Snehový podvečer. Nič nové na Skyrimských kopcoch. Po ceste
kráčal muž a vietor mu vháňal všetko sneh do tváre. Fúkal ostrý severný
vietor. Slnko sa pomaly lúčilo s tamrielskou oblohou. Len kdesi
z diaľky sa ozýval dračí rev. Nie, dnes už nie. Dosť bolo lovenia dračích
trofejí. Ten, ktorého volajú Dovahkiin sa vracal domov. Do siene Heljarchen,
kde ho čaká jeho žena, deti a snáď pokojný večer. Ešte nestačil ani
striasť sneh zo svojich pliec, už ho prišla privítať jedna z jeho dcér. „Oci, oci, čo si mi priniesol?“ Vždy
rovnaká otázka, vždy iná dcéra. Aspoň sa v tej zvedavosti striedajú. „Na, chytaj! Krásne červené jabĺčko.“
Vďačné a nenáročné. Schytila jablko a bežala sa pochváliť sestre.
Netrvalo dlho, zhodil zo seba všetku zbroj, navliekol pohodlný, zdobený odev
a chystal sa k neskorej večeri. Za chvíľu zo zadnej izby pricupká
ďalšie dieťa. „Oci, môžem sa ísť hrať
ešte von?“
„Nie,“ odpovedá
rázne Dovahkiin.
„Ale, ociíí... Runa
povedala, že...,“ nestihla dokončiť vetu Lucia. Dovahkiin ju prerušil
mávnutím rukou: „Už je neskoro,
a beztak sa tu potuluje kopec podozrivých indivíduí. Keď poviem, nie, tak
sa so mnou nevyjednáva!“ Mal starosti. Nešlo ani tak o malé skupiny
banditov, ktoré sa potulovali po okolí. Tých by zvládlo osadenstvo domu bez
problémov. Starosti mu robil ďalší drak. Pomaly ho to už unavovalo. Jeden drak
za druhým. Akoby sa rodili na povel. A to už to má Alduin v tejto
sfére bytia za sebou. Aspoň v to teda dúfa. Lucia však naďalej stála pred
ním, vzdorovite ruky v bok. „Vieš ty
čo,“ dodal nakoniec, „skoč do pivnice
a naplň tento džbán medovinou. Keď sa vrátiš, poviem vám všetkým jeden starý
príbeh!“ Podal Lucii džbán a obrátil sa na svoju ženu. „Daj na stôl niečo pod zub, prihoď pár
polienok do ohňa a pokojne sa pridaj k nám!“ Ty a tvoje
dobrodružstvá, čítal jej to priam z tváre. Usmiala sa a začala
chystať príbehový večer.
Zanedlho všetci sedeli okolo Dovahkiina a snažili sa
počúvať každé jeho slovo. I bardka, ktorá slúžila v jeho dome sa
pridala k diváctvu. Možno i ona sa naučí niečo nové a neskôr to
využije pri svojej práci. Dovahkiin sa pohodlne oprel, napil plným dúškom
medoviny a začal rozprávať svoj príbeh...








