Dnes s trochu iného súdku. Podľa vyjadrení Nintenda, je ľahostajné čo sa stane v hre, ale v Super Mario Odyssey nebude existovať „game over“ – nebude možné neuspieť (?). „Ak Máriovi klesne život na 0 alebo sa niekde zosype, hráč len stratí 10 zo svojich mincí...“ A na niektorých miestach sa z toho ide internet zblázniť. Nintendo je opäť revolučné, jedinečné a pokrokové. Prípadne úplne opačné ohlasy. Ja by som k tomu napísal len jedno: Prince of Persia.
Prince of Persia z roku 2008, aby sme boli exaktný. Určite si na túto hru spomínate. Pre mňa osobne to bol výborný herný zážitok. Nádherne vizuálne i zvukovo spracovaný. Pre mnohých ľudí v tej dobe však bol tŕňom v oku mechanizmus „neumierania“. Nech ste svoje ťahy pokašľali akýmkoľvek spôsobom vždy tam bola Elika podávajúca pomocnú ruku. Vytiahla vás z vašej neschopnosti a mohli ste pokračovať (alebo pokus opakovať) ďalej. Odpadla tak tým nutnosť hru neustále nahrávať a celková hrateľnosť bola výrazne dynamickejšia (a menej frustrujúca). Výborný ťah, poviete si. Nuž, pokúste sa nalistovať dobovú tlač, články a diskusie. Z dôvodu, ktorý dodnes úplne nechápem, sa tejto novinke bránili nielen samotní hráči, ale aj redaktori mnohých herných médií. Pritom je to elegantný spôsob akým zabrániť opakujúcej sa frustrácii z neustáleho nahrávania. Hru to nijako (aspoň ako to vnímam ja) neuľahčovalo, ale posúvalo to celkovú dynamiku hrania niekam ďalej. Pokiaľ totiž nehráme hru v automate (kde je „game over“ obrazovka istým spôsobom potrebná), je rutina „koniec hry“ a „load“ zbytočne zdržujúca a brániaca v plynulosti hrania.
Samozrejme, pri kvalitách dnešnej hernej žurnalistiky, bude dnes a denne vidieť (zrejme) chválu na rozhodnutie Nintenda podobný systém zahrnúť do svojej novej hry. Lenže Ubisoft nie je Nintendo. Alebo, možno v roku 2008 ešte nenastal ten správny čas na podobné „prevratné“ novinky. V každom prípade bude zaujímavé sledovať kam tento systém dovedie Super Mario Odyssey. Akým spôsobom bude fungovať celková výzva hry. Časť hráčskej populácie je predsa od prírody súťaživá a rada porovnáva svoje výsledky s ostatnými. Je to potom podobne ako s automatovými hrami – ak máte dostatok mincí, ste schopný dohrať akúkoľvek hru (viď. emulátory). Nech je akokoľvek zložitá, s dostatkom času ju pokoríte. Ako bude v novom Máriovi fungovať systém výzvy?
Počkaj, počkaj – hovoríte si. A v spomínanom Princovi z Perzie ti to nevadilo? Zaujímavý paradox, však? Uvažujem o tom, že v prípade Princa mi skôr išlo o celkový svet a priebeh príbehu ako neustále sa opakujúcu hrateľnosť v prípade neúspechu. V prípade hry ako je Super Mario Odyssey... By to mohol byť zaujímavý problém, ktorý by nás opäť dostal na teoretickú rovinu debaty toho „čo je jadrom počítačovej hry“. Výzva, pokorenie tejto výzvy, dosiahnutie čo najvyššieho skóre, pokorenie výzvy a dosiahnutie konca hry? Byť dostatočne zapálený pre hru (a šikovný), že sa mi ju podarí pokoriť, kým ostatní sa ňou trápia? Potom sa tu naskytuje otázka, ak nikto nemôže umrieť a všetci môžu pokračovať (bez ohľadu na „šikovnosť“), aký má potom význam hru poraziť...?
Štatistiky hovoria, že v dnešnej dobe len minimálne množstvo ľudí dohráva hry, ktoré si kúpia. V takom prípade sa vyššie spomenuté úvahy potom dotýkajú len menšieho percenta aktívne hrajúcich ľudí. Bude teda zaujímavé sledovať čo sa stane ak hra odstráni svoje klasické bariéry. Obzvlášť hra akou je Mário, ktorá má systém životov a začínania od „začiatku“ takmer v genetickej výbave.
Podobný prístup mne osobne nevadí. Je však zaujímavé sledovať aký má vplyv na vnímanie hier ako takých. Čo sa z nich za tých zhruba 40 rokov stalo. Akým smerom sa vyvíja chápanie obtiažnosti, prekonávanie prekážok a pod. Ďalším zaujímavým faktorom je i naše vlastne vnímanie hier – ako s narastajúcim vekom vnímame obtiažnosť a ono „na toto už sakra nemám nervy (čas)“. Ostatne, zdá sa, že toho dobrým príkladom je i čerstvý remake Crasha Bandicoota. Pravda je taká, že čím je človek starší, tým je v hrách horší. :-)
Pěkný článek.
OdpovedaťOdstrániťNový Mario má být dle těch, kteří měli to štěstí hru vyzkoušet obtížný. Já nejlepším herním designérům = Nintendu, věřím.