streda, 30. marca 2016

Retro: The Lord of the Rings - The Third Age

Veru, dnes už začína byť retro pomaly všetko. Čím starší je človek, tým viac vecí je retro. Ako pozerám, tak pozerám – rok výroby 2004, čo nám robí zhruba 12 rokov starú hru na dve generácie starú konzolu. Prečo som po nej siahol? Nuž, je to jedna z tých hier, ktoré som si chcel zahrať keď som si pred dávnymi rokmi zaobstaral PS2, ale akosi som sa k nej už potom nikdy nedostal. Mánia okolo filmového Pána prsteňov medzitým opadla a Peter Jackson sa nás roky neskôr snažil unaviť Hobitom. Dnes, po tých rokoch, som sa rozhodol, že siahnem po tomto RPG z filmového sveta Petra Jacksona. Filmového, nie knižného. Hra totiž vznikla pod hlavičkou Electronic Arts a oni toho času mali práva len na všetko súvisiace s filmom a okolo tohto faktu museli vystavať svoju hru. Hru, na ktorú sa môžeme pozrieť dvoma pohľadmi.


Ako interaktívny sprievodca filmovým svetom


Hra sleduje filmové udalosti z pohľadu úplne nových postáv, ktoré inde vo svete Pána prsteňov nenájdete. Avšak tieto postavy nestoja kdesi v pozadí, ale sú priamy účastníci deja, ktorý všetci dobre poznáme. Medzi jednotlivými kľúčovými bojmi sme tak postupne oboznamovaný s pozadím a dejom filmovej trilógie, ktoré dotvára svojim rozprávaním samotný Gandalf (Ian McKellen). Doslova sa vám prehrávajú video ukážky z celej filmovej trilógie, ktoré sú obalené novým Gandalfovým naratívom. Hlas Iana McKellena ako Gandalfa je rovnako okúzľujúci ako jeho herecký výkon, takže sa v podvedomí tak nejako tešíte na každý záber. A že ich je požehnane – 109 podľa hry – niektoré sú dlhšie, iné sú kratšie. Hlavným hrdinom je gondorčan Berethor, ku ktorému sa postupne pripojí ďalších päť postáv. Jeho úlohou je na začiatku dostihnúť Boromira. Prečo a za akých okolností, to postupne rozkrýva príbeh. Avšak ten vôbec nie je podstatný. Podstatné je, že si hráč postupne prežije všetky kľúčové udalosti filmovej trilógie. Nie je to úplne logické vzhľadom na filmy, ale ako sprievodca týmto svetom to funguje celkom obstojne. Áno, zabojujete si po boku Gandalfa proti Balrogovi, pomôžete nahnať Eómerových vojakov do Helmovho žlebu (prepáč slovenčina, krásna si, ale Pána prsteňov poznám len v anglickom a českom jazyku ;)), pomôžete pri obrane Minas Tirith a nakoniec sa postavíte samotnému Sauronovi... Áno, tu už to prestáva dávať pomaly zmysel. Avšak ak pristúpime k tomu, že tento produkt vynímame ako sprievodcu po filmovom svete, potom je všetko možné. Problém nastane ak sa pozrieme na hru v jej širších kontextoch herného média.

The Third Age ako RPG


Zo začiatku sa hra tvári ako tunelovité RPG, štýl ktorý poznáme z tohto obdobia. V takomto je cesta vašej postavy (alebo družiny) rámcovaná mapami, ktoré predstavujú jednu cestu s pár slepými odbočkami. Na niektorých miestach sa mapy vetvia ako strom, avšak z celej mapy vedie len jedna cesta. Pričom môže byť spojených niekoľko máp dohromady. Na blúdenie však v tejto hre nemáte právo, všetko je viac – menej veľmi priamočiare. 

Hra bola evidentne určená pre čo najširšie publikum. Na ďalšie úrovne postupujú postavy prakticky po každom súboji. A väčšina súbojov nie je príliš náročná, až na to, že je to jediná výzva, ktorá vám stojí v ceste. Hra stojí a padá na ťahových súbojoch, ktoré si berú svoju inšpiráciu v sérii Final Fantasy alebo podobných japonských RPG (tiež sa tomuto systému niekedy nadáva ako "Conditional Turn-Based" systém). Každá z postáv má nejakú iniciatívu, podľa ktorej prichádza na radu pri súboji. Proti sebe stojí niekoľko protivníkov a hráč vlastne len vyberá zo špeciálnych vlastností a správne používa predmety v príhodnú chvíľu. Raz za čas potom môže použiť tzv. „Perfect Mode“, čo je špeciálny veľmi silný útok. Súboj je relatívne zábavný, avšak vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Výzvu tak predstavujú len niektoré súboje a osobne mi väčší problém robil len ten záverečný. 


Problém je, že je vlastne hra zameraná len na tie súboje. Áno, má svoj vlastný príbeh, ktorý sleduje ten filmový, avšak ten je podávaný tak nešikovne, že si nedokážete poriadne obľúbiť (či neobľúbiť) postavy, ktoré kontrolujete. Medzi Berethorom a krásnou elfkou sa niečo črtá, avšak nakoniec z toho nič nebude, keďže on je súdený inej. Bola by to celkom fajn zápletka, ktorá tak nejako kopíruje témy z Pána prsteňov, avšak je to podané veľmi nedokonale a neumne. Ak sa vám v hre vyskytnú podobné situácie zrazu pozeráte odkiaľ sa to tu zrazu vzalo? Takže akože medzi nimi niečo je? Oukej. Trpaslík, ktorého stretnete má tiež svoj cieľ a motiváciu, ale všetko dopadne tak akosi príliš plocho. Nie je sa čomu príliš čudovať – je to hra od Electronic Arts postavená na filmovej licencii, od toho sa veľa slávy čakať nedá. Problém je, že je to strašne poznať. Máme nejaké kvóty, ktoré musíme naplniť. Vaša družina sa skladá z gondorčana, elfky, hraničiara, trpaslíka, rohanského jazdca a rohanskej „shield-maiden“ (ktorá je však gondorčanka). Ak vám to náhodou nepripomína filmové zloženie, tak potom už neviem. Zvláštne pôsobia i stretnutia s filmovými postavami. Jediný, kto má v hre nové dialógy a nahovoril spomínané rozprávanie je Ian McKellen a jeho Gandalf. Ostatní hrdinovia sa v hre vyskytujú, dokonca vám pri kľúčových udalostiach pomáhajú (alebo vy im – vzhľadom na filmový príbeh). Avšak scény, v ktorých sa vyskytujú pôsobia veľmi strnulo a neprirodzene. Je to preto, že autori z EA použili časti dialógov z filmu a napasovali ich na vašu aktuálnu situáciu. A je to poznať na prvé počutie, obzvlášť ak poznáte dobre filmovú trilógiu. Niekedy to akoby ani nedávalo zmysel.


Prvá polovica hry je tak celkom priemernou hrou, ktorá vás nijako nenadchne, ale aspoň vám zaujímavým spôsobom pripomenie filmovú trilógiu. Stále píšem o filmovej trilógii, ale ono je to naozaj len o filmoch. Vďaka právam tu nehľadajte odkazy na knižnú predlohu. Skrátka to autorov nepustilo a tak korčuľovali na veľmi tenkom ľade. Problém s hrou nastáva zhruba v polovičke, kedy sa zvrtne už naozaj len na sériu súbojov. Zo všetkého najhoršie však pôsobí časť na Pelennorských poliach, ktorá je aj hrateľnostne strašne nelogicky spracovaná a pôsobí zbytočne zmätočne. Predstavte si, že okolo seba vidíte krajinu. Na mape zobrazenej ako širší tunel. Avšak v skutočnosti tvorí istá časť samostatnú obrazovku. Pár krokov dopredu. Obrazovka sa stmaví a načíta ďalšiu časť. Ak vkročíte do časti kde ste ešte neboli, nastáva automaticky súboj. Nehovoriac na absolútny záver, kedy vaši hrdinovia stoja proti Sauronovi a odpútavajú jeho pozornosť od Froda súbojom s ním. Pričom to vyzerá akoby stále priamo pod „horiacim okom“. Úprimne som rozmýšľal, že hru na Pelennorských poliach vzdám. Len keď mi to ukazovalo, že mám za sebou 90 percent hry už som to s premáhaním dohrával. V druhej polovici hry sa vytratila tá zvedavosť a nostalgické spomínanie na film a ostala len neuveriteľná, otravná nuda.


V konečnom dôsledku tam nie je ani toho „role-play“ veľa. Áno, postavy si postupne zvyšujú úroveň, učia sa nové špeciálne útoky, avšak ich charakterový vývoj je minimálny. Hra čosi v príbehu naznačuje, ale všetko je také povrchné, že sa vám nič z toho nedokáže dostať pod kožu. Nepomôže jej ani špeciálny „Evil mode“, kde sa v úlohe mordorských poskokov postavíte hrdinom. Za ich úspešné porazenie si potom do hlavnej hry odomykáte špeciálne predmety. Nápad zaujímavý, ale hru to od pádu do hlbokého podpriemeru sotva zachráni.

Platformy: Xbox, Playstation 2, Gamecube
Verzia: Gamecube
Emulátor: Dolphin 4.0-8905
Dátum vydania: november 2014
Žáner: RPG
Autor: EA Redwood Shores
Herný čas: 20 hodín a 5 minút

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára