nedeľa 10. januára 2021

Cyberpunk 2077

 V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dostatok kreatívnej energie na vytvorenie čohosi nehmatateľného, čohosi čo dokáže formovať a manipulovať naše nálady. Každá spoločnosť má súbor pravidiel, ktoré nie nutne vyhovujú každému jej členovi. Z jej spodku, zväčša z tej najväčšej skupiny nespokojencov, potom vychádza kritika týchto ustanovizní, ktorá dokáže byť viac či menej agresívna. Okolo týchto jednotlivcov sa potom pomaly tvoria skupiny, ktoré sa snažia odlíšiť, získať svoju vlastnú tvár, štýl... a tak podobne. Rebelujú, kričia a väčšinová spoločnosť ich buď ignoruje, démonizuje alebo sa ich rovno bojí. Časom si však niekto s podnikavým duchom uvedomí, že na týchto rebéliách by si mohli ulietavať masy... a kde sú masy, tam sú zdroje. A tak sa z rebélie stane hlavný prúd – dobrá značka. Kruh života. Pre jedného prirodzený stav vecí, pre ďalšieho zasraný kapitalizmus...

sobota 3. októbra 2020

Dojmy: Chapter Master

Hustá hmla prekrývala povrch celého bojiska, prelievala sa z jednej strany na druhú. Kapitán Ragnar sledujúc to divadlo prírody, vedel, že v tých vlnách sa skrýva nespočetná hrozba špinavých cudzákov. Bol pokojný. Zažil to už neraz. Ticho prerývané zvukmi sekajúcich klepiet, občasného mľaskania či výstražného revu nejakého veľkého chrobáka. Prieskumníci hlásia cez tritisíc jedincov na bojovom poli – minimálne. Zažil už aj horšie... V tom sa hmla na východnom krídle rozostúpila a obrovská vlna cudzákov sa vrhla proti hradbám mestského úľa Samsara. Otras bol cítiť niekoľko kilometrov ďalej. „Za česť, za slávu Cisára!“ Zareval kapitán, ale jeho posledné slová sa strácali v bojovom kriku jeho bratov a zvuku bolterov trhajúcich chrobačích cudzákov na kusy...

Dve veci. Mám rád slovenčinu, ale niektoré slová a obraty v nej znejú zvláštne... Skúste to: „hive city“; „alien“; „chainsword“; „bug“... Stručné, jasné a výstižné. Moja milá slovenčina, ktorú vraždím veľmi často vlastnými neobratnými formuláciami, je niekedy skrátka príliš „pekná“ pre pochmúrne temnú (1) budúcnosť.

Druhá vec. Požehnanie od tatuška Nurgla tuto z jari, mi umožnilo sa po rokoch trochu viac venovať vesmíru, ktorý som poznal, ale len tak zbežne. Jedna počítačová hra sem - druhá tam. Však to poznáte. Myslím, že to u mňa historicky začalo Space Crusade, resp. prvým Space Hulkom. A z času na čas pokračovalo ďalej.

Vďaka jarnej karanténe som začal plánovať svoj „kill team“, zohnal som si RPG pravidlá (ktoré aj tak nevyužijem, pretože málo ľudí chce vidieť svoje postavy mŕtve hneď po prvom sedení. Pre poznatky o svete sú však tieto knižky výborné.), oživil svoju latentnú lásku k modelovaniu vecí a zistil, že som slepý ako poleno. Nehovoriac o tom, že som spätne začal oceňovať to čím svet Warhammer 40.000 je. Len tak medzi nami, vernými, jeho Cisárska milosť je kolosálny chuj, ale aj tak ho mám rád!

A keď takto niečomu venujete svoju pozornosť, postupne vás to dokáže zaviesť na miesta, ktoré by ste nečakali. Odhalí veci, o ktorých ste nemali tušenia. Tak nejako sa mi podarilo dozvedieť sa o existencii hry z názvu tohto článku – Chapter Master. Aj keď ono je to trošku zložitejšie.

nedeľa 29. marca 2020

Pohyblivé obrázky #1

Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.

utorok 31. decembra 2019

Dojmy - The Mandalorian (1. sezóna)

Druhým seriálom, ktorý sa k nám dostal pred Vianocami, je dielo z produkcie čerstvého kanála Disney+ zasadené do sveta Hviezdnych vojen. Mandalorian, seriálový western vo svojej najčistejšej podobe, ktorý sa nebojí priznať svoje inšpirácie v žánrových klasikách. Nehľadiac na to, že internetu priniesol snáď najroztomilejšiu vec od čias mogwaia z filmovej série Gremlins. :-)

pondelok 30. decembra 2019

Dojmy - The Witcher (1. sezóna)

Zimná sezóna nám nadelila hneď niekoľko seriálov, na ktoré sa dá pozerať. Žánru fantastického, prevedenia celkom slušného. Seriálov, ktoré sú si svojim spôsobom trochu podobné – v náplni, v jednom výraznom protagonistovi ponevierajúcom sa svetom a bojujúcim s kadečím a s kadekým. Zaklínač je seriálom z produkcie Netflixu. Adaptáciou u nás dobre známych Sapkowského knižných predlôh. Adaptáciou americkou, ktorá dopadla na počudovanie celkom dobre. Ale to sa trochu predbieham.

nedeľa 15. septembra 2019

Retro: SimCopter

Čo je SimCopter v očiach dnešného hráča? Nie veľmi vábne vyzerajúci simulátor helikopotvory. Na prvý pohľad je všetko veľmi jednoduché a... zahalené do hmlistého oparu a šedivé ako socialistické sídliská. Ten kontrast si však neuvedomíte na prvý pohľad, ale až v momente, kedy si vlastnú mapu prevediete z hry SimCity 2000. Tam je všetko nádherne farebné, hravé v i dnes fungujúcom pixelartovom prevedení. SimCopter je vo svojom jadre veľmi jednoduchá hra, ale i veľmi chytľavá.

pondelok 29. júla 2019

Retro Shortky #3 - Retro Nation

Je to sotva pár týždňov, čo sme si spomenuli na vynikajúci retro seriál pod vedením dvoch pánov. A netrvalo dlho a máme tu ďalšiu novinku. Ko(z)mická dvojica erudovaných novinárov Dobrovský – Olejník to zabalili v rámci Games.cz a vydali sa na vlastnú dráhu retro kultúrneho vyžitia pre hráčov veteránov. Teraz keď to po sebe čítam, znie to trochu... zvláštne. Pavel a Honza síce nie sú Troy a Nolan, ale na druhej strane o hrách samotných toho vedia viac...

pondelok 1. júla 2019

Retro Shortky #2 - Retro Replay

Málo sa o ňom u nás hovorí, málo sa pripomína a pritom je to neuveriteľná zábava sledovať. Poznáte to. Na internete máte kopec mladých mužov vo veku, ktorý radi spomínajú na staré – zlaté časy svojej hernej minulosti. Hry sú skrátka príjemný spomienkový artefakt. A občas na tej sieti objaví niečo, čo je nielen zaujímavé obsahovo (výborné Nekonečný labůžo, alebo Retro GamesPlay dua Dobrovský-Olejník), ale má to aj slušné produkčné kvality. Zároveň je to stále rovnako zábavné – a nie tak úplne o tých hrách. Ale to sa už trochu moc predbieham. Reč je o Retro Replay dua Troy Baker & Nolan North.

nedeľa 30. júna 2019

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - This is the end...

Bola to len chvíľa. Chvíľa, ktorá sa nám akosi pretiahla na takmer tri roky. Lenže všetko sa raz nachýli ku koncu. A tak sa mi po dlhých mesiacoch odkladania, hrania a odkladania konečne podarilo dostať sa na koniec jednej z posledných počítačových Dungeons & Dragons hier, u ktorej som mal rest. Teda, aby som pravdu povedal. Tých D&D hier, ktoré som nedohral ešte pár bude, ale tie už príliš nestoja za to. Takto z prvej mi napadá hrôza Daggerdale z roku 2011 a nie úspešný pokus o prevedenie piatej edície Sword Coast Legends z roku 2015. Ruins of Myth Drannor však bola pokorená. Stálo to však za to?