pondelok 2. januára 2017

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - Hor sa do podzemia!

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor je pokračovanie hry, ktorá všetko začala. Počkaj, Mick, chceš povedať, že Pool of Radiance je nejaká prvá počítačová RPG alebo čo? Ale no tak, ako dlho sa už poznáme? Samozrejme, že nie. Ale Pool of Radiance stála na začiatku dlhého radu RPG titulov dnes známych ako „goldbox“. Svojim spôsobom tento engine, táto séria, formovali to ako sme počas dlhého obdobia vnímali počítačové RPG. Ruins of Myth Drannor nie je priame pokračovanie, je skôr pokračovaním v názve a duchu. Svojim spôsobom. Chcelo byť moderným poňatím starej hrateľnosti. Vychádza po 13 rokoch od vydania pôvodného titulu a pýšilo sa spracovaním 3. edície pravidiel Dungeons & Dragons do počítačovej podoby.


Pool of Radiance 2 – ako sa tiež niekedy nazýva – však do dnešných dní nemá dobrú povesť. V roku 2001, keď hra vyšla, som sa niečo nahral jej vykastrovanej (áno, pirátskej) verzie, ale nikdy mi nejako extra neprirástla k srdcu. Pamätal som si ju ako chaotickú, priemernú odnož vtedajšej konkurencie. Nehľadiac na to, že v rovnakom roku vyšli legendárne hry ako Arcanum: Of Steamworks & Magick Obscura, Wiazrdry 8, Anachronox a ďalšie. Tematicky by hra medzi svoju konkurenciu sadla priam nádherne – typický fantasy svet odohrávajúci sa v obľúbenom Forgotten Realms, ťahové súboje a izometrické (?) zobrazenie sveta. To nie je žiadna novinka a vo všeobecnosti sa tvrdí, že tomuto trendu v zobrazení vďačia hry z prelomu 20. a 21. storočia popularite hry menom Diablo (Blizzard, 1996). Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?

Napríklad technická maličkosť, ktorá vám spolu s hrou odinštalovala celý systém. Pre istotu. Toto mále prehliadnutie, malá chybička je vlastne to jediné ako si dnes ľudia Ruins of Myth Drannor pamätajú. Ak si ešte na túto hru niekto spomenie. Ako som tak pár týždňov pred koncom roka prechádzal svoju zbierku, narazil som tam na malú, nenápadnú krabičku. Otvoril a začal listovať jej manuálom. V hlave mi začal štebotať malý dráčik. Hovoril niečo o tom, že by som to mohol skúsiť. Pustím to pod Windows 10? Neodinštaluje mi to celý systém? To určite nie, táto vada na kráse bola už dávno zaplátaná. Ale predsa, svoju dávku hier som tento rok (2016) ukončil skvelým Tyranny. Predsa však tomu niečo chýbalo. Napriek tomu, že mám tento druh hier veľmi rád, vždy mi na nich istým spôsobom vadil súbojový systém v reálnom čase. Je to zmätok a pauza tomu príliš nepomáha. Ruins of Myth Drannor má ťahové súboje a dokonca si tu hráč vytvára vlastnú družinu. Základ znie celkom dokonalo. Dokonalo pre mňa. 

V noci? Ak je noc, nemŕtvy je niekde za rohom, verte mi!
Vybral som prvé CD s obalu, vložil do mechaniky a čakal... Celá miestnosť sa mierne rozdunela. Mechanika hučala priam náramne. Aj som rozmýšľal či náhodu nechce staré CD požuvať a vypľuť po malých kúskoch. Keď to celé však nejakú dobu trvalo – i inštalácia sa bránila spusteniu. Začal som pátrať. Mno, povedzme, že problémom bol antivírus, ktorý sa rozhodol prehľadávať kompletné CD na vírusy. Blbec. To som však zistil až po tom, čo som hru nainštaloval trochu iným spôsobom. Možno komplikovanejším než bolo treba. V každom prípade, hra bola na disku a ja som s očakávaním klikol na Pool II.exe. Očakával som všeličo. Napríklad čiernu obrazovku. Okamžité padnutie späť do systému. Alebo nejaké podivné chybové hlásenie. Jediné čoho som sa dočkal bolo – prosím vložte disk 2 do mechaniky. Ach.

Po spustení ma privítalo logo Ubisoftu, nasledované (už asi z úcty alebo ako sa tomu po slovensky hovorí „brand recognition“) logom SSI. Potom už som si mohol v pokoji a kľude pozrieť intro. Poznáte to, trochu nemotorne modelované a animované 3D intrá zo začiatku storočia. 

Obyvatelia mesta New Phlan (pomáhali ste budovať v pôvodnej Pool fo Radiance) začínajú pociťovať prebudené zlo snažiace sa ovládnuť Faerûn. Zdá sa, že pôvodcom všetkého bude opäť titulárny Prameň, ktorý však nebol jediný. Zlo sa šíri z ruín starého mesta Myth Drannor a je nutné s tým niečo urobiť. Elminster do oblasti vyslal svoju družinu, aby zlu zabránila. Medzitým mestská rada New Phlanu zvoláva svojich vlastných hrdinov...

Tento chlapík je obchodník... a prezradí kde sa skrývajú uctievači Mystry
Povedzme si to na rovinu, družina Elminsterových hrdinov sú banda babrákov. Amatéri najhlbšieho zrna. Čo si budeme hovoriť. Čarodej im dá nejakú úlohu a oni sa nechajú – buď zabiť alebo pochytať. Takže všetka robota bude opäť ležať na vás – na mne. Družine obvyklej, skladajúcej sa z Micka, Dragona, Jiny a Calissy... since 1990s. Aj keď to tak nie je úplne pravda, meno Calissa vo svojich rôznych úpravách je až neskoršieho datovania. Bolo to meno nejakej darebáčky v sérii Realms of Arkania a mne sa to tak zapáčilo, že ho odvtedy používam pre všetky ženské postavy tohto povolania. Toľko z hráčskej histórie Micka Mága. Poďme však späť ku kreatívnemu procesu.

V zásade si v hre vytvoríte (alebo zoberiete predpripravených..., ale kto by to robil?) štyroch hrdinov. Rozdelíte im základné vlastnosti a vyberiete si z chudobnej škály „figúrok“, ktoré budú predstavovať vášho hrdinu na hracom pláne – teda obrazovke. Žiadne špeciálne vlastnosti, žiadne schopnosti, to všetko za vás hra urobí sama. Zvykajte si, bude to robiť aj naďalej. Vašou jedinou voľbou pri postupe na ďalšiu úroveň je potvrdenie tejto úrovne a vybratie kúzla čarodejníkovi. Och áno, jediná kúzelnícka postava je čarodej, žiaden mág ani iný magický pišišvor sa v hre nenachádzajú. Keď už som pri tom čarodejníkovi (aka sorcerer), nezabudnite si poriadne prečítať manuál. Potom nespravíte tú hlúposť akú som spravil ja. Body sa u čarodejníka (v tomto prípade) vrážajú najmä do charizmy. Prečo? Mňa sa nepýtajte, ja som pôvodnú tretiu edíciu D&D nenavrhoval. 

Tu mali tábor orkovia - minulý čas. Jeden z tuhších úvodných súbojov.
Pravidelných návštevníkov týchto stránok ani neprekvapím so zostavou. Ostatne, možno to už odhadnúť zo zmienených mien. Mág, paladin, klerik a zlodej. Takmer štandardná zostava pre každé dobrodružstvo. Vydali sa do ruín legendárneho Myth Drannoru a vôbec netušili čo ich tam čaká. Mimochodom, klerik bude na začiatku najcennejším prínosom pre družinu. Verte mi, nemŕtvou chamraďou sa okolie a podzemie Myth Drannoru iba hemží. Nejeden raz mi obracanie mŕtvych zachránilo kožu!

Celé dobrodružstvo sa začalo v ruinách Myth Drannoru alebo niekde veľmi blízko. Hneď ako sa naša družina objavila na mieste na ňu skočila banda orkov. Typické. Ťahové súboje sú spracované výborne. Každá postava má akciu, ktorú môže urobiť – či už je to útok, hrabanie sa v inventári a pod. Ostatne kto je oboznámený s niektorou verziou D&D bude tu ako doma. Prvá vec, ktorá ma ako hráča však začala znervózňovať prakticky okamžite, bol zoom. Vlastne jeho neexistencia. Kamera je na môj vkus a moderný zvyk príliš blízko hrdinov. Rovnako sa kamera nedá posúvať za viditeľný dosah družiny. Ak sa presúvate z jedného konca mapy na druhý... len klikáte a klikáte a... Nie je to vôbec zábava. Okrem toho ten pocit, že človek nemá prehľad. Neprestáva a ani po x hodinách som si na to stále nezvykol. V každom prípade, vizuálne je hra kombináciou 2D predrenderovaného pozadia, trojrozmerných postáv (hrdinov, nepriateľov) a predmetov (nábytku, niektorých stien, dverí a pod.).

V každom prípade, prvé potýčky s orkami vystriedali nemŕtvy. Pri skúmaní územia som narazil na starý strom, zdalo sa akoby sa do neho dalo vliezť. Avšak bol strážený akýmsi magickým slovom, ktoré družina nepoznala. Magické slová budú hrať neskôr ešte zaujímavú úlohu. Brániť vstupu do špecifických priestorov ruín. Nakoniec som sa teda vybral opačným smerom. Narazil som na ďalších nemŕtvych a kúsok ďalej obchodníka volajúceho o pomoc. Zase nemŕtvy. No obchodník. Čo za človeka obchoduje uprostred ruín? Šmelinár a určite i podvodník to je. Na druhej strane z vďačnosti udal dvoch ľudí skrývajúcich sa v onom strome. Dokonca mi prezradil i tajné slovo, ktoré ma do vnútra dostane. Takže banda späť k stromu. Tajné slovo sa vyslovilo automaticky a my sme vstúpili do vnútra. Po malom rozhovore vyplynulo, že máme čo dočinenia s uctievačmi Mystry menom Berial a Faeril. Aby sme sa dostali do podzemí Myth Drannoru budeme potrebovať magické slovo. Už ma to prestáva prekvapovať. Našťastie nám dovolia nahliadnuť do magickej knihy, ktorá nám slovo prezradí. Berial ešte od nás chce, aby sme mu priniesli jeho magickú palicu Deathbane, ktorú stratil v „Main Halls“ mythdrannorského podzemia. Rovnako sme sa dozvedeli, že budeme musieť získať Athanovu ruku, na ktorej bol prsteň potrebný na dokončenie jeho questu. Mimochodom, Athan bol vodca tej bandy babrákov pred nami.

A konečne do útrob podzemia!
Po preskúmaní zvyšku mapy – našli sme nejaký ten poklad, kopec nemŕtvych a jeden tuhší boj s orkami. Sme sa konečne vypravili do bájneho podzemia. Keby som vedel, že to na dlho bude jediné čo budeme vidieť... Mimochodom, na povrchu sa počas noci množia nemŕtvy. Nie je to dvakrát bezpečné miesto. Main Halls podzemia je jedna obrovská, veľká, skutočne otravná mapa. Ale to som na začiatku ešte netušil. Bolo to podzemie ako každé iné. Niekde bol treba na vstup získať kľúč, inde tajné slovo a inde sa dá dostať len z inej strany alebo časti podzemia. Ale o ďalších peripetiách družiny v podzemí Myth Drannor niekedy nabudúce...

Pár postrehov v bodoch:

  • pod Windows 10 hra beží v pohode - tj. spustí sa a je relatívne hrateľná. To znamená, že v inventári (a občas to pozorujem i počas samotných ťahov pri súbojoch, ale tam to toľko nevadí) mám pocit, že klesá hre framrate. Poznáte to, ako keď vám nevládze hra a máte pocit, že sa myšou (kurzorom) nedokážete správne trafiť, pretože sa to celé seká.


  • Už som spomenul, že Main Halls je ohromne veľký dungeon. I keď trochu predbieham, ostatné poschodia na tom nie sú lepšie. Deep Halls vyzerá na podobne rozsiahlu obludnosť, Halls of Stone sú rozlohou menšie. Problém je, že je to všetko rovnaké, nič nové, nič čo by to osviežilo a po desiatich hodinách to už začína byť vrcholne otravné.


  • Používateľské rozhranie sa hodne spolieha na používanie kláves. Celkové ovládanie potom trošku komplikuje už spomínané občasné sekanie. Ale tie otváracie okná, nie sú práve najšťastnejším riešením.


  • Na hre je, podľa mňa, vidno, že mala nižší rozpočet. To sa odráža najmä na chudobnej ponuke modelov a ikon pre predmety a zbrane. Na každý druh jeden.

Och, no do ri...mmra. A to je vraj len úvod. Dohrám to?

Herný čas: cca 18 hodín (1 reštart, 8 reload)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára