pondelok 1. júla 2019

Retro Shortky #2 - Retro Replay

Málo sa o ňom u nás hovorí, málo sa pripomína a pritom je to neuveriteľná zábava sledovať. Poznáte to. Na internete máte kopec mladých mužov vo veku, ktorý radi spomínajú na staré – zlaté časy svojej hernej minulosti. Hry sú skrátka príjemný spomienkový artefakt. A občas na tej sieti objaví niečo, čo je nielen zaujímavé obsahovo (výborné Nekonečný labůžo, alebo Retro GamesPlay dua Dobrovský-Olejník), ale má to aj slušné produkčné kvality. Zároveň je to stále rovnako zábavné – a nie tak úplne o tých hrách. Ale to sa už trochu moc predbieham. Reč je o Retro Replay dua Troy Baker & Nolan North.

nedeľa 30. júna 2019

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - This is the end...

Bola to len chvíľa. Chvíľa, ktorá sa nám akosi pretiahla na takmer tri roky. Lenže všetko sa raz nachýli ku koncu. A tak sa mi po dlhých mesiacoch odkladania, hrania a odkladania konečne podarilo dostať sa na koniec jednej z posledných počítačových Dungeons & Dragons hier, u ktorej som mal rest. Teda, aby som pravdu povedal. Tých D&D hier, ktoré som nedohral ešte pár bude, ale tie už príliš nestoja za to. Takto z prvej mi napadá hrôza Daggerdale z roku 2011 a nie úspešný pokus o prevedenie piatej edície Sword Coast Legends z roku 2015. Ruins of Myth Drannor však bola pokorená. Stálo to však za to?

nedeľa 7. apríla 2019

Dojmy: Mario + Rabbids Kingdom Battle

Bwah bwah, bwah bwah. Bwaah, bwa bwa bwabwa bwah. Bwabwa bwa bwabwabwabwa. Bwah. Bwaaaaah! A samozrejme, že to nie je všetko. Och, čo to? Nie, nie...nechaj mi moju klávesnicu! Nechyt.... Bwah! Uh. Králiky! Ešte k tomu trošku mešuge. Kde som to skončil? Vlastne, kde som to chcel začať? Aha áno, konzola od Nintenda menom Switch a podivný projekt Ubisoftu, ktorému sa úspešne podarilo skĺbiť bwah bwah a Mária.

nedeľa 3. marca 2019

Pravá a ľavá ruka diabla... aj Drizzt by sa čudoval!

Už nejakú dobu som mal na disku portrét Bud Spencera ako rytiera – myslím, že to bolo pre balíček portrétov pre Pillars of Eternity 2. Avšak jeho častý herecký kolega Terence Hill tam chýbal. Tak som si ho tam nejako šikovne dotvoril. Len jednoduchá koláž viacerých obrázkov. A to bolo na dlhý čas všetko. I keď, hovoril som si, ako by bolo fajn, keby k tomu boli aj nejaké zvuky pre postavy do hry. Hlášky a komentáre, bárs i z jedného filmu. Pillars of Eternity je celkom vhodné prostredie pre týchto dvoch „výtečníkov“. Mno, problém akurát je, že dostať nové zvukové súbory do druhého Pillars je (bez prepísania niektorých pôvodných) takmer nemožné. Aspoň sa mi vtedy nepodaril nájsť nejaký rozumný spôsob. A tak celá tá milo-vtipná myšlienka kamsi zapadla a ja som sa začal venovať iným hlúpostiam... Až tento víkend, keď som opäť robil nejaké poriadky na disku, som na tieto portréty opäť narazil. Hovorím si, keď nie Pillars of Eternity, tak aspoň Icewind Dale...

sobota 12. januára 2019

Dojmy: The Eternal Castle [REMASTERED]

To sa tu tak jedného dňa objavila jedna hra. Na pohľad vyzerala akoby vám niečo pokazilo monitor. Na jednu obrazovku používala tak maximálne dve farby a... človek vôbec nevedel, že má niečo také existovať. Nebyť nadšenia, ktoré do svojho projektu Vortex chalani vrážajú, tak by som sa o tejto hre asi ani nedozvedel. Pretože obvykle kanály akosi naduto na túto tému mlčia. The Eternal Castle [REMASTERED] je totiž zábavná plošinovka so silným retro výstrihom.