Existuje pravidlo, že ak vás niečo nebaví alebo začínate cítiť ťažký stereotyp – odložte to a vráťte sa k tomu neskôr. O počítačových hrách to platí rovnako ako o čomkoľvek inom. Preto som nechal druhé Pool of Radiance na pár mesiacov za hlavou. Jednoducho som sa na hru vykašlal. I keď dôvody boli aj iné. Nuž a pred týždňom som sa k nej vrátil. Čuduj sa svete, hranie ma začalo neuveriteľne baviť. Až do jedného momentu, ale to zase predbieham beh udalostí.
Naposledy čo sme moju družinu videli, skončili na povrchu, opäť v ruinách mýtického Myth Drannoru. Rozsiahle kobky neuveriteľne nudného podzemia boli za nami. Aspoň to tak vyzeralo. Teraz nás čakal prieskum povrchu. Okolie Siene čarodejníkov sa hemžilo rôznou háveďou, nechýbali orkovia a gargoylovia (to sú tie kamenné veci, ktorým bežne v slovenčine hovoríme chrliče). Za pozornosť v tejto oblasti stojí ruina stavby, kde sme narazili na jednu svietiacu sféru. Zdá sa, akoby zvyšok chýbal. Ako som sa neskôr dozvedel od ducha jedného trpaslíka. Je to planetárium, ktoré zabezpečovalo fungovanie miestnej mestskej hromadnej dopravy. Čože? Pamätáte ako som na začiatku (myslím) spomínal tie rotujúce obelisky, resp. kamene uprostred kruhu? Po celom Myth Drannore je ich niekoľko, ale momentálne nič nerobia. Nemôžu. V planetáriu chýbajú spomínané farebné sféry, ktoré robili tento systém funkčný. Predpokladám, že to bude nejaký druh teleportu, ktorý mi neskôr umožní rýchlejšie presúvanie sa po jednotlivých častiach mesta.
Avšak snáď najdôležitejším miestom je oltár Mythalu, ktorý sa nachádza na samom vrchu Siene čarodejníkov. Ten hrá v celej hre (a nielen v nej) veľmi dôležitú úlohu. Ono mythál všeobecne má v histórii Forgotten Realms dôležitú úlohu. V prípade Myth Drannoru to okrem iného bola i ochrana mesta. Vzhľadom na to, že leží v ruinách, niečo sa nepekne pokazilo.
Na západe potom ešte ležal uzamknutý vstup do katakomb a cesta do ďalšej časti mesta. Nightingale Court alebo aby sme boli slovenský – Slávičí dvor. Hra nám k vstupu do nového priestoru aj prehrala krátku predrenderovanú animáciu. Ach, miesto kde som niekoľkokrát musel znova nahrávať hru. Temné nagy (mám taký pocit, že Maďari majú z tohto slova radosť), záhuba každého hrdinu. Všetko totižto išlo zatiaľ celkom ako po masle. Nejaký nemŕtvy, nejaký orkovia, pár skupín chrličov, ale nič čo by sme nezvládli. Keď už bola družina priveľmi vyčerpaná, pokúsili sme sa nájsť nejaké útočisko. To sme našli v rytierskom úkryte (Knights Cache). Ale najprv sme to tam museli vyčistiť od arraccat. Keďže to bol rytiersky úkryt, našli sme tu aj pár pekných magických zbraní.
Arracat, ja viem znie to skoro ako papagáj, ale sú to mrchy! |
Ale vráťme sa ku chrámu Annorrweyn Eversong a trom temným nagám. Človek sa len tak prechádza a odrazu ho niekto osloví. Vraj, že nás je akurátny počet. Presne taký ako potrebujú. Na čo? To už s tých mizerných hadoľudí nedostanem. Pretože mi napadnú moju statočnú družinu a jedným dychom zlikvidujú troch hrdinov. Padne bojovník, uch-och, padne paladin – to už prestáva všetka sranda a nakoniec padne i klerička. Škrípanie zubami, nepekné kliatby sa derú z mojich úst. Load. Tak inak, začarujeme nejaké ochranné a super pomocné kúzla a... Nie, to tiež nevyšlo. Znova a takticky nejako inak. No, to už ide hneď lepš... Kde sa tu zobrali tí kamenní jašteričiaci?! Ešte naga, paladin mŕtvy... na ješteričiakov nemajú kúzla žiaden efekt. Nula. Jeden mág mŕtvy... Ale do všetkých pekelných priepastí! Load! Zhlboka dýchať. Ochranné kúzla určite pomáhajú, ale chce to úplne iný prístup. No nebudem vás napínať, nakoniec sa to úspešne podarilo a nikto neprišiel o život. Pravda, možno mi bol naklonený samotný Nuffle. Ak má čo hovoriť do Dungeons & Dragons. Ale chcem veriť tomu, že úspechu dopomohli aj moje taktické rozhodnutia. Snáď.
Volal som ho Kinedril... neznášam temné nagy! |
Zničil som pool spawn, ktorý tu naga šéf vytvoril, ale to je zatiaľ všetko čo sa tu dá robiť. Možno keď sa vrátim k tým dvom uctievačom Mystry zo začiatku... tam bude nejaká ďalšia stopa. Rovnako som v truhlici našiel niekoľko užitočných vecí a ďalšiu malú kamennú hlavu – Idolon.
Vidíte, ešte pred časom som netušil na čo mi tieto idolony sú. A práve na slávičom dvore je kamenná socha, do ktorej môžem tieto hlavy ukladať. Za odmenu vždy dostanem nejaký magický prsteň.
Jeden idolon, jeden magický prsteň - nejaký... |
Za zmienku ešte možno stojí Malgi Hi, čarodejník, ktorý je obklopený niekoľkými kamennými jašteričiakmi. Začína ma z nich bolieť hlava. Ako mág, uznajte keď vaše kúzla nemajú jediný efekt... Je to deprimujúce. Malgi sám, na druhej strane, je z iného cesta. Takže sa ho moji bojovníci čo najrýchlejšie zbavili a potom sme nejako dopižlali aj tých jašteričích kameňákov. Kúsok od neho sa nachádzala jedna z planétok (farebná sféra) do planetária. Tak sme ju oslobodili.
Rozhodli sme sa, že sa vrátime k spomínaným uctievačom Mystry. Aby som sa tak nejako dozvedel, čo sa tu vlastne deje. Dobrá správa je, že nám dali symbol – znamenie Mystry, ktorý nám v chráme Annorrweyn Eversong má pomôcť. A vymenil som čarodejníka Jariala za kleričku/bojovníčku Faeril. Jeden čarodejník v družine snáď stačí. Ak narazíme na viac vecí, ktoré sú proti kúzlam imúnne, zíde sa skôr hrubá sila.
Naspäť do slávičieho údolia (dvora, je to dvor; údolie je niečo iné, tam je cintorín... a intráky ;-) ). Annorrweyn uvidiac znamenie Mystry sa s nami konečne dala do reči. Dozvedeli sme sa, že ak chceme obnoviť moc Mythalu, musíme nájsť Mirodena Silverbladea. K tomu nás naučila ďalšie slovo moci, resp. slovo nevyhnutnosti, ktoré nám ma pomôcť dostať sa k nemu. Nakoniec nás požiadala, či by sme nemohli nájsť a vrátiť jej lebku späť do jej hrobky. Neviem či už tu padlo slovo Drow, ale... vraj sa nachádza kdesi dole v katakombách. V tento moment som dúfal, že katakomby nie sú niečo šialene rozsiahle ako úvodné časti tohto príbehu. Zase sa však predbieham.
Nech sa snažím komprimovať tento príbeh ako chcem, stále sa mi rozrastá na množstvo znakov väčšie než prijateľné. Teda v prípade, že chcete čítať každý detail. Totiž okrem Slávičieho dvora mám za sebou i ďalšie časti Myth Drannoru: Sullymarsh, Glim Gardens, Windrider Glade a House of Gems. Všetky tieto časti sú výborné a po celý čas ma tu hra neuveriteľne bavila. Postupne sa dozvedáte informácie, ktoré vám dopĺňajú skladačku histórie a udalostí Myth Drannoru. Oblasti sú tak akurát rozsiahle a súboje obstojnou výzvou. Začal som mať pocit, že sa Pool of Radiance 2 zbytočne krivdí. A že kdesi vo vnútri je to naozaj obstojná a celkom slušná hra. Ten vzácny prípad hry, ktorá vás prvých pár hodín hrania odradí, ale ak vydržíte odhalí vám svoje pozitívne stránky.
Herný čas: cca 34 hodín (1 reštart, 16 reload)
Poznámka na okraj: Celkový čas je aj za časti Sullymarsh, Glim Gardens, Windrider Glade a House of Gems, ale k nim niečo napíšem ešte nabudúce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára