streda, 9. decembra 2015

Best of 2015

Koniec roka máme tak nejako pred dverami. Kto by to bol povedal, že? Nadpis myslím hovorí jasne, dnes sa pokúsim opäť zhrnúť to najlepšie na čo som počas tohto roka narazil. Mimochodom, skutočne mám pocit akoby som podobný článok písal nedávno. Len toť pár týždňov dozadu... a ono houby, rok to už bol! Pri pohľade na tento voľne zostavený rebríček by si jeden mohol povedať, že tam niečo dôležité chýba. Nuž, som si istý, že Zaklínač 3 je skvelá hra, ale... Viete ako to je u mága, pokiaľ sa tam nedá vytvoriť aspoň jedna postava, je hra odsúdená byť odložená na vedľajšiu koľaj. A povedzme si úprimne, tak ako minulý rok, i tento rok nebola núdza o krásne, tradičné RPG a dungeony.


Aby som si ešte pred samotnými schodíkmi, teda rebríčkom, trochu upratal, tak treba povedať, že Zaklínač 3 nie je jediná hra, na ktorú sa zatiaľ nedostalo. Viac hier má tu česť byť na čakacej listine. Čím je človek starší, tým sa tá čakacia listina akosi rozrastá a už si s ňou pomaly akosi neviem rady. :-) Človek si chce zaspomínať na staré časy, tak hrá niečo čo v mládi nestihol (Treasures of the Savage Frontier, som tiež zatiaľ do úspešného konca nedotiahol), potom by si samozrejme rád zahral tie hry, o ktorých každý hovorí (ahoj Dark Souls!), medzitým sa mu tam váľa rozohraný posledný Dragon Age (toľká škoda, toľký premrhaný potenciál a predsa hra roku mnohých magazínov a webov!)... o ostatných výborných RPG radšej taktne pomlčím. A to neohovorím o hrách iných žánrov, ktoré mi kde-tu niekto odporučí... Dreamfall Chapters? Life is Strange? SOMA? Áno, určite, niekedy... Tak pred... hmm... dvadsiatimi rokmi by som to asi v živote nenapísal, ale... Nemohlo by vychádzať menej dobrých hier!? Akože o dosť menej, prosím! Jedno veľké retro-like indie RPG a jedno výplachové AAA RPG do roka by bolo absolútne dostačujúce. Dopĺňané niekoľkými zábavnými maličkosťami. Hmm? Nie, ani budúci rok nebude lepší. Teda on bude lepší, ale nebude lepší pre moje psychické zdravie, ktoré túto formu zábavy adoruje. Keby to nestačilo, ešte tento rok sú tu veci ako Age of Decadence alebo ešte v decembri vychádzajúci UnderRail a Balrum..., ani keby som sa rozkrájal. Čisto teoreticky sú to hry, ktoré by mohli zamávať výsledným rebríčkom, avšak dnes už maximálne tak s tým „Čo som nestihol v roku 2015 a nebojím sa to priznať,“ alebo nejakou podobnou blbosťou :-).

Keď už tušíte do čoho ste práve vliezli, tak sa poďme pozrieť na magických 7 najlepších hier za rok 2015 podľa mágovho najlepšieho uváženia.

7. Serpent in the Staglands (dojmy)



Had v lietad... teda v Staglands je ťažké RPG. Nielen svojou vstupnou obtiažnosťou, ale i svojim svetom. Keď túto hru hráte, dolieha na vás temnota a beznádej sveta, v ktorom sa pohybujete. Toto retro RPG, štylisticky čerpajúce z Darklands, nie je jednoduché, avšak je v poňatí svojho sveta celkom originálne a rozhodné hodné vášho drahocenného času. Jeho jedinou nevýhodou je, že sa doň človek celkom ťažko dostáva. Ale ako náhle sa vám dostane pod kožu, nebudete ľutovať ani chvíľu s ním.

6. Blood Bowl 2



Tá hra nie je dokonalá. Nenávidím ju, na druhej strane rovnako ju nedokážem prestať sledovať a hrať. I keď ktokoľvek živý ma dokáže tak vyprášiť, že si musím vždy tresnúť hlavu o skrinku. Alebo čosi také. Nuffle má nemá rád! Ale zas tak mi treba keď riskujem viac ako by bolo nutné. Och bohovia, koľko krát som takmer vyletel z kože kvôli tejto hre! Kocky sú hodené, argh! Graficky hrá vyzerá veľmi dobre, animácie úderov, padaní sú výborné, oproti predchodcovi sa zlepšilo i užívateľské rozhranie. Nadovšetko, môžete si pomenovať pri zostavovaní tímu svojich nešťastníkov, postupne získavajú skúsenosti a vylepšujete ich! Skrátka klenot, ktorý nesadne každému, ale ak áno... prídete o nervy! Posledné týždne sa preto radšej držím stupídnej AI... Na druhej strane proti AI to je... nie, táto hra by sa proti AI nemala hrať! :-)

5. Fallout 4 (dojmy)



Nikto si dúfam nemyslel, že by mohol Fallout 4 súťažiť o najvyššie priečky? Však? Nie, že by to bola zlá hra – to by sa nevyskytovala v tomto, ehm, prestížnom rebríčku. Len skrátka je to iný Fallout než sme čakali. Problémom je naratívna stránka veci, ktorú Bethesda vo svojej filozofii otvorených hier absolútne nezvláda. Pritom sa snaží byť výpravná tým, že nechá hlavného hrdinu nadabovať. To bol krok do prázdna. Vedľa, úplne. Celá tá ich obsesia dabingom ich stála komplexnosť dialógov, čo je pre Fallout kopanec do rozkroku. Mimochodom – ak by to niekoho zaujímalo – presne tam dostane kopanec Howard, ak niečo podobné spravia s budúcou Elder Scrolls hrou. Odhliadnuc od toho všetkého je Fallout 4 neuveriteľne zábavná a chytľavá hra, v ktorej síce nemáte absolútny záujem na hlavnom príbehu, ale vyblbnete sa v nej do sýtosti!

4. Chroma Squad



Go, go Dragon Rangers! Alebo tak nejako to bolo, ak si dobre spomínam. Mám rád zábavné, vtipné malé hry, ktoré majú nadhľad a pritom skvelú hrateľnosť. Chroma Squad je reminiscenciou na Power Rangers a jemu podobné seriály toľko populárne v Japonsku. Je úžasné ako autori dokázali v tejto hre spracovať poetiku týchto seriálov a zároveň vás výborne baviť i keď látku nepoznáte úplne na dreň. Všetci sme videli Power Rangers, ale pre mňa to tým zhruba hasne. Pritom sa celý čas pri Chroma Squad bavím – dialógmi medzi postavami, narážkami i súbojovým systémom. Výborná, malá hra.


3. Cities: Skylines (dojmy)



Pozrime sa na to – asi jediná hra v tohoročnom rebríčku, ktorá nemá nič spoločné s RPG. I keď, niekto mi mohol istotne namietať, že v nej predsa hrám všemohúceho starostu vlastnoručne navrhnutého mestského komplexu. Sakra! Takto nejako malo vyzerať nové SimCity! Skylines nám ukazuje, že keď sa chce tak to ide a korporátna politika bude pre niektoré hry, resp. série istou smrťou. Aby to nebolo málo dostali sme tento rok k Skylines i prvé veľké DLC, ktoré hru ďalej šperkuje k dokonalosti. A sľúbené sú ďalšie. Neostáva mi už nič iné len stavať, stavať, stavať... Kde mám teda zobrať čas na iné veci?

Predtým ako sa dostaneme k prvým dvom miestam, spravíme si malú prestávku. Prvé dve miesta sú pre mňa hodne ťažké. Čo dať na prvé miesto, čo dať na druhé? Podľa momentálnej nálady? Je jedna z týchto hier lepšia ako druhá? V tomto roku som si ich užil oboje. Zhodou okolnosti sú obidve hry strašne ukecané, ale každá je úplne iná. Cením si ich úplne rovnako. Áno, i v momente písania tohto textu nemám jasno ako to usporiadam.

2. Shadowrun: Hong Kong (dojmy)



Milujem 50. roky Shadowrunu. Mám ich spojené s klasickým vyznením tohto sveta a posun viac do budúcnosti mu podľa mňa len škodí. Oná osemdesiatková vízia kyberpunku má čosi do seba. Našťastie herné spracovania sa pohybujú práve v tomto období. Hong Kong je vynikajúce RPG odohrávajúce sa v úžasnom prostredí, na ktorom si autori dali skutočne záležať. Dokonca natoľko, že ich spracovanie Hong Kongu chvália i ľudia, ktorí z tohto mesta pochádzajú alebo tam istý čas bývali. Literárnosť tejto hry je niekedy až omračujúca, ale o to viac si človek cení možností, ktoré ponúka. Vaša postava je v tomto svete stratená, ale postupne sa hľadá. Korporácie, korupcia a zločin. Skoro ako skutočný život. Akurát, že tu nie ste „wage slave“, ale práve ten, ktorý sa snaží prežiť na úkor chamtivých korporácií. Autori sa snažili vylepšiť niektoré slabšie mechaniky predchádzajúcich inkarnácií, čo sa im podľa mňa podarilo. Matrix je zábavnejší a ťahové súboje krásne odsýpajú. Môže chcieť človek viac?

1. Pillars of Eternity (prvé a záverečné dojmy)



Kedykoľvek dám prednosť Pillars pred ďalším Zaklínačom. Lenže to vychádza, však pravidelný čitatelia týchto stránok vedia... Ale ak by to mal byť jediný dôvod prečo je práve táto hra na prvom mieste, tak by som bol veľmi, veľmi zlý mág. :-) Možno je to baldursovská nostalgia, avšak myslím si, že Pillars je veľmi dobre napísaná hra, so zaujímavým herným systémom a svetom, ktorý má ešte čo povedať i do budúcnosti. Jediné mínus sú možno súboje v reálnom čase s pauzou, ktorým príliš nefandím. Avšak i napriek tomu som sa do hry zažral ako už dávno nie. K tomu sme tento rok dostali prvú časť solídneho datadisku a Obsidian získal po dlhej dobe svoju vlastnú značku. :-) Množstvo textu, výborná charakterizácia vedľajších postáv a možnosť vytvoriť si viac ako jednu vlastnú postavu. Oukej, dobre, tak vďaka dobre napísaným spoločníkom to človek toľko nevyužil, ale... Čiastočne áno. A to poteší. Presvedčili ste ma, sľubujem, že dnes už vytváranie postáv spomínať nebudem!

Mimochodom, z rebríčku som zámerne vynechal tohoročné „rozšírené edície“ hier, ktoré vyšli minulý rok. Tým myslím menovite Divinity Original Sin a Wasteland 2. Už vo svojich pôvodných verziách to boli výborné hry – ostatne obsadili tretie a prvé miesto v mojom minuloročnom „Best of...“. Ich rozšírené verzie sú po mnohých stránkach lepšie, takže ak ste ich ešte nehrali... Prajem prijemný pobyt v blázinci.  Vybrať si totiž z toho množstva úžasných hier je niekedy na kokos – ako sa ľudovo hovorí. Tretí zlatý vek cRPG trvá!

Čestné uznanie:

Hand of Fate (dojmy)



Aby ste si nemysleli, že človek frčí len na čisto RPG hrách. Na druhej strane táto kombinácia kartovej hry a bojovky má prvky, ktoré by sa dali považovať za prvky RP hier. Uhm. V každom prípade je to veľmi osviežujúca a zábavná hra. K čomu prispieval i výborný dabing „pána hry“. Áno, samotná bojová zložka je možno trochu jednoduchšia, ale celý koncept je funkčný a zábavný. Ak vás táto hra tento rok míňala, odporúčam sa určite na ňu aspoň jedným očkom mrknúť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára