Star Trek, nedokončená fikcia...

Každý občas rád niečo napíše, aj keď mu to dva krát nejde. Tiež som býval ten prípad. Niekde v temných zákutiach šuplíku sa váľa mapa sveta, ktorý som niekoľko rokov zveľaďoval a budoval. Dokonca existuje aj pár nedokonalých príbehov, o ktoré som sa pokúšal. Nič prevratné, klasická fantasy so všetkým čo k tomu patrí. Len ta literárna kvalita akosi nedostačuje. A tak je to so všetkým. Pred pár rokmi som si povedal, že by nebolo do veci, vytvoriť si nejaký svet, v ktorom by sa dalo trénovať. No, vytvoriť...ako sa to vezme. Zobral som si totiž na mušku Star Trek.

Star Trek mám spojený hlavne s posádkou nejakej lode, ich interakciou medzi sebou a poznávaním nových, neznámych svetov. Lenže zasahovať do existujúceho vesmíru som tiež priveľmi nechcel. A tak som svoju posádku i s loďou poslal na druhý koniec známeho vesmíru (aby som si mohol vystavať svet vlastný, ale zároveň udržať to „startrekovské“ čo mám rád). Bez možnosti návratu. V zapätí som si však uvedomil istú podobnosť s jedným zo seriálov. Naplánoval som teda do úvodnej epizódy cameo roličku pre Siedmu a admirála Janeway-ovú. Ale to všetko prišlo až po tom, čo bola navrhnutá loď.

Potom, čo vzišiel nápad na túto „fan fiction“ som logicky potreboval loď pre posádku. Mohol som si vybrať už existujúcu v oficiálnom kánone, prípadne si vybrať nejakú, ktorú vytvorili samotný fanúšikovia, keďže som vtedy často hral hru Starfleet Command 3 resp. Bridge Commander. Lenže to by som nebol ja. Kde by bola tá radosť z tvorenia, aj keď by výsledok nemusel dopadnúť najlepšie? Zrodila sa loď triedy Perún.


Obrovská v porovnaní s ostatnými federálnymi loďami, avšak to všetko malo svoj pevný základ v jej histórii. Keď niečo vytváram, musí to mať svoju históriu, inak nemá dielo právo na život. Ibaže vďaka tomu sa mnohé diela svojho života ani nedožijú. Hádate správne, loď bola stvorená, s ňou i jej (relatívne) bohaté historické pozadie, avšak prvá epizóda dobrodružstiev jej posádky nebola do dnešného dňa napísaná. Existuje v chabých poznámkach a mojej hlave. Na to dopláca väčšina mojich výtvorov, vrátane do dnes nedokončeného modu pre Oblivion (plánujem zmapovať jeho smutnú históriu).

Zhruba pred dvoma rokmi som sa rozhodol revitalizovať starý model lode. Ako možno niektorí vedia z môjho predchádzajúceho blogu, stvoril som ju spôsobom „pokus-omyl“ pri testovaní trial verzie 3D Studia Max. Som príliš lenivý vyhľadávať rôzne návody a tutoriály „ako na to“, okrem toho, kde je ta zábava z objavovania keď si to prečítate? :-) Pri vytváraní nových vecí pre (už spomínaný) Oblivion som podchytil pár nových fínt, a tak som sa rozhodol prerobiť starý model. Vlastne, začal som loď budovať od znova, na základe starých podkladov. Trial verzia vypršala, loď ostala rozrobená a nájsť si čas tiež nebolo jednoduché. Konštrukcia tak ostala visieť v nekonečnom kyberpriestore a pomaly na ňu začal padať kyberprach. Až prišiel do kín nový Star Trek.


Oprášil som Bridge Commander a nainštaloval Enterprise z nového Star Trek filmu, ktorú už medzitým stihli fanúšikovia vymodelovať. Mimochodom, veľmi vydarený model. Vždy keď vidím tieto vydarené modely, hovorím si, ako ďaleko mám k dokonalosti – viem to, ale k tomu čo vytvoríte máte aj tak iný vzťah. Uvedomujete si, že to nie je dokonalé, ale je to vaša vlastná práca. Behom niekoľkých dní som rozpracovaný model dokončil, exportoval do formátu hry Bridge Commander a chvíľu sa nervoval s osadením technológií. Nie je dokonalé, ale to už je iný príbeh, príbeh o modifikovaní Bridge Commandera.


A tu je, tretia loď tejto triedy U.S.S. Perun NCC-80333. Áno, tretia. Pôvodná U.S.S. Perun (tá ktorá by mala byť centrom mojej fikcie) bola na požiadanie kapitána premenovaná (predok kapitána zahynul v rámci experimentu, na ktorom sa podieľal. Bol to prototyp lode, po ktorej nechal kapitán pomenovať svoju novú loď triedy Perún – na počesť tých, ktorí sa nebáli podstúpiť riziko pri objavovaní nového) A tak, keď bola posledná loď tejto triedy dokončená, dostala meno pôvodného dizajnu.

Prvé dojmy: The Sims 3

Koncept „The Sims“ je sám o sebe celkom zaujímavý. Lenže nikdy to nebola hra ako taká. Sims sú doslova pieskovisko pre kreativitu, prípadne hracia plocha pre životy nič netušiacich Simíkov. Okrem toho, je to vec obchodne neuveriteľne úspešná, ktorá však nemusí vyhovovať bežnému hráčovi.

The Sims 2 sa permanentne objavovala v prvej 10 najpredávanejších hier v US. Či už to boli datadisky alebo rôzne reedície, istota PC rebríčka sa volala „The Sims 2“. Stroj na peniaze alebo keď chcete marketingovou rečou – dojná krava. Druhý Slimáci majú okolo seba silnú skupinu moderov, ktorí dokázali túto hru obohatiť o rôzne predmety, viac, či menej zaujímavé hacky, ktoré robili samotnú hru pestrejšou a umožňovali sa s ňou hrať ešte viac než bolo možné so základným balením. Nehovoriac o tom, čo všetko nabalili na základný koncept samotný Electronic Arts cez ich datadisky. Až muselo nutne prísť ďalšie pokračovanie, ktoré za sebou zanecháva jednu obrovskú a bohatú „hračkohru“.



Pre začiatok by som rád poznamenal, že som „Sims 2“ hrával takpovediac ako RPG. Pritom, je to len jedno z možných uchopení takto široko koncipovanej hry. Ďalšou možnosťou je klasické hranie podľa úzkych pravidiel hry, či len obyčajná výstavba. Čo bola druhá vec, ktorú som robil, keď som občas hru zapol. Vystaval som si vlastné susedstvo od základov až do podoby akú má dnes. Začal som na zelenej lúke a dnes mám z toho celkom príjemné mestečko. Samozrejme nie je tvorené len vlastnými výtvormi, ale aj zaujímavými stavbami iných užívateľov. Nepíšem to len tak, toto všetko totiž stojí za tým, ako som zo začiatku vnímal tretích Slimákov.


Po technickej stránke sa jedná o výborne optimalizovanú hru, ktorá beží tak plynulo, ako to vaša zostava dovoľuje. Vzhľadom na to, že „The Sims 2“ nebežala plynulo ani na mojej najnovšej zostave, sú tretí Simáci krokom správnym smerom. Zároveň však treba dodať, že sa graficky príliš od svojho predchodcu nelíšia. Snáď až na lepšiu prácu s tieňmi a krajšie vodné plochy. Čo prekvapí ako prvé je vopred oznamovaný voľný svet, v ktorom sa vaše postavičky budú pohybovať. Bez naťahovania, bez zbytočného a nudného zdržovania. Vzápätí však prichádza prvé sklamanie – voľnosť budovania susedstva sa stráca. Hráč má možnosť upravovať len existujúce parcely, ktoré sú však pevne dané v rámci jednej krajiny. Môžete tak susedstvo síce prebudovať, ale len v rámci existujúcich parciel.

Ďalší menší šok nastáva pri budovaní samotného domu. Vo svojej podstate sa nič zásadne nemení, akurát pri jeho vybavovaní sa začínate cítiť smiešne. Tak obmedzený výber predmetov do domácnosti už človek dávno nezažil. Pritom ľahko zabudne, že tie tony predmetov v predchádzajúcom diele boli zväčša prácou šikovných moderov. No a napokon je tu ďalšie zistenie, že Electronic Arts vám síce ponúka prídavný materiál, ale už len za tvrdú menu. Momentálne sa tam dajú kúpiť niektoré predmety, ktoré boli štandardným obsahom predchádzajúceho dielu. Áno, predmety, stavebné prvky, to všetko vyzerá presne tak isto ako v „Sims 2“. Človek sa cíti rozčarovaný a trochu podvedený. Preto prechádzam na mód žitia...

Na prvý pohľad všetko pri starom, avšak na ten druhý začínajú byť citeľné isté zmeny smerom k zábavnosti obyčajného hrania. Každý Simík má teraz sadu vlastností, ktoré určujú jeho správanie, nálady a spôsob akým bude jednať s okolím. A viete čo, zdá sa, že to veľmi dobre funguje. Potreby Simíkov neklesajú tak rýchlo. V centre síce zmizla možnosť navštíviť interiéry budov, avšak to považujem za pozitívne zrýchlenie samotnej hry. Simík je v reštaurácii, hrá tam prijemná hudba...nič viac netreba. Naje sa tam a ide von. Počas svojho pobytu v reštaurácii sa môže spustiť nejaká tá náhodná udalosť a vy si môžete vybrať jeden z dvoch spôsobov ako váš Simík zareaguje. Zaujímavé a hlavne so všetkými možnosťami zábavné. Pri Sims 2 som sa už dávno hrýzol nudou, tu sa ešte stále bavím.

Ak má váš Simík dobrú náladu alebo si plní svoje túžby, získava body, za ktoré si môže neskôr nakúpiť (ako som si to pracovne nazval) perky. Alebo keď chcete, špeciálne vlastnosti, ktoré do istej miery uľahčujú Simíkov život. Skrátka, prvé dojmy sú celkom pozitívne, napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá ako „The Sims 2.5 Deluxe“, na druhý odhalí, že herné mechanizmy sa tentoraz podarili viac a celá hra tak pôsobí sviežim dojmom. Ešte dúfať, že moderská komunita sa chytí aj tohto pokračovania a obohatí predmetový katalóg hry – a zadarmo! :-)

Tales of Monkey Island

Viete čo sa môže stať nadšenému milovníkovi starých hier, keď sa dozvie, že jeho veľmi obľúbená spoločnosť menom Telltale Games, vytvára čosi, čo patrí do fondu jeho srdcových záležitostí? Áno, vždy to má súvis so srdcom - infarkt. :-)

Séria Monkey Island mala u mňa vždy zvláštne miesto (a keď hovorím séria, myslím tým prvé tri hry!). Špecifickú atmosféru, svojský humor a vynikajúcu hudbu. To všetko, len vo svojom špecifickom prevedení, dokázali Telltale preniesť do epizodického Sama & Maxa. Dokážu to aj s Monkey Islandom? Modlím sa, aby sa to skutočne podarilo... Nie, ja im verím a okamžite si idem objednať epizodický balík.

Ten človek je snáď blázon? Ani nie, je to len nostalgik, ktorý má rád pirátov podchytených tým správnym humorom. Hudba musí byť tiež tá správna... A hádajte, kto skladá hudbu? Michael Land! Čo by sa mohlo pokaziť? Ale i napriek tomu, radšej budem držať palce. Jeden nikdy nevie, odkiaľ na vás vyskočí trojhlavá opica :-)

Kapitánov denník...

Borgská kocka, čo je to? To je rovno otázka bytia, či nebytia. Och áno, v týchto nádherných dňoch ma zamestnáva otázka existencie bytia, či nebytia vo vesmírnom priestore... Ako vždy za to môže film, kniha alebo iné médium. V tomto prípade film, všetci zrejme tušia ktorý. Zistil som, že to teplo normálne napomáha atmosfére...

Teda v prípade, že vo vesmírnych lodiach nemajú niečo ako klimatizáciu. Horko, pot mi tečie po čele. Odrazu sa v reprákoch ozve „We are the Borg. Lower your shields and surrender your ships. We will add your biological and technological distinctiveness to our own. Your culture will adapt to service us. Resistance is futile.“
A do pr...sakra!

No poďte milánkovia, moja lodička si už mnohokrát poradila s nepredstaviteľnou silou. Červený poplach, štíty na maximum...a ide sa!

Výbuchy otriasajú mostíkom, v miestnosti je stále väčšie horko. Oblietame kocku a ja sa rozhodujem zavolať o pomoc. Tiesňové volanie... Namiesto toho však prichádza ešte borgská guľa. Na mostíku lietajú iskry.

Kapitán, štíty na 50%!

„Čože? Tak sakra z toho dostaňte viac! Mám snáď modernú loď.“ Dizajn síce nie je z najnovších a najelegantnejších, ale tá zlatá krabička už niečo vydržala.

„Preveďte energiu zo záložných zdrojov!“

Ďalší výbuch otriasa mostíkom. „Kapitán, prišli sme o generátor štítov. Ďalší stret nemôžeme riskovať!“

„Dostaňte nás do bezpečnej vzdialenosti a udržujte ju, čo to pôjde! Posádka, hovorí kapitán. Pripravte sa na rozdelenie lode.“ Popri tom prikazujem prvému dôstojníkovi, aby sa odobral do druhej časti lode, bude ju mať na povel. Ich úlohou bude zdržať útok, čo najďalej od našej časti. Opravy započnú okamžite po oddelení.

Zdá sa, že všetko pôjde ako po masle... Dostali sme odpoveď na naše núdzové volanie – odpovedali tri lode, ktoré by mali onedlho doraziť. Druhá časť lode sa zatiaľ drží dobre, avšak náš stav zrejme prilákal pozornosť druhej borgskej lode.

„Strojovňa, o niekoľko sekúnd budeme mať vážne problémy! Ako sú na tom opravy?“

„Ešte asi pol minúty, kapitán.“

„Toľko času nemáte!“

V poslednej chvíli na guľu zaútočila oddelená časť lode, a odpútala tak na niekoľko drahocenných sekúnd od nás pozornosť. Štíty nabehli. A ohlásená pomoc dorazila do systému. Ďalšie lode odpovedajú na našu výzvu. Výborne, je časť reintegrovať obe časti.

„Kapitán, máme príliš veľký výkyv energie!“

„Štíty?“

Štíty, bolo posledné na čo som myslel. Loď sa rozpadla... Vlastne, rozpadla je nesprávny výraz. Ktosi mi do nej vykopal ohromnú dieru. Spotený, smädný a vyčerpaný...kto vie, možno tak by sa cítil kapitán vesmírnej lode, keby sa účastnil podobného boja. Teda v prípade, že by to prežil. V tomto konkrétnom by už necítil nič. Úplný nebožtík.

Star Trek, kdeže ty herný si?

Po zhliadnutí nového Star Treku prevažujú pozitívne dojmy, a to je, myslím si, veľmi dobre. Na jednej strane je tu radosť z toho, že sa Star Treku podarilo vrátiť jeho lesk, na strane druhej je moje herné (a smutné) ja. Pretože v dnešnej dobe nemôžeme očakávať dobrú hru, ktorá by robila česť značke Star Trek.

Veď je to také jednoduché. Hra, ktorá sprevádza nový film je obyčajná arkáda, ktorá nie je ani o Star Treku, ale ani o poriadnej hre. Pri pohľade na kalendár samozrejme nikto nebude očakávať a vyžadovať adventúru – tie časy sú už dávno preč, a to i napriek tomu, že sa radia k najlepším hrám z tohto univerza. Lenže čo takto príbehová FPS? To by bolo schodné riešenie a dokonca i multiplatformovo možné. Veď história nám dokladá, že je možné spraviť kvalitné FPS hry z prostredia Star Treku. Či už to bol Klingon Honor Guard alebo séria Elite Force.

V tom prípade, čo takto vesmírny simulátor? Nie, tiež to nie je dobrý nápad – vlastne, tu je to podobný prípad ako X-WING a spol. Príliš PC centrické na to, aby sa do podobnej hry niekto pustil. Starfleet/Klingon Academy a Bridge Commander tak ostávajú jedinými simuláciami, ktoré má človek k dispozícii. Ešteže ten Bridge Commander má takú silnú moderskú komunitu, inak by nám už naozaj nič iné neostávalo.

Napriek nepriazni osudu, mám taký sen. Sen o RPG z prostredia Star Treku, o hre, kde by hráčova postava bola kapitánom vesmírnej lode a mal by k ruke svoju posádku. Skúmal by planéty, plnil úlohy pre Flotilu a nad tým by sa odohrával nejaký veľký príbeh. Hlavné misie na jednotlivých planétach by boli ručne kované, sekundárne misie by boli pol-na pol (ručná práva, generovaný obsah) a tie najmenej dôležité by boli náhodne generované celé. Tým by sa minimalizoval stupeň opakovania na minimum, a zároveň by bolo možné preskúmať celkom širokú časť vesmíru. Samozrejme by nechýbali i vesmírne konflikty, ktoré by sa však nemuseli zásadne končiť bojom. Samotný spôsob hrania vesmírnych misií by bol určite veľmi podobný Bridge Commanderovi. Na čo meniť dokonalosť? :-)

V tomto smere by ma veľmi zaujímalo, či sa objaví nejaký herný JJ Abrams, ktorý dokáže vytvoriť naozaj veľkolepú a kvalitnú hru vo vesmíre Star Treku. Koľko bude na to potrebovať? Rok, dva, desať? Star Trek Online je iná liga, okrem toho, MMO hry nepovažujem za normálne hry :-) Inak tu nie je nič a výhľadovo tiež nič nevidím. Pritom 25th Anniversary... Vidíte ako sa svet zmenil? K 40 narodeninám nevyšla žiadna hra. Vlastne vyšla, mala to byť hra Star Trek Legacy, lenže tá sa veľmi nepodarila. Okrem toho, ako ju môžem porovnávať s tak dobrou adventúrou :-) Škoda slov a zase nám ostáva už len tá povestná nostalgia.

Prvé dojmy: Mysteries of Westgate

Premium moduly pre prvú Neverwinter Nights boli zaujímavým krokom pre hráčov, a istotne i pre samotné Bioware. Vlastne, ono to boli také prvé DLC svojho druhu. Paradoxom je, že jeden z najlepších modulov ste, vďaka prieťahom a činnom spoločnosti Atari, získali zadarmo. Bol to modul od spoločnosti Ossian Studios menom Darkness over Daggerford.

Ossian majú skrátka smolu. Atari je príliš divná spoločnosť na to, aby všetko mohlo ísť podľa plánu. Pokiaľ ma pamäť neklame, čerstvo vydaný Mysteries of Westgate, bol hotový už koncom roku 2007, avšak kvôli snahe Atari vyvinúť akýsi podivný DRM pre svoje downloady, sa jeho vydanie neustále odkladalo.

Mysteries of Westgate je svojim spôsobom klasické DLC, teda čosi menej ako datadisk – do systému samotnej hry neprináša nič nové. A teda ak ste si z nejakého dôvodu neobľúbili druhý diel Neverwinter Nights, je veľmi pravdepodobné, že ani MoW vám nebude sedieť. Pretože nelieči neduhy, ktoré NWN2 má – nešikovná kamera, občasné problémy s AI a podobne.

Na druhej strane, zatiaľ sa zdá, že kvalitou bude niekde na pomedzí solídneho Neverwinter Nights 2 a vynikajúceho datadisku Mask of the Betrayer, ktorý patril k tomu najlepšiemu za posledných pár rokov. Hlavný príbeh vyzerá byť dostatočne zaujímavý, a už teraz sa začína všetko nečakane zamotávať. Vec sa má tak, protagonista (hráč) v akomsi dungeone medzi mnohými pokladmi objavil aj zvláštnu masku, ktorú si (ani sám nevie prečo) zobral. Avšak má to jeden háčik, odvtedy ho sprevádzajú nočné mory a nech sa snažil ako chcel, masky sa nedokázal zbaviť. Na radu mudrca z Cormyru sa napokon vydal do mesta Westgate, kde sídli zločinecká organizácia známa ako Night Masks – niekto tam by mohol vedieť o prekliatí, ktoré maska nesie.

Všetko je len začiatok, ktorý na scénu prinesie vašich spoločníkov, dobre napísané dialógy (miestami citlivo zhadzované humornými pasážami) a celkom slušnú váhu na role-play. Dobrodružstvo využíva celú škálu postupov, ktoré systém NWN2 umožňuje, k tomu, aby hráč mohol skutočne hrať svoju postavu. Veľmi často sa využíva aj systém vplyvu na vašich spoločníkov a vaše reakcie nie sú nikdy jednoznačné. Keď už som pri dialógoch – niektoré sú ozvučené (dabované) a celkom slušne, ďalšie zase vôbec. Podľa akého kľúča sa postupovalo netuším. Pravda, príliš to nevadí, ale občas to ruší koncentráciu na hru. Teraz hovorí, tu je zase ticho.

Naozaj som sa prvé hodiny bavil veľmi dobre, dokonca lepšie ako pri datadisku Storm of Zehir – aj keď ho mám rád, Mysteries of Westgate ťahá hlavný príbeh. Aspoň zatiaľ. Jediným čiernym bodom, inak na zaujímavom dobrodružstve, je tak ono nechvalné Atari DRM. Tri aktivácie na jeden počítač a nemožnosť hru spätne deaktivovať. A za ďalšie, mám podozrenie, že môj sa môj počítač správa akosi anarchisticky a nemá rád niektoré druhy DRM. Keďže aj v tomto prípade (stalo sa mi to už s Mass Effectom) mi odmietol hru spustiť. Jediné čo pomohlo, bolo stiahnutie NoCD patchu (inak tiež povedané cracku). V ten moment som mal chuť Atari napísať, nech mi vrátia tých 10 dolárov za tento Adventure Pack (ako sa DLC oficiálne nazýva).


Update: Zrejme som prišiel na to, prečo sa mi po aplikovaní posledného patchu nechcela hra spustiť (pôvodne som to riešil cez crack, avšak vďaka tomu hra na jednom mieste padala). Chcelo to len updatovať ".NET Framework 3.5". Zdá sa, že teraz už všetko šlape bez problémov.

Pár prírastkov a ako na ne...

Namiesto toho, aby som zbytočne plytval slovami o svojich nových prírastkoch do zbierky, som sa rozhodol ich trochu otestovať a napísať k nim, ako fungujú na moderných systémoch (žiaľ pre používateľov Win Vista, len pod Windows XP :)). Snáď to niekedy nejakému zblúdilcovi pomôže.

Ako som brázdil ebay, hľadal som či niekde nenájdem hru Klingon Academy za priaznivú cenu. Aj keď u nás sa dá stále na niektorých miestach kúpiť, jej cena bola veľmi nevýhodná (okolo 1800 ešte korún slovenských). A tak sa stalo, že som narazil na balíček klingonských hier, ktorý obsahoval aj Klingon Academy a stál ma sotva tretinu novej hry.


Klingon Academy

Hra, o ktorú mi išlo predovšetkým, bohužiaľ pod Windows XP SP3 nie je hrateľná. Hru je možné bez problémov spustiť, nastaviť všetky možné detaily, pozrieť si zaujímavé intro, skrátka zdá sa, že bude všetko fungovať. Avšak akonáhle prejdete do samotnej hry a objaví sa na scéne prvý objekt, hra sa začne sekať tak, akoby ste mali nedostatočnú konfiguráciu. Slideshow, nehrateľné (a to i po aplikovaní posledného patchu). Žiadna zo známych kombinácií na umúdrenie nefunguje, a tak ostáva len skúsiť hru na inom počítači s Windows 98.

Star Trek: Klingon

Táto virtuálna učebnica klingonskej kultúry je zdá sa pod Windows XP SP3 nespustiteľná, aspoň v mojom prípade vyhadzovala podivné chybové hlášky. Avšak v tomto prípade nie je nič jednoduchšie ako vyskúšať niektorý z virtualizačných programov. Ako som už nedávno spomínal, mám nainštalovaný Microsoft Virtual PC so systémom Win98 a tam táto „hra“ funguje bez problémov. Až na jeden malý detail – myš je v nižších rozlíšeniach trochu nepresná. Avšak to je skôr problém MS Virtual PC, ako programu samotného.

Inak je to program vskutku zaujímavý – áno, program, keďže toto sa snáď ani nedá nazvať hrou. V podstate je to akási učebnica klingonskej kultúry, vrátane jazyka. Zahraná a zrežírovaná priamo štábom, ktorý bol zodpovedný za seriál Star Trek: The Next Generation. Keď nič iné, aspoň je to neuveriteľná zábava.

Klingon Honor Guard

Snáď prvá skutočná FPS hra z prostredia Star Treku, ktorá bežala na engine Unrealu. Svojím poňatím ma blízko k Dark Forces, akurát sa odohráva na iných miestach a v inej galaxii. Veľmi zaujímavá, i keď dnes už príliš „obyčajná“ FPS hra.

Spustenie pod Win XP prebehlo viac-menej bez problémov. Je dobré si stiahnuť posledný patch na hru. Treba ešte dodať, že som mal zaškrtnutú Windows 98/Me kompatibilitu a v počítači mám nainštalovaný aj Glide wrapper, ktorý mohol tiež pomôcť.

X-Wing vs. Tie-Fighter + Balance of Power

Ďalšia srdcová záležitosť, aspoň čo sa série týka. X-wing vs. Tie-Fighter prakticky nemá problém s behaním pod najnovšími XP-čkami. V každom prípade – ako vždy – je dobré nainštalovať posledný patch (v prípade ak máte samotný XvT bez datadisku) a zapnúť Win98 kompatibilitu.

Napokon, jediná vec, ktorá vás môže na tejto hre naštvať je jej ochrana. Vložíte CD do mechaniky, pri spúšťaní si hra vypýta CD s Balance of Power. Vymeníte teda CD a hru spustíte. Nabudúce teda necháte CD v mechanike, ale hra si vypýta CD s XvT, dáte mu ho a hneď potom si opäť vypýta CD s Balance of Power. Argh. Zaujímavé je, že to nerobí vždy. Niekedy si vypýta len jedno CD. Divné a otravné.

Mimochodom...ak chcete počuť aj hudbu, ktorá hra priamo z CD, je dobré hru inštalovať z najnižšie označenej mechaniky.

Nemesis: The Wizardry Adventure

No a napokon je tu táto zaujímavá hra, akýsi spin-off série Wizardry. V podstate sa jedná o klasické RPG, ktoré je však (oproti normálnej sérii Wizardry) o niečo jednoduchšie. Autori ju nazvali "single character role-playing adventure". Hra obsahuje mnoho charakteristík svojich predchodcov, avšak tieto RPG prvky sú pred zrakmi hráča skryté, ale sú kedykoľvek k nahliadnutiu. Musím povedať, že po hodinke hrania, to naozaj vyzerá zaujímavo, avšak ešte uvidím, či si v dohľadnej dobe nájdem čas, tento 5 diskový kolos aj dohrať.

Čo sa spúšťania týka, je do DOSová hra, čiže s pomocou Dosboxu by nemali byť žiadne problémy. Hra by mala fungovať bez problémov na štandardných nastaveniach Dosboxu.

The Art of Queen the eYe

Za tých pár libier som nemohol odolať. O Queen: the eYe som už svoje spomienky spísal pre Kulturu Kriplů, a stále mi táto hra vŕta v hlave. Každý jeden list v tejto knihe len vracal onú nezodpovedanú otázku... Prečo ste tu hru zabili ovládaním!

Knižka v pevnej väzbe by sa dnes snáď dala prirovnať k „Making of“ dokumentom prikladaným k špeciálnym edíciám, akurát v luxusnejšom knižnom vybavení. Plná nádherných artworkov, prekrásne ilustrujúcich umelecké smerovanie hry a podtrhujú výtvarnú výnimočnosť, ktorú tejto hre celé tie roky prikladám. Medzi artworkmi je potom text, ktorý uvádza jednotlivé aspekty hry, postavy, ich tvorbu a rozoberá jednotlivé prostredia.

Svoje istotne povie i úvodné slovo do hry, resp. jeho úvodná časť (prepáčte mi trochu kostrbatý preklad). Mimochodom, písal sa rok 1998.

Revolúcia vo svete zábavy naberá na tempe. CD-ROM technológia približuje sen o skutočnom interaktívnom filme. Sen o prežívaní skutočne prirodzených svetov. O ponorení sa do záplavy zvuku a obrazu.

Ploché, dvojrozmerné sprity minulosti umierajú. Na ich miesto nastupuje grafika fotografickej kvality a dych vyrážajúce montio-capture modely. Kým vás realizmus obrazu a dynamika pohybu vťahujú dovnútra, hudba a zvuky vybudzujú vaše emócie.

Hry sa stávajú formou umenia...

Kniha ponúka pohľady na hru, ktoré sa na iných miestach vidieť nedajú. Človek tak zisťuje, že samotné herné „domény“ sú vlastne menším umeleckým dielkom, keďže majú svoju vlastnú vnútornú štruktúru. Rendery z vtáčej perspektívy hovoria sami za seba. Dokonca si myslím, že by sa z toho materiálu dal napísať celkom slušný článok á la „Making of...“ do časopisu. Lenže...

Plány, náčrtky a celý koncept. Je to veľmi zaujímavé, ale čím viac stránok človek prečíta, tým viac sa jeho myseľ upiera k výslednej práci. Niečo, niekto neurobil dobre...kde padlo to rozhodnutie a kto to testoval. Prečo? Neustále sa tak musím vracať k jednému bodu. Ešte nikdy som nehral hru, ktorá by sa tak urputne bránila hraniu. Niet sa tak čomu čudovať, že tento kus ostal v zabudnutí.

Wing Commander

Vždy som mal rád vesmírne „simulátory“, práve vďaka ignorovaniu fyzikálnych zákonov. Ale hlavne, človek tam každú chvíľu neoral cudziu zem :-). Nie je kam spadnúť...teda v prípade, že práve neútočíte na Hviezdu smrti. V histórii počítačových hier sa objavili dva výrazné vesmírne simulátory, každý trochu iný, a predsa svojim spôsobom rovnaký. Legendárna séria X-WING od Totally Games a Wing Commander od Origin-u.

X-WING necháme na chvíľu odpočívať – a to aj napriek tomu, že mám v ňom nalietaných viac hodín, a opakovane sa k nemu vraciam. Wing Commander bol trochu iný, už od začiatku viac zviazaný s príbehom. Z počiatku hráčovým...keďže protagonista ešte nemal oficiálnu identitu. Tú získal až v treťom pokračovaní. Blair... Chris Roberts a jeho filmové ambície v rámci hier a vesmírneho simulátoru. Pár dni dozadu som sa konečne dostal k filmovému zostrihu oboch dielov Wing Commandera. Jednak si človek príjemne zaspomínal na staré časy – bez toho aby musel niečo hrať, a jednak to dalo celkom novú perspektívu na kvalitu týchto filmov. Spomínaný zostrih štvrtého filmu má okolo 2:56, čo je naozaj dosť filmového materiálu. Samozrejme, je to len časť materiálu natočená pre hru, keďže v nej existovalo niekoľko možností, ktorými sa mohol príbeh vydať. Ani sa nečudujem, že bol v minulosti považovaný za najdrahšiu hru, čo sa výrobných nákladov týka. Mark Hamill, Malcolm McDowell, John Rhys-Davies, Tom Wilson a ďalší podávali v Price of Freedom skvelé výkony, dokonca si myslím, že lepšie ako v Heart of the Tiger. Zdá sa, akoby Chris Roberts chytil tú správnu režisérsku slinu, a čo si v prípade tretieho Wing Commandera len mierne skúšal, vo štvrtom pokračovaní rozvinul v plnej sile (a neskôr stihol pochovať v prípade celovečerného filmu).

Dobrá hra a dobrý interaktívny film, to sú spojenia, ktoré (historicky) nejdú príliš dohromady. Ale v tomto prípade sa to podarilo, i keď občas mal človek pocit, že hraná časť ustupuje tej hernej. Stále však aj herná náplň bola na veľmi dobrej úrovni. Rôznorodé misie, spracovanie vesmírnych bitiek. K dobru tejto sérii treba pripočítať unikátnu atmosféru, ktorú sa podarilo vytvoriť. Hry pôsobia ako filmy klasické filmy o letcoch (lode boli tvarované ako vesmírne náprotivky ponoriek, či lietadlových lodí), istým spôsobom sa podarilo dosiahnuť akéhosi prazvláštneho realizmu, že takto nejako by to mohlo fungovať – a to i napriek tomu, že ako každá podobná hra, aj Wing Commander do istej miery ignoroval zákonitosti vesmíru, alebo keď chcete tak fyziky. Skrátka bola to jedna vynikajúca séria, zaujímavý experiment, ktorá však skončila v hlbinách histórie a ustupujúcou popularitou PC hrania.


Dokonca som sa nedávno dozvedel, že na motív hry vznikol aj trinásť dielny kreslený seriál a vyšlo niekoľko kníh, popisujúcich dej Wing Commandera (hlasy postavám prepožičali Mark Hamill, Malcolm McDowell a Tom Wilson). Seriál už mám na dosah a o knihy sa začínam zaujímať. Uvidíme či prekročia tieň priemernej hernej-knižnej adaptácie. I keď už mám referencie, ktoré skôr kritizujú český preklad.

Samozrejme, filmové zostrihy tretieho a štvrtého dielu môžete nájsť na vynikajúcej stránke wcnews.com, kde okrem informácii o samotnej sérii nájdete aj čosi o remakoch a aj spomínaný kreslený seriál. Veľmi zaujímavé čítanie sú aj rôzne dokumenty, ktoré sa tam nachádzajú. Zatiaľ som si listoval scenárom k Wing Commander 3 alebo aj post-mortem dokument k štvrtému dielu. Bez zaujímavosti určite nie je ani Wing Commander Universe Bible, kde sa na začiatku objavujú predané kusy jednotlivých dielov série (Čo nám tie čísla dnes povedia?). Skrátka ak má niekto rád túto sériu, nemal by toto vynikajúce internetové miesto vynechať.

Snáď pre každého je alterego Marka Hamilla Luke Skywalker, pre niektorých je jeho druhou vydarenou postavou hlas Jokera v animovanom Batmanovi, málo ľudí si ho možno pamätá ako Ripburgera :-)... Pre mňa však po Skywalkerovi ostane asi navždy Christopher "Maverick" Blair.