-“I collect them—objects, lifeforms, moments.” – Trazyn the Infinite
Kritiku zaberania miesta a zbierania prachu ponecháme na vedľajšej koľaji (i keď som nikdy nepopieral, že je valídna) – fyzické objekty majú niečo do seba. Samozrejme na tomto mieste sa takmer vždy vraciame k digitálnym hrám. Paradoxne ich život je digitálny, ale krabička to býval moment, to bývalo niečo čo hru stelesňovalo v reálnom svete. A zároveň vlastne aj prirodzene obmedzovalo koľko toho môžete mať. Dnes? Len sa pozrite na svoje nekonečné digitálne knižnice – od Steamu po GOG. Občas mi to trochu chýba. Keď som sa tak minulý rok pozeral na ten svoj herný FPS výtvor – celý koncipovaný ako hra z 90-tych rokov – hovoril som si, že by to chcelo krabicu. Alebo možno krabičku – nič veľké, niečo pekné. No musel prejsť rok, než som sa do toho pustil.
The story so far...
Možno si ešte niekto na internetoch dnes spomenie, že nie som úplný nováčik pri vytváraní si vlastnej (fanúšikovskej? Keď chcete.) krabice pre nejakú hru. Blahej pamäti „Legend of Grimrock“ a jeho veľká krabica, ktorá je stále čestne uložená vedľa krabice Dungeon Master 2 v mojej polici. A potom česká freeware Cardhalia, pri hraní, ktorej som sa tiež bavil tak, že musela dostať aspoň „DVD box“ so všetkým čo k tomu patrí (manuál a tak). Čo je prosím pekne už 16 rokov dozadu. Ak ste v tom čase prišli k potomkovi, už máte dnes doma papuľujúceho puberťáka. ;-)
Nechápem súvislosti...
Je toho viac. Jednak posledné roky som sa pustil do vytvárania vecí z „ničoho“, aby sprevádzali moje znovuobjavené hobby univerza 40 tisíc rokov v budúcnosti. Čomu sa často venujem (a potom mi neostáva energia a čas na písanie príspevkov na blogu o hrách :-)). Občas niečo namaľujem (teda figúrku, ľudia po posledných Vianociach snáď pochopili, že môj talent na kreslenie je veľmi otázny), občas niečo zostrojím – ale nie je toho dosť. Spracovávanie, modelovanie a budovanie vecí je zručnosť a zručnosť treba cvičiť. Lenže to som v minulosti veľmi nerobil – a teraz, keď som objavil, že ma to baví – proste treba trénovať, cvičiť veci ako meranie a rezanie a strihanie a... Čože? Skrátka hobby, ktoré je tiež zhodou okolností náročné na priestor. Si nevyberieš. A teda vyrobenie krabice pre hru by bolo celkom zaujímavé cvičenie zručností.

Napríklad... vytvorené úplne z ničoho a kusov starých vecí :) 
Zatiaľ posledný kitbash projekt - stále nenamalovaný...
Dizajn
Dobre. Máme hru Corridor 9, máme dokonca i návrh akoby taká krabica mala vyzerať. Ten som vlastne vytvoril ešte spolu s hrou. Inak povedané, grafiku máme. Aké však budeme mať obmedzenia, ako sa chcem rozšafnúť pri vytváraní tejto veci?
Dizajn – The Box
Nápadov bolo množstvo. Ale ako prvé som začal uvažovať nad veľkosťou krabice. To bolo kľúčové pre všetky ostatné rozhodnutia. Vytvoril som niekoľko prototypov z obyčajného papiera – trochu vratké a rozhegané, ale dobre poslúžili na celkovú predstavu o výslednom produkte.
Ak ste to dočítali sem, určite viete, že to vyhrala menšia krabička (rozmery 10x13cm). Kľúčom pri tomto rozhodnutí bol práve priestor. Klasický „big-box“ je síce krásny, zmestí sa do neho veľa vecí, ale predsa zaberá viac priestoru ako sympatickejšia menšia krabička. Ale pri tomto testovaní som prišiel ešte s jedným kľúčovým obmedzením:
Krabičku a jej obsah by si mal vedieť vytvoriť doma každý, kto má pri svojom počítači zapojenú jedinú perifériu – tlačiareň. A grafika krabice by sa mala dať vytlačiť na jednu A4. Simple und easy.
Jediný trochu obmedzujúci faktor je, že vaša tlačiareň musí vedieť tlačiť bez okrajov. Akonáhle máte sviňu, ktorá tlačí len s okrajmi, bude výsledný dizajn o pár milimetrov menší a už k nemu nebudú sedieť ostatné navrhnuté propriety. Vyskúšané na vlastnej koži – dokonca ešte aj dizajn kartičiek je menší s tlačiarňou, ktorá tlačí s okrajmi.

Väčší prototyp je dvojdielna krabica - dekel a spodok.
Keď si náhodou poviete, že ten väčší dizajn
(ktorý tu niekde okolo článku vidíte na fotke), sa vám zdá celkom sympatický. Tak
to máme rovnako. Avšak stále je menší než CD – o pár milimetrov, čiže ak
by sme chceli do neho obsah veľkosti CD, ešte by sa musel trochu zväčšiť. A spotrebuje
dve A4 na výrobu. "Keep it simple..." - Imaginator Terry. Viac
materiálu na výrobu, zaberá viac priestoru na poličke. Ak však priestor nie je
váš problém – je to samozrejme celkom fajn cesta.
![]() |
| Prototyp - dvojdielna krabica menšia verzia. |
Dizajn – The Box – Content
Zmysel krabičky je mať hru na fyzickom médiu. Keď všetky internety pôjdu do horúcich pekiel, svet sa zrúti, zničí a vo vesmíre bude lietať tá jediná, home-made krabička. V nej nedosiahnuteľný obsah freeware hry vytvorenej behom dvoch mesiacov... :-) Túto poznámku si nebudeme všímať.
Čo bude to fyzické médium? Vďaka veľkosti sme sa odstavili od CD/DVD/BluRay diskov. Ostáva nám teda variant SD karty alebo nejakej formy USB kľúča (a takto spätne mám pocit, že variant USB kľúča by bol možno malinko lacnejší). Pri vašich hrách sme niekde pri SDXC kartách, ktoré majú zhruba čítanie 130 MB/s, zápis 130 MB/s. To je ideálny stav, ale nie nutne povinný – každý využije SD kartu, akú má po ruke. Mimochodom, moja verzia Corridor 9 je na staršej SD karte SanDisk, kde som hru kopíroval asi 30 minút :-). Zmyslom fyzického média je záloha, nie hranie z neho, takže to tak vlastne nevadí. Idea je, že (ak by nebol internet po ruke) si človek hru nainštaluje/kopíruje na disk a potom hrá.
A keď sa náhodou spýtate, čo je najdrahšia položka na celom mini-box projekte... áno, odpoveď bude médium – SD karta.
Bude mať krabička ešte aj ďalší obsah? Áno, je základný set vecí, ktoré bude mať mini-box každej hry. Okrem média to bude tzv. „mini manuál“ a niečo naviac. Niečo naviac skončilo ako kartička tematicky spätá s hrou. V tomto bode to bola len idea, ktorá sa neskôr pretavila do myšlienky, že by sa s tými kartičkami mohla dať hrať nejaká jednoduchá hra. To však prišlo neskôr.
Nuž a obsah navyše? To už záleží od
charakteru hry – či už má špeciálnejší obsah (ak je to RPG, tak možno mapa)
alebo nejaká iná maličkosť. Limitom je veľkosť krabičky – čo je myslím ďalší
pozitívny faktor tohto dizajnu.
Prototyp karty
Čo s tou SD kartou? Bude len tak hodená v krabici? Určite nie. Minimálne by mali byť uložené v malom umelohmotnom obale, podobnému tomu, v ktorom som mal SD kartu pre Corridor 9. Avšak predstavoval som si dizajn obalu vo forme 3.5 palcovej diskety, kde by bola SD karta usídlená, s nálepkou a všetkým okolo toho. Dokonca som robil aj nejaký prieskum a troška sa hral v Blenderi. V konečnom dôsledku som sa však vrátil na zem, k svojmu základnému cieľu: „musí to vedieť vytvoriť doma každý, kto má pri svojom počítači zapojenú jedinú perifériu – tlačiareň.“ 3D tlač (akokoľvek by výsledok bol určite super) je v tomto nad limit – nie každý má doma priestor na 3D tlačiareň. A zase čakať kým vám niekto X kusov vytlačí, je tiež do menšej miery obmedzujúce. Okrem toho – rozvoj zručnosti.
Potreboval som niečo, čo bude držať obal SD karty pevne v krabici, aby sa nepremával kade-tade. Prototyp sa síce veľkosťou blížil diskete, ale už teraz som vedel, že chcem aby „holder“ bol robený na výšku krabičky. Idea bola na svete. Nuž a výroba – nemala a do teraz nemá nejaký štandard – ako je vidno na variabilite jednotlivých „holderov“.
Pozerajúc sa na dĺžku textu, myslím si, že toto je dobré miesto kde rozprávanie o „tvorbe mini-boxu“ utnúť. Dizajn máme pripravený, trampoty s modrou farbou, výrobu a ďalšie nápady, si necháme pre pokračovanie (spolu s výsledkami, i keď ten ste už možno videli napr. na youtube ;-)).




Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára