FPS výzva. Strasti a radosti.

Dva mesiace rýchlo tvorby - denne. Človek príde z práce sadne za počítač a pokračuje v tvorbe. Druhý deň znova, ten ďalší a víkend až ho to prestane baviť. Nič nové pod Slnkom. I keď pravda, momentálne stále pretrvávam, ale občas mám pocit, že už idem na zotrvačník. Hlavne, prečo to píšem, nebyť tej Sledgovej výzvy, už by som to asi dávno vzdal. V každom prípade, včerajškom som dokončil všetky levely. Nepíšem, že všetky plánované, pretože plán bol úplne iný aký bude výsledok.

S Easy FPSEditorom dokáže niečo vytvoriť úplne každý. Bez problémov, možno aj bez jediného riadku skriptu. Na druhej strane to vyzerá, že ako taký už nie je podporovaný - a teda posledná vývojárska verzia ostane navždy “ako je” i nejakým tým potenciálnym bugom - dvoma.

FPS výzva? Prečo nie.

Sledge z vysokonapäťového webového priestoru zaváňajúceho retrom. Ten je zodpovedný za moje utrpenie. Lebo kto iný, však? Ja snáď? Ja som sa rozhodol po jeho výzve "stvoriť "shareware" FPS akciu" vyskúšať to s Easy FPS Editorom? Samozrejme, že nie! Alebo vlastne, na čo sa tu teraz sťažujem? Ah áno, že mi Sledge zničil posledné víkendy a pár posledných týždňov. Pretože mi to proste nedalo a musel som si to aspoň vyskúšať. Ako by som to stručne napísal? Wolfenstein 3D sa v tom isto spraviť dá, možno aj niečo maličko pokročilejšie, takže to teda skúšam. A tu vám predkladám moje dojmy z toho celého.

Dojmy - Wizardry: Proving Grounds of the Mad Overlord

Kde si bol človek, keď na svetlo sveta prišlo Wizardry? V kolíske, veľmi pravdepodobne, nič netušiac o svete a už vôbec nie o nejakých počítačových hrách. Spokojne spinkajúc nezaťažený váhou sveta. Až Wizardry 6 a 7 spadajú do oblasti môjho herného obrodenia a spoznávania svetov za presklenou bariérou CRT monitora. A kde si bol, keď vyšlo moderné oživenie prvého Wizardry od spoločnosti Digital Eclipse? No to viem úplne presne...

Soundtrack pre homebrew kapitulu Astartes

Už som to hovoril pri obrázkoch a zopakujem to aj pre hudbu. Strojové generovanie obsahu ma na jednej strane fascinuje, ale na druhej strane ma to desí. Každý (pokiaľ má tú možnosť) si už určite vyskúšal nejaké to generovanie. Ja som nedávno generoval hudbu pre svoju kapitulu vesmírnych mariňákov. Áno, spravil som si k svojmu hobby projektu soundtrack. Akože len tak, aby sa nepovedalo. A ono to vlastne moc nebolelo. Nie je to dokonalé - k tomu sa ešte dostanem - ale je to viac akoby som si niekedy predstavoval, že si môžem dovoliť. Ergo vôbec. A to ma práve na to straší. 

Druhým faktom je, že pokiaľ by v tom nebol žiaden môj vklad, nuž to potom nejako nie je to pravé orechové. Skúšal som aj to. Napíšete čo chcete a ono vám z toho niečo vylezie. Ale… to nie je úplne zábava. Zábava je, keď sa vami niečo vytvorené zhmotní. Nie som textár, takže to miestami škrípe. Latinčina tiež nie je môj obor, takže to pre latinárov bude (ako sa hovorí) miestami “cringe”. Napriek tomu, výsledok je soundtrack k mnou vytváranému svetu a vecí okolo toho. Mať 12 tak som dnes asi v siedmom nebi - alebo niečo podobné.

Ceny s tým nevyhrám, malovať neviem, ale sú to moji Astartes! ;-)

Takže ten soundtrack pre Dawn Dragons, nástupnícku kapitulu Salamandrov a čiastočne sveta, ktorý obývajú znie asi takto:

Dojmy - Tape to Tape

Kdesi začiatkom 90-tych rokov, ktosi v spoločnosti Electronic Arts trafil jackpot. Samozrejme nebolo to len tak, vývoj a inšpirácie určite siahajú k rôznym hokejovým hrám vytvorených predtým. Lenže séria NHL sa stala stabilnou a neoddeliteľnou súčasťou video herného hokeja. A úspech to bol takmer na prvú. Úspech, ktorý sa takmer nikto nesnažil napodobniť. 

Evercade VS

Staré hry sú fajn, ale hlavne sú zábavné. Ak by neboli, tak by sme sa nimi nezaoberali, však? A akosi boli súčasťou môjho dorastania do veku… (no, nebudeme to radšej ďalej rozmaznávať). Pred nejakým krátkym časom som sa stal majiteľom retro konzolky Evercade VS. Prečo? No v prvom rade bola za celkom prijateľnú sumičku a popritom ma zaujala Duke Nukem kolekcia. Predovšetkým remaster prvých dvoch dielov. S krabičkou, cartridge s hrou a (defacto) manuálom. Fyzická podoba a všetko. Myslím, že kto ma pozná sa už nečuduje, čiže zoberme to pekne po poriadku.

Retro: NHL Rock the Rink

Mám rád hokej. To nie je žiadna novinka. Myslím, že pre nikoho. Niekedy mám chuť na hokej blížiaci sa realistickému poňatiu. To jest, hokej á la NHL – kde sú reálne kluby, reálne pravidlá a všetko sa tak nejako drží reality všedných dní. Avšak občas dostanem chuť na hokej divný. Stále ľadový, ale s pravidlami bez pravidiel. Podivnými mutantskými existenciami, bez pravidiel, kde zuby lietajú vzduchom a hokejky sú šermovacím náčiním. Jednoducho pohoda. Asi nemusím poznamenávať, do ktorej kategórie patrí dnes preberaná retro hra.

Daggerfall Unity verzia 1.0

Ja viem, že je tu nejako ticho, ale malú informáciu o verzii 1.0 legendárneho projektu Daggerfall Unity by som asi mal spomenúť. Keďže Daggerfall – minimálne pre mňa samotného – patrí k tomu najlepšiemu čo sa v kanceláriách spoločnosti Bethesda zrodilo. Možno naveky to už tak aj ostane. Prečo? Dôvodov by som vám vedel vymenovať niekoľko, ale o tom tento príspevok byť nemá.

Dojmy - Return to Monkey Island

Nostalgia. Čím je človek starší, tým častejšie sa mu pletie pod nohy. Spomína na časy, ktoré boli tak nejako jednoduchšie. A často to naozaj nebýva ilúzia. V mladšom veku máme proste jednoduchší pohľad na svet a ten sa s nami v spomienkach prelieva i do toho staršieho spomínania. Ron Gilbert a Dave Grossman sa rozhodli, že nám to spomínanie zase trošku okorenia. Nie, nebude to žiaden remake ani remaster – chvála všetkým bohom, ale poriadne pokračovanie dlhoročnej ságy menom Monkey Island. Je na čase sa vrátiť ku koreňom herného vyčíňania niektorých z nás.