Papierovo modelovací pokus začiatočníka

Závidím každému, kto má schopnosti a šikovnosť pri skladaní modelov akéhokoľvek druhu. Istotne si teraz hovoríte, či som sa na staré kolená úplne zbláznil alebo kde sa stala chyba? Úprimne papierovú skladačku som nestaval už cez viac ako 25 rokov. A ak mám pravdu povedať, myslím, že som nikdy žiadnu ani nestaval. I keď som k nim mal prístup. Skladal som model tu auta, tu nejakého lietadla, ale to nikdy nejako nedopadlo. Dobre pre ten model. :-) Potom je tu samozrejme ABC alebo skôr časopis Zenit (pionierov), kde tiež bývali uverejňované podobné papierové modely. I keď ja si zo Zenitu pamätám najmä výpisy programov, ktoré som sa potom pokúšal nahadzovať do PMDčka. Keď občas browsujete po nete, tak narazíte na výtvory iných ľudí. A tie vyzerajú báječne. Sám rád budujem – ono nie nadarmo patria medzi moje obľúbené počítačové hry veci ako SimCity, Stronghold a pod. Istý čas som sa dokonca tiež nevedel odtrhnúť od Minecraftu. :-) Tak ma to hlodalo, hlodalo až som sa nakoniec dokopal, že niečo skúsim. Ale na začiatok by to chcelo niečo jednoduchšie. Žiadne komplexné taverny a námestia, len niečo jednoduché. A narazil som na papierový model Hviezdnej brány. Nie jeden! Vybral som ten, čo vyzeral najjednoduchšie na postavenie a... Po jej zostavení som prišiel na to, že seriál Stargate SG-1 oslavuje teraz v júli 20. rokov od svojho uvedenia na televízne obrazovky (presne 27. júla 1997). Tak všetko najlepšie...

Stále mi vŕta hlavou, ako ľudia ohýbajú tie maličké súčasti a potom ako to lepia. Pri kompletovaní schodov som myslel, že ma vystrie. Lepidlo všade, poriadne to nedrží, stále to niekam vyskakuje. Jedno presahuje tam, druhé zase hentam. Pozriete sa niekde na obrázok na internete a tam samé dokonalé záhyby a ohyby. Ja viem, nemôžem byť na prvý raz majster, ale neviem si predstaviť, že ani na druhý raz. A kto vie ako to bude na tretí raz.

Lepenie, to je potom kategória sama o sebe. Dať celý model dohromady tak, aby pekne držal. Obzvlášť kruhové a okrúhle časti. Spojiť dve polovice do jednej. Tak sa mi zdá, že z modelárskeho náradia by sa mi ešte zišiel zverák. Aspoň taký maličký zveráčik.

Pri papierových mini figúrkach potom človek zistí, že vlastne vôbec nevidí. Problémy so zrakom na staré kolená, ehm. Opatrne vystrihnúť, nemusí to byť úplne dokonalo, ale nech to nejako vyzerá. Ešte vymyslieť podstavec. Super.

Celkový výsledok? Pľuzgier od nožníc na ukazováku. A celkom slušne vyzerajúci papierový model Hviezdnej brány. Nie, nie je taký dokonalý ako na obrázkoch z internetu. Ale dal som ho dohromady vlastnými, šmatlavými paprčkami :-). Ten pocit je fajn. Lenže potom príde malý problém. Viete čo je výhoda tvorivých počítačových hier? Vaše výtvory máte uložené vo virtuálnom priestore, na vašom pevnom disku a teda môže ich byť nekonečné množstvo. Už s takou malou bránou je hneď problém. Kam to u všetkých čertov rohatých teraz uložím?! :-) Nehovorím už o tom, že by som mal možno v pláne vytvoriť niečo ďalšie. Kam s tým?

V každom prípade: Happy 20th anniversary Stargate SG-1! A prikladám ešte pár ďalších obrázkov...

Carter: "Plukovník, zdá sa, že máme problém. Niekto zabudol vyrobiť DHD!"
O'Neill: "A čo je tamto?!"

Teal'c: "Indeed!"

Carter: "Plukovník, myslím, že som na obzore videla siluetu obrovského jazvečíka!"
O'Neill: "A čo je tamtým smerom?!"

Daniel Jackson: "Obrovský strom s veľkým kultúrnym významom..."
Teal'c: "Indeed!"