pomaly na ňu začal padať kyberprach. Až prišiel do kín nový Star Trek.


Oprášil som Bridge Commander a nainštaloval Enterprise z nového Star Trek filmu, ktorú už medzitým stihli fanúšikovia vymodelovať. Mimochodom, veľmi vydarený model. Vždy keď vidím tieto vydarené modely, hovorím si, ako ďaleko mám k dokonalosti – viem to, ale k tomu čo vytvoríte máte aj tak iný vzťah. Uvedomujete si, že to nie je dokonalé, ale je to vaša vlastná práca. Behom niekoľkých dní som rozpracovaný model dokončil, exportoval do formátu hry Bridge Commander a chvíľu sa nervoval s osadením technológií. Nie je dokonalé, ale to už je iný príbeh, príbeh o modifikovaní Bridge Commandera.


A tu je, tretia loď tejto triedy U.S.S. Perun NCC-80333. Áno, tretia. Pôvodná U.S.S. Perun (tá ktorá by mala byť centrom mojej fikcie) bola na požiadanie kapitána premenovaná (predok kapitána zahynul v rámci experimentu, na ktorom sa podieľal. Bol to prototyp lode, po ktorej nechal kapitán pomenovať svoju novú loď triedy Perún – na počesť tých, ktorí sa nebáli podstúpiť riziko pri objavovaní nového) A tak, keď bola posledná loď tejto triedy dokončená, dostala meno pôvodného dizajnu.

Prvé dojmy: The Sims 3

Koncept „The Sims“ je sám o sebe celkom zaujímavý. Lenže nikdy to nebola hra ako taká. Sims sú doslova pieskovisko pre kreativitu, prípadne hracia plocha pre životy nič netušiacich Simíkov. Okrem toho, je to vec obchodne neuveriteľne úspešná, ktorá však nemusí vyhovovať bežnému hráčovi.

The Sims 2 sa permanentne objavovala v prvej 10 najpredávanejších hier v US. Či už to boli datadisky alebo rôzne reedície, istota PC rebríčka sa volala „The Sims 2“. Stroj na peniaze alebo keď chcete marketingovou rečou – dojná krava. Druhý Slimáci majú okolo seba silnú skupinu moderov, ktorí dokázali túto hru obohatiť o rôzne predmety, viac, či menej zaujímavé hacky, ktoré robili samotnú hru pestrejšou a umožňovali sa s ňou hrať ešte viac než bolo možné so základným balením. Nehovoriac o tom, čo všetko nabalili na základný koncept samotný Electronic Arts cez ich datadisky. Až muselo nutne prísť ďalšie pokračovanie, ktoré za sebou zanecháva jednu obrovskú a bohatú „hračkohru“.



Pre začiatok by som rád poznamenal, že som „Sims 2“ hrával takpovediac ako RPG. Pritom, je to len jedno z možných uchopení takto široko koncipovanej hry. Ďalšou možnosťou je klasické hranie podľa úzkych pravidiel hry, či len obyčajná výstavba. Čo bola druhá vec, ktorú som robil, keď som občas hru zapol. Vystaval som si vlastné susedstvo od základov až do podoby akú má dnes. Začal som na zelenej lúke a dnes mám z toho celkom príjemné mestečko. Samozrejme nie je tvorené len vlastnými výtvormi, ale aj zaujímavými stavbami iných užívateľov. Nepíšem to len tak, toto všetko totiž stojí za tým, ako som zo začiatku vnímal tretích Slimákov.


Po technickej stránke sa jedná o výborne optimalizovanú hru, ktorá beží tak plynulo, ako to vaša zostava dovoľuje. Vzhľadom na to, že „The Sims 2“ nebežala plynulo ani na mojej najnovšej zostave, sú tretí Simáci krokom správnym smerom. Zároveň však treba dodať, že sa graficky príliš od svojho predchodcu nelíšia. Snáď až na lepšiu prácu s tieňmi a krajšie vodné plochy. Čo prekvapí ako prvé je vopred oznamovaný voľný svet, v ktorom sa vaše postavičky budú pohybovať. Bez naťahovania, bez zbytočného a nudného zdržovania. Vzápätí však prichádza prvé sklamanie – voľnosť budovania susedstva sa stráca. Hráč má možnosť upravovať len existujúce parcely, ktoré sú však pevne dané v rámci jednej krajiny. Môžete tak susedstvo síce prebudovať, ale len v rámci existujúcich parciel.

Ďalší menší šok nastáva pri budovaní samotného domu. Vo svojej podstate sa nič zásadne nemení, akurát pri jeho vybavovaní sa začínate cítiť smiešne. Tak obmedzený výber predmetov do domácnosti už človek dávno nezažil. Pritom ľahko zabudne, že tie tony predmetov v predchádzajúcom diele boli zväčša prácou šikovných moderov. No a napokon je tu ďalšie zistenie, že Electronic Arts vám síce ponúka prídavný materiál, ale už len za tvrdú menu. Momentálne sa tam dajú kúpiť niektoré predmety, ktoré boli štandardným obsahom predchádzajúceho dielu. Áno, predmety, stavebné prvky, to všetko vyzerá presne tak isto ako v „Sims 2“. Človek sa cíti rozčarovaný a trochu podvedený. Preto prechádzam na mód žitia...

Na prvý pohľad všetko pri starom, avšak na ten druhý začínajú byť citeľné isté zmeny smerom k zábavnosti obyčajného hrania. Každý Simík má teraz sadu vlastností, ktoré určujú jeho správanie, nálady a spôsob akým bude jednať s okolím. A viete čo, zdá sa, že to veľmi dobre funguje. Potreby Simíkov neklesajú tak rýchlo. V centre síce zmizla možnosť navštíviť interiéry budov, avšak to považujem za pozitívne zrýchlenie samotnej hry. Simík je v reštaurácii, hrá tam prijemná hudba...nič viac netreba. Naje sa tam a ide von. Počas svojho pobytu v reštaurácii sa môže spustiť nejaká tá náhodná udalosť a vy si môžete vybrať jeden z dvoch spôsobov ako váš Simík zareaguje. Zaujímavé a hlavne so všetkými možnosťami zábavné. Pri Sims 2 som sa už dávno hrýzol nudou, tu sa ešte stále bavím.

Ak má váš Simík dobrú náladu alebo si plní svoje túžby, získava body, za ktoré si môže neskôr nakúpiť (ako som si to pracovne nazval) perky. Alebo keď chcete, špeciálne vlastnosti, ktoré do istej miery uľahčujú Simíkov život. Skrátka, prvé dojmy sú celkom pozitívne, napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá ako „The Sims 2.5 Deluxe“, na druhý odhalí, že herné mechanizmy sa tentoraz podarili viac a celá hra tak pôsobí sviežim dojmom. Ešte dúfať, že moderská komunita sa chytí aj tohto pokračovania a obohatí predmetový katalóg hry – a zadarmo! :-)

Tales of Monkey Island

Viete čo sa môže stať nadšenému milovníkovi starých hier, keď sa dozvie, že jeho veľmi obľúbená spoločnosť menom Telltale Games, vytvára čosi, čo patrí do fondu jeho srdcových záležitostí? Áno, vždy to má súvis so srdcom - infarkt. :-)

Séria Monkey Island mala u mňa vždy zvláštne miesto (a keď hovorím séria, myslím tým prvé tri hry!). Špecifickú atmosféru, svojský humor a vynikajúcu hudbu. To všetko, len vo svojom špecifickom prevedení, dokázali Telltale preniesť do epizodického Sama & Maxa. Dokážu to aj s Monkey Islandom? Modlím sa, aby sa to skutočne podarilo... Nie, ja im verím a okamžite si idem objednať epizodický balík.

Ten človek je snáď blázon? Ani nie, je to len nostalgik, ktorý má rád pirátov podchytených tým správnym humorom. Hudba musí byť tiež tá správna... A hádajte, kto skladá hudbu? Michael Land! Čo by sa mohlo pokaziť? Ale i napriek tomu, radšej budem držať palce. Jeden nikdy nevie, odkiaľ na vás vyskočí trojhlavá opica :-)

Kapitánov denník...

Borgská kocka, čo je to? To je rovno otázka bytia, či nebytia. Och áno, v týchto nádherných dňoch ma zamestnáva otázka existencie bytia, či nebytia vo vesmírnom priestore... Ako vždy za to môže film, kniha alebo iné médium. V tomto prípade film, všetci zrejme tušia ktorý. Zistil som, že to teplo normálne napomáha atmosfére...

Teda v prípade, že vo vesmírnych lodiach nemajú niečo ako klimatizáciu. Horko, pot mi tečie po čele. Odrazu sa v reprákoch ozve „We are the Borg. Lower your shields and surrender your ships. We will add your biological and technological distinctiveness to our own. Your culture will adapt to service us. Resistance is futile.“
A do pr...sakra!

No poďte milánkovia, moja lodička si už mnohokrát poradila s nepredstaviteľnou silou. Červený poplach, štíty na maximum...a ide sa!

Výbuchy otriasajú mostíkom, v miestnosti je stále väčšie horko. Oblietame kocku a ja sa rozhodujem zavolať o pomoc. Tiesňové volanie... Namiesto toho však prichádza ešte borgská guľa. Na mostíku lietajú iskry.

Kapitán, štíty na 50%!

„Čože? Tak sakra z toho dostaňte viac! Mám snáď modernú loď.“ Dizajn síce nie je z najnovších a najelegantnejších, ale tá zlatá krabička už niečo vydržala.

„Preveďte energiu zo záložných zdrojov!“

Ďalší výbuch otriasa mostíkom. „Kapitán, prišli sme o generátor štítov. Ďalší stret nemôžeme riskovať!“

„Dostaňte nás do bezpečnej vzdialenosti a udržujte ju, čo to pôjde! Posádka, hovorí kapitán. Pripravte sa na rozdelenie lode.“ Popri tom prikazujem prvému dôstojníkovi, aby sa odobral do druhej časti lode, bude ju mať na povel. Ich úlohou bude zdržať útok, čo najďalej od našej časti. Opravy započnú okamžite po oddelení.

Zdá sa, že všetko pôjde ako po masle... Dostali sme odpoveď na naše núdzové volanie – odpovedali tri lode, ktoré by mali onedlho doraziť. Druhá časť lode sa zatiaľ drží dobre, avšak náš stav zrejme prilákal pozornosť druhej borgskej lode.

„Strojovňa, o niekoľko sekúnd budeme mať vážne problémy! Ako sú na tom opravy?“

„Ešte asi pol minúty, kapitán.“

„Toľko času nemáte!“

V poslednej chvíli na guľu zaútočila oddelená časť lode, a odpútala tak na niekoľko drahocenných sekúnd od nás pozornosť. Štíty nabehli. A ohlásená pomoc dorazila do systému. Ďalšie lode odpovedajú na našu výzvu. Výborne, je časť reintegrovať obe časti.

„Kapitán, máme príliš veľký výkyv energie!“

„Štíty?“

Štíty, bolo posledné na čo som myslel. Loď sa rozpadla... Vlastne, rozpadla je nesprávny výraz. Ktosi mi do nej vykopal ohromnú dieru. Spotený, smädný a vyčerpaný...kto vie, možno tak by sa cítil kapitán vesmírnej lode, keby sa účastnil podobného boja. Teda v prípade, že by to prežil. V tomto konkrétnom by už necítil nič. Úplný nebožtík.

Star Trek, kdeže ty herný si?

Po zhliadnutí nového Star Treku prevažujú pozitívne dojmy, a to je, myslím si, veľmi dobre. Na jednej strane je tu radosť z toho, že sa Star Treku podarilo vrátiť jeho lesk, na strane druhej je moje herné (a smutné) ja. Pretože v dnešnej dobe nemôžeme očakávať dobrú hru, ktorá by robila česť značke Star Trek.

Veď je to také jednoduché. Hra, ktorá sprevádza nový film je obyčajná arkáda, ktorá nie je ani o Star Treku, ale ani o poriadnej hre. Pri pohľade na kalendár samozrejme nikto nebude očakávať a vyžadovať adventúru – tie časy sú už dávno preč, a to i napriek tomu, že sa radia k najlepším hrám z tohto univerza. Lenže čo takto príbehová FPS? To by bolo schodné riešenie a dokonca i multiplatformovo možné. Veď história nám dokladá, že je možné spraviť kvalitné FPS hry z prostredia Star Treku. Či už to bol Klingon Honor Guard alebo séria Elite Force.

V tom prípade, čo takto vesmírny simulátor? Nie, tiež to nie je dobrý nápad – vlastne, tu je to podobný prípad ako X-WING a spol. Príliš PC centrické na to, aby sa do podobnej hry niekto pustil. Starfleet/Klingon Academy a Bridge Commander tak ostávajú jedinými simuláciami, ktoré má človek k dispozícii. Ešteže ten Bridge Commander má takú silnú moderskú komunitu, inak by nám už naozaj nič iné neostávalo.

Napriek nepriazni osudu, mám taký sen. Sen o RPG z prostredia Star Treku, o hre, kde by hráčova postava bola kapitánom vesmírnej lode a mal by k ruke svoju posádku. Skúmal by planéty, plnil úlohy pre Flotilu a nad tým by sa odohrával nejaký veľký príbeh. Hlavné misie na jednotlivých planétach by boli ručne kované, sekundárne misie by boli pol-na pol (ručná práva, generovaný obsah) a tie najmenej dôležité by boli náhodne generované celé. Tým by sa minimalizoval stupeň opakovania na minimum, a zároveň by bolo možné preskúmať celkom širokú časť vesmíru. Samozrejme by nechýbali i vesmírne konflikty, ktoré by sa však nemuseli zásadne končiť bojom. Samotný spôsob hrania vesmírnych misií by bol určite veľmi podobný Bridge Commanderovi. Na čo meniť dokonalosť? :-)

V tomto smere by ma veľmi zaujímalo, či sa objaví nejaký herný JJ Abrams, ktorý dokáže vytvoriť naozaj veľkolepú a kvalitnú hru vo vesmíre Star Treku. Koľko bude na to potrebovať? Rok, dva, desať? Star Trek Online je iná liga, okrem toho, MMO hry nepovažujem za normálne hry :-) Inak tu nie je nič a výhľadovo tiež nič nevidím. Pritom 25th Anniversary... Vidíte ako sa svet zmenil? K 40 narodeninám nevyšla žiadna hra. Vlastne vyšla, mala to byť hra Star Trek Legacy, lenže tá sa veľmi nepodarila. Okrem toho, ako ju môžem porovnávať s tak dobrou adventúrou :-) Škoda slov a zase nám ostáva už len tá povestná nostalgia.

Prvé dojmy: Mysteries of Westgate

Premium moduly pre prvú Neverwinter Nights boli zaujímavým krokom pre hráčov, a istotne i pre samotné Bioware. Vlastne, ono to boli také prvé DLC svojho druhu. Paradoxom je, že jeden z najlepších modulov ste, vďaka prieťahom a činnom spoločnosti Atari, získali zadarmo. Bol to modul od spoločnosti Ossian Studios menom Darkness over Daggerford.

Ossian majú skrátka smolu. Atari je príliš divná spoločnosť na to, aby všetko mohlo ísť podľa plánu. Pokiaľ ma pamäť neklame, čerstvo vydaný Mysteries of Westgate, bol hotový už koncom roku 2007, avšak kvôli snahe Atari vyvinúť akýsi podivný DRM pre svoje downloady, sa jeho vydanie neustále odkladalo.

Mysteries of Westgate je svojim spôsobom klasické DLC, teda čosi menej ako datadisk – do systému samotnej hry neprináša nič nové. A teda ak ste si z nejakého dôvodu neobľúbili druhý diel Neverwinter Nights, je veľmi pravdepodobné, že ani MoW vám nebude sedieť. Pretože nelieči neduhy, ktoré NWN2 má – nešikovná kamera, občasné problémy s AI a podobne.

Na druhej strane, zatiaľ sa zdá, že kvalitou bude niekde na pomedzí solídneho Neverwinter Nights 2 a vynikajúceho datadisku Mask of the Betrayer, ktorý patril k tomu najlepšiemu za posledných pár rokov. Hlavný príbeh vyzerá byť dostatočne zaujímavý, a už teraz sa začína všetko nečakane zamotávať. Vec sa má tak, protagonista (hráč) v akomsi dungeone medzi mnohými pokladmi objavil aj zvláštnu masku, ktorú si (ani sám nevie prečo) zobral. Avšak má to jeden háčik, odvtedy ho sprevádzajú nočné mory a nech sa snažil ako chcel, masky sa nedokázal zbaviť. Na radu mudrca z Cormyru sa napokon vydal do mesta Westgate, kde sídli zločinecká organizácia známa ako Night Masks – niekto tam by mohol vedieť o prekliatí, ktoré maska nesie.

Všetko je len začiatok, ktorý na scénu prinesie vašich spoločníkov, dobre napísané dialógy (miestami citlivo zhadzované humornými pasážami) a celkom slušnú váhu na role-play. Dobrodružstvo využíva celú škálu postupov, ktoré systém NWN2 umožňuje, k tomu, aby hráč mohol skutočne hrať svoju postavu. Veľmi často sa využíva aj systém vplyvu na vašich spoločníkov a vaše reakcie nie sú nikdy jednoznačné. Keď už som pri dialógoch – niektoré sú ozvučené (dabované) a celkom slušne, ďalšie zase vôbec. Podľa akého kľúča sa postupovalo netuším. Pravda, príliš to nevadí, ale občas to ruší koncentráciu na hru. Teraz hovorí, tu je zase ticho.

Naozaj som sa prvé hodiny bavil veľmi dobre, dokonca lepšie ako pri datadisku Storm of Zehir – aj keď ho mám rád, Mysteries of Westgate ťahá hlavný príbeh. Aspoň zatiaľ. Jediným čiernym bodom, inak na zaujímavom dobrodružstve, je tak ono nechvalné Atari DRM. Tri aktivácie na jeden počítač a nemožnosť hru spätne deaktivovať. A za ďalšie, mám podozrenie, že môj sa môj počítač správa akosi anarchisticky a nemá rád niektoré druhy DRM. Keďže aj v tomto prípade (stalo sa mi to už s Mass Effectom) mi odmietol hru spustiť. Jediné čo pomohlo, bolo stiahnutie NoCD patchu (inak tiež povedané cracku). V ten moment som mal chuť Atari napísať, nech mi vrátia tých 10 dolárov za tento Adventure Pack (ako sa DLC oficiálne nazýva).


Update: Zrejme som prišiel na to, prečo sa mi po aplikovaní posledného patchu nechcela hra spustiť (pôvodne som to riešil cez crack, avšak vďaka tomu hra na jednom mieste padala). Chcelo to len updatovať ".NET Framework 3.5". Zdá sa, že teraz už všetko šlape bez problémov.