Wreck-It Ralph, Fix-It Felix...retro reklamné browserové hranie

O novom chystanom disneyho animáku inšpirovaného hrami ste už isto počuli. Rovnako ako môžeme predpokladať, že k nemu jedného dňa dostaneme nejakú modernú, hnusnú 3D hopsačko-zlátaninu. Ale to príde až neskôr, až sa film dostane do kín. Teraz ho treba prezentovať a Disney to robí celkom štýlovo. Cez malú, retro hru vo flashi.

The Stacks alebo retro súťaženie s Ernestom Clineom...

Už to raz tak chodí... Keby nebolo DJa z oldgames.sk, tak si ani nevšimnem, že Ernest Cline vyhlasuje nejakú súťaž a už vôbec by som nenarazil ani na túto malú, ale šikovne chytľavú hru. Ernest Cline je samozrejme autor skvelej knihy Ready Player One, ale to myslím pravidelní návštevníci tohto blogu vedia. Súťaž je svojim spôsobom druhoradá a irelevantná – teda v prípade, že nežijete dlhodobo v USA. Ak náhodou áno, tak hlavnou cenou v súťaži je jeden z autorových DeLoreanov. Ak nie – ako my všetci slušní občania Slovenskej a priľahlých republík – v tom prípade si môžete zasúťažiť len tak, pre zábavu. Presne o tom sú predsa hry, nie?

Hráči, hry a ich vnímanie, tak trochu cez X-COM

Hry sú zaujímavý druh. Zábavné, frustrujúce – médium, ktoré sa snaží prebiť si svoju pozíciu na tomto svete. Sú rôzne, také rôzne ako sú technické prostriedky, cez ktoré ich hráme. A vôbec, sú až tak rôznorodé ako ľudská kultúra vo všeobecnosti. Veď sa stačí pozrieť na to ako hry samotné vnímajú hráči. Každý inak, každý podľa svojho vkusu alebo momentálnej potreby. Niektorí, napríklad, nevedia pochopiť, prečo som toľko posadnutý pôvodným X-COM vesmírom...

O starom blogu...

Retro blogovacia nálada alebo čo so starým blogom. Aj tak by sa mohol volať tento príspevok. Doslova to bude akási krátka retrospektíva za mojim blogovacím obdobím – teda hlavne tým, čo sa nachádzalo na doméne bloguje.cz. Už ste asi o tom počuli, bloguje skrátka končí. Môj starý blog tam bol svojim spôsobom uložený k večnému spánku, viac sa nevyvíjal, nerástol. Preto som sa na neho pozrel a trochu zauvažoval čo s ním. Ešte než som v ňom začal „listovať“, myslel som si, že ho skrátka nechám zahynúť vo večnej priepasti internetu. Lenže potom som ho začal – i keď len na rýchlo – prezerať a...

Prvé dojmy: Dragon’s Dogma

Napriek tomu, že ma demo na Dragon’s Dogma veľmi prekvapilo a donútilo jedným očkom sledovať túto hru, stále som si nebol istý, či ma bude baviť. Áno, bude. Po strávení nejakého času v jej svete som ňou nadšený, ale zároveň začínam vidieť jej menšie nedostatky. Dragon’s Dogma je hra od japonského Capcomu a je to na nej poznať...

Preč s Ulfricom, vrahom kráľa!

Chladné podnebie Skyrimu... Chvíľu mi vyhovuje, chvíľu ma štve a prajem si, aby som sa nachádzal na príjemnejšom mieste. Ale sám seba sa musím pýtať, kde by to príjemnejšie miesto malo byť. Tamriel sa nachádza v rozklade. Nič nie je také, ako si pamätám z rozprávania svojho majstra. Všetko je hore nohami. Celý svet sa ide zblázniť. A potom... objaví sa Alduin. Akoby potvrdzoval môj pocit z celého bytia. Nakoniec, jeho zjavenie mi zachránilo život...

In Retro We Trust...

Neviem prečo, ale občas mávam pocit, že čo sa hier týka (keď neberiem do úvahy GameEXPO) sa u nás toho príliš veľa neodohráva. Pritom tu už máme jednu dospelú generáciu, ktorá na nich (a s nimi) vyrastala. Na strane druhej – možno je to moja chyba a ja sa len neviem poriadne pozerať (ale to by zas bol pre etnológa trochu prie... veď viete čo). Preto som rád, keď sa niečo zaujímavé objaví. Napríklad „In retro we trust“. Pocta Commodoru. Teda, isto si poviete, že od rodeného PCčkára to znie divne, ale doby kedy sme mali Dooma a Amiga nič, sú už dávno preč. :-) Naopak dnes som v období kedy si vážim každého kvalitného kúsku. Okrem toho, keď sa povie Commodore, vybaví sa mi ako prvé veľmi dobré zvučenie. Prečo asi?

Zaujímavých akcií nie je nikdy dosť a tu sa nám jedna pekná črtá, tak prečo jej nevenovať pozornosť ak máte čas? :-)

Dragon's Dogma Demo

V poslednej dobe som toho veľa nenahral. Vlastne menej ako by som chcel. Väčšinou sa už len vraciam k spomienkam na staré – dobré hry. Občas aj tie menej dobré. A sem – tam vyskúšam nejakú tu oficiálne nikdy nevydanú betu – ak na takú náhodou narazím (X-COM Alliance, Hired Guns, či Baldur’s Gate pre PSX z poslednej doby). Ale nie sú to žiadne dlhé hry, len také skúšanie, ktoré zaberie tak hodinku, maximálne dve. A nové hry? Tento rok to bol z veľkých hier snáď len ten Mass Effect 3 (a samozrejme Legend of Grimrock). Celkom chudobná vyhliadka. Zbierka starých hier sa úspešne rozrastá, tých nových toľko nie je... Čo už by ma tak mohlo zaujať? A potom príde jedno nevinné (a podľa súčasných hráčov nezaujímavé) demo a...

Spomienka na Morrowind

10 rokov je vo svete hier veľmi dlhá doba. Presne toľko totiž dnes slávi tretia hra z hlavnej série The Elder Scrolls – Morrowind. Hra, ktorá má dnes medzi hráčmi zaujímavé postavenie v hierarchii série. Veľké množstvo hráčov ju považuje za to najlepšie, čo kedy Bethesda v tomto univerze vytvorila. Moje osobné spomienky sú tiež viac ako pozitívne. Úsmevné však je, že (aspoň čo si pamätám) som Morrowind nevítal tak úplne s otvorenou náručou.