Spievajte s nami alebo radšej škriekajte s nami? V každom prípade dostal som Singstar Queen. To, že je to prakticky moja najobľúbenejšia kapela ani nemusím hovoriť, ono sa celkom stačí pozrieť na môj last.fm profil. To, že neviem spievať som vedel dávno, ale ani to mi nebránilo si občas zakrákať na svet. Len som si nie istý, či to po skúsenosti so Singstar bude ďalej pokračovať. :-)Každý rozumný jedinec na svete vie, že spievať pesničky po spevákovi akým bol Freddie Mercury je celkom samovražda. Ale aj tak, snáď nečakáte, že budem spievať Britney?! :-) V prvom rade treba povedať, že na mňa prišlo to, o čom písali a rozprávali aj iní. S mikrofónom v ruke, s diváckou kulisou – i keď rodinného charakteru – zrazu chýbala odvaha čo i len ciknúť do toho nešťastného zariadenia. Potom to však prišlo. Prvé nesmelé tóny (v mojom prípade skôr antitóny, ak niečo také existuje), veď keď dokážem tie pesničky bliakať len tak na plnú hubu v sprche, tak snáď sa pred televízorom nezastavím?! Z troch volieb obtiažnosti (easy, medium a hard) bola jasná hneď tá prvá. Lenže akú si vybrať pesničku?
Po zrelej úvahe padla voľba na „We Are The Champions“, a podľa všetkého to bola veľmi dobrá voľba. Lepšie som totiž žiadnu pesničku z celého výberu (obsahuje 25 skladieb, prakticky klasické queenovské best of-ky.) nezaspieval. I keď som isté časti musel hmmkať, či vymýšľať si anglické slová do melódie – normálne som niektoré pasáže nestíhal :-) Dopadlo to na prekvapenie veľmi dobre – na úplného začiatočníka. Povzbudený úspechom som si zvýšil obtiažnosť a dal tú istú pesničku na medium. Tiež celkom slušné, ale už bolo vidno, že stredná obtiažnosť toľko neodpúšťa. Na najťažšiu som si zatiaľ však netrúfol.
Po tejto skúsenosti som vyzval brata, aby ukázal čo v ňom je. Nuž nemusím hovoriť, ako sa to obvykle deje, bol lepší. Ale keď už sme boli v tom, skúsili sme aj ďalšie pesničky. Obvykle sme si pekne nabúrali držky. Dajme si „Under Pressure“, ako duet – uh, bum...oj, a to sme na najľahšej obtiažnosti. Tak radšej inú skladbu...“Somebody to Love“, to dám, veď to neznie až tak ťažko. Héj, no Milan Kňažko. Aj keď musím podotknúť, že opakovaným spievaním sa človek mierne zlepšoval (i sto bodov viac je úspech!), takže predpokladám, že by sa to mohlo dať naučiť. Časom.
Najlepšie je, keď sa triafate úplne mimo tónov, a pritom ste vnútorne presvedčený, že zas tak mimo nieste. Sakra, veď si to celý život spievate takto a nikomu to nevadilo :-) Jednu chybu to však má. Keď už to začnete takto spoločensky hrať, potom keď osiriete, človek je sám a konečne by sa do toho mohol oprieť ešte viac – však ho nikto nepočuje, zistíte, že už to nie je ono. Pritom ako to má človek trénovať, však. Chýba tam tá zábava, ktorú tvoria iní ľudia v miestnosti.
Nakoniec sú tam ešte aj tie nešťastné trofeje. Nie že by som sa o ne nejako zaujímal, ale keď vidíte napríklad – zaspievaj 5 pesničiek na easy aspoň za 9000 bodov, tak vám to nedá. Ešte sa mi síce nepodarilo tak zaspievať ani jednu, ale keď to tam je, sakra, tak to musí ísť! :-) Úplne najpodstatnejšia však je na tom tá zábava a tá je obrovská.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára