Recyklujeme...myslím.
Sme vlastne čiastočne ekologický projekt, keď sa to tak vezme. Hlavným typom materiálu na tvorbu samotnej krabice boli staré obálky. Poznáte to, také tie z pevného materiálu, trošku väčšie ako formát A4. Zvyknú sa v tom zasielať dokumenty a podobné srandy. Keďže som ich v svojej súčasnej práci mal pár na stole – zrelé na vyhodenie. Namiesto odpadu smerovali ku mne na pracovnú plochu.
Za normálnych okolností by ste chceli aby bol dizajn krabičky nalepený na drsnú stranu takejto obálky (nie na tú hladkú potlačenú). Pokiaľ však máte „brandované“ obálky kuriérskou firmou – nuž potom musíme lepiť na stranu hladkú/lesklú. Nevďačnosť tohto povrchu sa dá trochu zmierniť použitím jemného brúsneho papiera (aka šmirgeľ). Jemne prejsť celý povrch, na ktorý sa chystáte prilepiť svoj vytlačený dizajn krabičky.
Ako materiál na potlač sa dá použiť aj hrubší výkres (ak to tlačiareň dovolí). Má to svoju výhodu aj nevýhodu. Nevýhoda je, že samotná krabička nie je potom taká hutná, je jemnejšia. Výhoda je, že nemusíme nič podlepovať a lepšie (jednoduchšie) sa skladá a manipuluje.
Card holder thingy
Opäť na túto srandu by sa dala využiť 3D tlač, keby sme veľmi chceli a mali ju prítomnú. Ale to nebol zámer projektu. Jedna farebná tlačiareň a všetko ostatné musí ísť vyrobiť s tým čo máme po ruke (mínus farby a laky, lenže z tých bude mať hobista čosi po ruke :-)).
Kartón, baliaca pena, výkres, tvrdší papier z iných obalovín a krabíc. Polystyrén – ehm, ak máte „hot-wire“ tak asi aj ten sa dá použiť, ale bez neho je to maxi bordel všade okolo. A tomu by sme sa radi vyhli, že áno. Následne už len pokračujeme sendvičovou metódou. Spodok, tak aby sa nám do výrezu zmestil priesvitný obal na SD kartu – a držal tam.
Táto časť je asi najnáročnejšia na tvorbu. Jednak to musíte dať celé dohromady, lepiť, čakať na uschnutie lepidla a nakoniec nastriekať nejakou základovou farbou. Musím povedať, že v konečnom dôsledku sa mi overila čierna ako najlepšia a najrýchlejšia. Ako vidíte niekde na priložených obrázkoch, skúšal som aj iné farby, ale tie nemali také rýchle a dobré krytie na pár strekov.
Po nastriekaní nasleduje fáza vetranie. Mať to na vzduchu aspoň 2 týždne predtým, než to zavriete do pripravenej krabičky je fajn. Niektorí ľudia zbožňujú industriálny odór, niektorí menej :-).
Bane of my existence ;)
V konečnom dôsledku je táto časť nepovinná – bola vytvorená na to, aby v krabičke SD karta vo svojom priesvitnom obale moc nelietala kade – tade. Plus, celkom dobre to vyzerá, s tou disketami inšpirovanou nálepkou :-).
Mini manuál
Nejaká forma manuálu musí byť – o tom nebola žiadna debata. Problém je, ako to spraviť čo najhladšie a bezbolestnejšie. Vytlačiť to ako booklet. Super – jednoduché, tlačiarne to vedia automaticky a netreba sa trápiť s usporiadaním strán. Verte mi, pre Grimrock a Cardhaliu som to kedysi robil celé „ručne“. Opakovať sa mi to veru nechce.
Nahodil som teda súčasť mrkvosofťáckeho office zvanú Publisher. Privítal ma optimistickou hláškou, že program končí, spolu s podporou v októbri roku 2026. Super, hovorím si. A to ho nemôžete nechať aspoň fungovať? Updatovať to nemusíte, ale neberte to ľuďom. No nič.
Experimenty s veľkosťou a tlačením stránok započali. Prišiel som k záveru, že bez rezania to nepôjde. Základná veľkosť dokumentu bola stanovená na 8x10 centimetrov a texty osádzané tak, že sa počítalo s rezaním z pravej strany.
Nech sú s tým "cardholderom" problémy pri výrobe aké chcú, keď je tak to vyzerá fajn. :-)
Pri Corridor 9 to nebol problém, zobral som, čo som už mal vytvorené. Pre hru Podle pravdy, som musel improvizovať a niečo vytvoriť. Požičal som si text, ktorý chalani vytvorili na webe k hre a niektoré prvky z hlavného menu hry. Nakoniec z toho vzišiel celkom sympatický manuálik. Pri hrách ako Warcraft Adventures alebo Lockdown, tam som musel improvizovať trošku viac.
Role-play it as it is a thing...
Možno bude toto najdôležitejšia informácia zo všetkých. Dôležité totiž bolo (alebo je), že celý tento svoj domáci projekt som zabalil do istého predstierania – hráme sa na to, že je to potenciálne komerčne existujúca edícia. Mini-box Collection by MickTheMage. Alebo niečo podobné. Ako taká teda (hráme sa na to) musí mať nejaké náležitosti. Niektoré z nich som už spomenul pri spôsobe výroby. Poďme si zhrnúť základný obsah:
- Malá sympatická krabička (10x13 centimetrov)
- Hra na SD karte
- Manuál (mini forma)
- a čosi naviac (zberateľská kartička tematicky spätá s hrou)
Kartička
Bol to nápad, len tak z brucha, ako sa hovorí. Lenže čo s ňou? Ak sa hráme na komerčne existujúcu edíciu, mohla by ta kartička aj niečo robiť? Nechceme aby to bolo niečo komplikované. Jednoducho len maličkosť.
Čo keby každá kartička mala nejakú hodnotu a dal by sa s ňou hrať variant na „vyššia berie“? To je fajn nápad, povedal som si a trošku som to ešte skomplikoval. Čo keby to bolo ako „vyššia berie“, ale nižšia by sa vedela brániť? Odtiaľ som už len prišiel s jednoduchým dizajnom hry – nič zložité. Nemáte doma kocky? Nevadí, v niektorých edíciách hry by sa ako bonus nachádzala aj hracia kocka – v rôznych variantoch.
V každej krabičke by bola jedna kartička. I keď k niektorým hrám by existovali rôzne. Príklad je „Podle pravdy“, hra má dvoch hrdinov, má dve kartičky. Avšak po správnosti by v krabičke mala byť len jedna karta (chalani v Retro Nation dostali však obidve ;-)). A druhý by získal niekde druhý – boli by náhodne rozosiate vo vytvorených kusoch hry (keby ste medzitým zabudli – pamätajte „hráme sa na existujúcu edíciu“ ;-)).
Čosi naviac - naviac
V závislosti od hry. Pre Warcraft Adventures je to napríklad mapka. Pre Vaporum: Lockdown, to je hotová singature edition. I keď teda je to kopec papierikov, ale vyzerá to fajn. Plus kocka. Zatiaľ jediná hra, ktorá má kocku ako bonus.
Modrá je bodrá
Jedna malá drobnosť. Neviem či ju niekto postrehol. Pri spracovaní prvých dvoch sérií krabičiek mi chýbala modrá farba – teda v reči tlačiarne, konkrétne cyan.
Jedného dňa som zistil, že mi tlačiareň odmieta brať túto farbu. Nech som tlačil čokoľvek, modrá sa nemíňala, ostávala tam a tlačiareň sa tvárila, že je všetko v poriadku.
Brutálne čistenie nepomohlo. A tak som si za ten rok zvykol, že farba nie je. A pomaly na to zabudol. Až do tohto projektu.
Takže vlastne napríklad moja kópia Corridor 9 a tie ďalšie dve, ktoré sa dostali do sveta, nie sú vo farbách „as designed“. Krabička vyzerá fajn – preto som ju tak aj nechal. Ale neskôr mi to už začalo vadiť.
Šrobovák (tiež známy ako skrutkovač) a bude sa operovať!
OK, tak poďme na to...
Trvalo to dlho, zahŕňalo to striekačku, zarovnávacie procesy, hadičky a totálne modré ruky (čiastočne na pár dní). To by človek prežil. Modrý koberec? To už bude väčší háčik.
Ja mám svoju tlačiareň Epson L6270 fakt rád – tlačí výborne a míňa pritom strašne málo farby, ale (a to viem aj od iných majiteľov tejto značky), občas spraví nejakú koninu a prestane brať farbu. Super čistenie nepomáha a potom príde na rad vyťahovanie vzduchu striekačkou, isopropyl alkohol na čistenie všetkého možného a je to špinavá a dlhá robota.
My máme modré ruce! Ehm, a koberec :-(
Podarilo sa
a nasledujúca edícia krabičky Corridor 9 už bude mať správnu farbu.
A všetky ostatné krabičky tiež.
Mini-box Edition by MickTheMage
S týmto nápadom som prišiel hlavne kvôli mojej hre – Corridor 9. Ale nakoniec som začal vytvárať krabičky aj pre hry, ktoré nikdy nemali (a nemohli mať lebo patria do kategórie freeware) svoje fyzické vydanie (a ja ich mám rád): menovite napríklad MiniDoom 2, TMNT Rescue-Palooza! alebo už spomínaná Podle pravdy. Prípadne sú komerčné, ale fyzické vydanie nikdy nemali (ako ďalšia hra, na ktorej som sa autorsky podieľal) Vaporum: Lockdown. Dôležité pri týchto hrách je mať inštalačné súbory. Čiže ak sú to komerčne vydané hry, budú v zásade pochádzať z mojej GOG knižnice. I keď cena SD kariet môže byť trochu odrádzajúca.
V poličke vyzerajú krásne a tá hmotnosť, fyzická prítomnosť im na niečom trošku pridáva. Možno je to len nostalgia, možno len chytače prachu, ale vracia ma to práve trošku do toho konca 90-tych rokov.
Rozhodne by som rád všetky dizajny niekam uložil. Ešte to nemám premyslené. Napadá mi internetový archív, ale uvidíme.
Malá galéria na koniec... (ak sa sem už niekto dočítal):
Kto pozná zdrojový art, hneď si všimne, že tam nejako chýba modrá. ;-) Inak moja obľúbená edícia! 
Dvoj dielna krabička. Bola to trošku chyba - veľkosť sedí, ale pri výrobe som stratil milimetre a manuál sa už nezmestil. Sigh. :-) 
Videli ste na Youtube! ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára