streda 18. januára 2017

XCOM 2: Stále rovnako chytľavý


Keď veci nefungujú a zároveň fungujú ako majú. XCOM 2 dostane svoj posledný veľký mod – Long War 2. Bude zaujímavé sledovať ako opäť zmení spôsob prístupu k hre. Ja už som v tej fáze, kedy mám hru ťažko omodovanú. Moje posledné herné sedenie sa však nesie v duchu „relaxovaného“ hrania. Teda žiadna hardcore obtiažnosť a podobné hovadinky. Jednoducho si chcem piplať vojakov, vylepšovať ich a postupne sa predierať hrou a misiami. Avšak na to, že hrám hru v celkom pohodovom režime, som to pri poslednom hraní celkom pohnojil. Svojim spôsobom, to je krása XCOMu.


Nechcem ani vedieť čo sa stane ak jedného dňa nainštalujem už spomínanú veľko-modifikáciu Long War 2. Podľa všetkých noviniek to opäť spraví z druhého XCOMu najhranejšiu hru roka. Och, tá bolesť. A vôbec si neviem predstaviť ako v tomto režime hru dohrám, keď na normálnej obtiažnosti robím také školácke chyby. 


Mimozemšťania mali výhodu väčšej pozornosti z jednej „temnej udalosti“ (alebo ako inak slušne do rodného jazyka preložiť „Dark Event“ :)). To všetko som bral v úvahu, ale zrejme nie dostatočne. Bola to jednoduchá misia na získanie nejakých zdrojov a zásob (supply raid), ktoré sú väčšinou pekne priamočiare a pomerne jednoduché. Straty obvykle nulové – i na vyšších obtiažnostiach. Hneď zo začiatku som postupoval opatrne. Nepotrebujem na seba bez prípravy upozorniť (aktivovať pod). Agent Coulson šiel k okraju vlaku. Ďalších členov tímu som opatrne presúval popri vysunutej skale. Po pár presunoch som označil ostreľovačku a poslal ju hore na skalu. Na doraz. Lenže čo sa nestalo, za skalami vysokými, kúsok pod nimi striehla banda emzákov. Nataša mala malý problém. Ostala odokrytá a zraniteľná. Našťastie mi ešte ostali k dispozícií traja vojaci. Teal'c, ktorý síce nemal šancu demolačného mutóna zlikvidovať. A po pravde jeho šanca na zásah bola len polovičná. Namiesto toho som použil granát, aby som mutóna oslabil a zbavil ho krytia. Špecialista Fitz potom poskytol Nataši krytie pomocou gremlina. Ostával posledný vojak.

Keď som na začiatku napísal, že niektoré veci nefungovali, ale niektoré áno – mal som na mysli práve triedu „paladina“. Vytvorenú mojou maličkosťou. Na nižších obtiažnostiach má tendenciu byť trochu silnejší, ale nič nepoteší viac ako keď všetko funguje ako bolo naplánované. Skoro. Paladin mal byť ten, ktorý v prípade núdze dokáže na seba stiahnuť paľbu. Vystrčí sa do prednej línie a zachráni život svojim spolubojovníkom. Dokáže ich podporiť a poprípade i vyliečiť. Aktivoval som jeho osobný štít a poslal ho hore na skalu, aby ho bolo vidno. Ale stále v slušnom kryte. S jedným som však trochu nepočítal...


Začalo mimozemské kolo. Mutón sa, podľa predpokladu, vrhol na paladina a pri útoku absolútne zlyhal. Bol to risk, ale jeho špecializácia je stavaná na to postaviť sa protivníkovi zoči-voči. Vojak ADVENTu ma však prekvapil. Alebo som mnou vybabrala umelá inteligencia? Ťažko povedať. Obehol skalu, skrčil sa za jeden kameň a... Spomínate si ešte na Coulsona kryjúceho sa pri vlaku? Týmto manévrom sa mu vojak ADVENTu dostal prakticky do chrbta. Jedna presná rana, jeden kritický zásah a kariéra Phillipa J. Coulsona v radoch XCOMu je ukončená. Našťastie je v tento moment na bojisku len skupina profesionálov, takže všetci sa držia. Tretí mimozemšťan, ostreľovač, rovnako mení pozíciu a páli po paladinovi. Opäť sa netriafa. Viac šťastia ako umu.

Začalo sa kolo XCOMu. Minútou ticha za padnutého agenta Coulsona. Čo teraz? Urobiť ďalšie školácke chyby? Možno. Najprv sa treba zbaviť mutóna. Označil som shinobi a poslal ju seknúť si do potvory. Áno, ak máte s hrou už nejakú tú skúsenosť viete, že to nebol práve najlepší nápad. Mutón neberie útok na blízko práve najlepšie. Vykryl a vážne mi vojačku zranil. Bez možnosti sa niekam skryť. Takže na začiatku kola mám jedného mŕtveho, jednu vážne zranenú a pred sebou celkom živého mutóna a dvoch ADVENT vojakov. „The muton must die!“ Nejako. Teal'c sa presúva do výhodnejšej pozície a trochu potrhá emzákovú zbroj. Nezabilo ho to. Škoda. O druhého vojaka ADVENTu sa postarala Nataša. Keď už prežila ten nešťastný výpad. Strela z pištole nasledovaná úspešným ostreľovačským zásahom. Teoreticky by mohol paladin zaboriť svoj meč do mutóna. Problém je, že mutón môže útok vykryť, tak ako v prvom prípade. Premiestňujem Fitza a pokúsim sa o 70% strelu na potvoru. Mám štastie! Mutón padá k zemi. Ostáva ostreľovač. Paladin vyťahuje svoj meč a rozbieha sa k emzákovi. Pri svojom behu odkrýva ďalšiu skupinku... Niekedy zabúdam, že sa nemám príliš hnať dopredu. Potom to takto dopadá. Ostreľovač padol na zem pod váhou jeho meča. Ten sa medzitým presunul do výhodnejšej pozície. Áno, paladin sa po zabití mečom má možnosť ešte presunúť. Lenže teraz som mal pred sebou dve hadice a jedného inžiniera. Shinobi trčala na skalách ako maják a bol koniec kola.


V mimozemskom kole sa inžinier rozhodol útočiť na paladina. Málinko ho škrabol, ale keďže mal stále aktivovaný štít, nebolo to nič vážne. Počítačová AI sa však rozhodla, že svietiaca shinobi bude lepší cieľ. Našťastie ju jedna strela tesne lizla a druhá minula. Áno, ja si veľmi dobre uvedomujem, že som mal v tomto prípade viac šťastia ako rozumu. Na vyššej obtiažnosti by pravdepodobne už boli všetci po smrti. Mala byť relaxačná misia a ja ju takto tento...

Našťastie zvyšok misie už prebiehal hladko a presne podľa mojich predstáv. Nič zaujímavé a dramatické sa už neodohralo. Napriek tomu mi to trochu zdvihlo adrenalín a hodne zabavilo. I keď hru hrám akože relaxačne, stále dokáže ukázať svoje zúbky a tvoriť svoje vlastné príbehy. Nie nadarmo bol mojou naj hrou minulého roka.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára