streda, 18. novembra 2015

Dojmy: Fallout 4

Vojna, vojna je vždy rovnaká... Svojim spôsobom je to strašné klišé, začínať článok o Falloute týmto citátom, ale tak nejako to vždy sedí. Navodzuje atmosféru, ktorá je paradoxne iná ako atmosféra dvoch pôvodných hier stvorených pod hlavičkou Interplay. Fallout od Bethesdy je iný. A nemôže za to len zmenená perspektíva pohľadu na jeho svet. Iná spoločnosť, iní ľudia, iný prístup k tvorbe – to všetko sa v zásade odráža na výslednom diele. Nakoľko je to rúhanie sa a znesväcovanie pamiatky originálnych hier, tak túto úvahu ponechám na radikálnych fanúšikov z miest kde nie je povolený vstup mutantom a potulujúcich sa šialených brahmín. Ale niektorým veciam sa predsa nevyhnem.

50+ hodín a stále nemám dosť, pravda človek v tej hre trávi čas čímkoľvek, len nie sledovaním hlavnej príbehovej línie. Nie je to nič výnimočné pre hry od Bethesdy, jednoducho objavujete svet, ktorý vám ponúkli ako na tanieri. Problém to začne byť v momente keď sa zamyslíte nad samotným príbehom, resp. pravdepodobným autorským cieľom. Rodič vytrhnutý zo svojho času, zachraňujúci svoje stratené dieťa. V prípade Falloutu 4 nemôže byť hráč viac odtrhnutý od svojho charakteru. Bethesda sa na začiatku snaží predstaviť vašu rodinu, aby navodila atmosféru šťastnej budúcnosti, ale všetko ide rýchlo. Jednoducho lebo to rýchlo ísť musí. Pamätáte si ešte na vyrastanie vo Vaulte 101? Z príbehovej stránky to bolo fajn, človek si zvykol na tatka a fungovanie základných herných princípov, ale v konečnom dôsledku to zdržovalo mnohých hráčov od hrania toho „pravého“ Falloutu. Úvod Falloutu 4 je tak do značnej miery zrýchlený. Vytvoríte si postavu, zoznámite sa s okolím, so svojím synom, batoľaťom v kolíske a šup do mraziaceho boxu vo Vaulte. K vlastnej hernej rodine nemáte žiadne puto. Nič. Jednoducho vyleziete po pár storočiach z mraziaceho boxu a... hurá obdivovať nový herný svet. Že tam niekde vonku je vaše dieťa? Kto to vlastne je? Prečo by som sa mal starať, keď potrebujem vystavať garáž, obnoviť niekoľko domov a upraviť si novú zbraň. Aby k niečomu bola. Potom preskúmať tú oblasť čo leží za riekou. Nezahynúť pri tom. Och, power armor! Čo som to vlastne vôbec chcel, mal urobiť? Uch, ja mám niekde dieťa? A myslíte, že ešte žije? Pravda, ja musím ešte zabiť toho hajzla čo mi zabil manželku! Dieťa, aké dieťa? Shaun predsa! Kto mu dal také debilné meno? Bacha na bandu nájazdníkov! Hmm, kto vie čo sa skrýva v tejto budove. A vlastne som chcel ešte zariadiť elektrinu vo svojej osade, vysadiť záhradu a pokúsiť sa postaviť nejaký dom. Možno len jemne rekonštruovať tie staré, to by tiež šlo... O 30 hodín neskôr sa hráč ešte poriadne ani nedotkol hlavnej príbehovej linky...


Ak by som mal hru pripodobniť k inej, potom by to bol jednoznačne Fallout 3. Zo samotnej atmosféry cítite, že toto je pokračovanie presne v duchu svojho predchodcu. Pravda, Bethesda popracovala na ovládaní zbraní a celkovej mechanike strieľania, ktoré je teraz bližšie ľubovoľnej strieľačke a trochu popracovala i na svojom podaní dialógov a tvorbe questov. I keď musím povedať, že je možno malinko menej nápaditá ako niektoré questy v treťom diely. Celkovo pôsobí obyčajnejším dojmom. Nevyhýba sa ani absurdným situáciám, ale zatiaľ som na ne narazil v menšom množstve ako v prípade predchádzajúceho dielu. Dialógy nie sú žiadne rozvetvené romány, ani neprekypujú množstvom možností – sú funkčné, miestami dobre napísané, ale... Tu sa dostávame k meritu veci. Očakávame ešte, že Fallout made by Bethesda má rovnaké ciele a kvality ako starý Fallout? Ako ste si možno všimli, za predchodcu novej hry považujem Fallout 3 a nie New Vegas. Má to svoje dôvody. Hneď prvý je zrejmý – rôzny autori, rôzne prístupy. New Vegas ma geneticky bližšie práve k pôvodným hrám vydaných ešte pod hlavičkou Interplay. Spôsobom akým sú napísané dialógy, výstavbou sveta a konštruovaním príbehu. Dialógy vo Falloute 4 nerhajú veľkú úlohu, rozhodne nie takú akú mali v starých hrách alebo napríklad v príbuznej hre menom Wasteland 2. Vo Wastlenad 2 ste mohli mnohé situácie riešiť cez dialógy a „sociálne schopnosti“. Podobné to bolo i pri starých Falloutoch. Bethesda túto časť buď nezvláda alebo jej neprikladá takú dôležitosť aby sa ňou zaoberala. Všetky dialógy sú nahovorené, čo ich opäť do značnej miery obmedzuje v tom ako môžu dialógy konštruovať. V ich snahe o tzv. „immersion“ si nemôžu (alebo nechcú?) dovoliť to, čo si môže dovoliť InXile v prípade čisto textových rozhovorov „nemých“ hrdinov Wasteland 2. Tento nedostatok tak degraduje spôsoby budovania herného charakteru. Na čo sa namáhať s inteligentom keď v konečnom dôsledku všetko vyrieši hrubá sila? Nepochopte ma zle, v dialógoch sa stále objavuje možnosť využiť niektorú z vašich očarujúcich schopností, ale len veľmi sporadicky a nemám pri tom pocit, že by výsledok ovplyvnili nejako výraznejšie. Niekde ušetríte nejaké drobné, niekde sa dostanete k predmetu bez menších problémov, ale v konečnom dôsledku je toho málo. K najsvetlejším stránkam hry tak patria úlohy spojené s hlavnou príbehovou linkou (i keď ako som naznačil, tých som sa za 50 hodín príliš nedotkol :)) – najmä postava Nicka Valentina v tejto časti bola veľmi dobre podaná, nehľadiac na samotnú alúziu na Blade Runnera, ktorá sa tiahne kdesi v pozadí. Cení sa i pokus poľudštiť vraha vášho partnera (ak hráte za mužskú postavu je to vaša žena, ak za ženskú tak váš muž), ktorá však v konečnom dôsledku vyznieva do prázdna. Nemala ten správny dopad v aký možno tvorcovia dúfali.


Stručne povedané, ak ste nerozdýchali Fallout 3, neviem nakoľko budete spokojný so štvrtým dielom. Jeho akčné poňatie však nie je zlé, ba naopak pristihol som sa, že celá tá omáčka, ktorú Bethesda prichystala ma neuveriteľne baví. Zmena prospela i reimaginácii power armoru, ktorý je teraz akousi nadstavbou na váš tradičný odev. Možno inšpirovaný Ironmanom, možno ťažiaci z odkazu mechov rôzneho druhu – táto zmena mu rozhodne prospela. Ako všetko v hre si ho môžete vylepšovať mnohými spôsobmi a tak ho prispôsobiť svojmu hernému štýlu. Je na to niečo warhammerovské, keď je vaša postava v obkľúčení desiatky feral ghoulov a vy ich kosíte špeciálne upravenou mačetou – jedného po druhom! :-)

Otázkou je ako okoreniť otvorený svet. Jednoznačne narazíte na množstvo náhodne generovaných „radiant questov“, ktoré začnú byť veľmi skoro otravné. Sú totiž spojené s budovaním osád a ich rozširovaním. Nie je to povinná činnosť a pokojne sa zaobídete bez nej, ale musím sa priznať, že je zábavné si postupne podmaňovať kus zeme a premieňať ho k obrazu svojmu. Jeden by povedal, že je to trochu obmedzenejšia variácia na Minecraft. Prieskumom zbierate odpad, ktorý premieňate na stavebný materiál – drevo, oceľ, hliník, olej, keramika atď. Z neho potom môžete stavať – steny, nábytok, elektroniku. Z vecami sa dajú robiť aj zložitejšie fígle. Vo vašej osade tak môžete postaviť obchody a mierne si tak privyrobiť. Spravovať jednu osadu je zábava, spravovať ich viac je však otrava. Pretože vaši obyvatelia sú občas trochu nesvojprávny a nevedia si zariadiť potrebné suroviny. Jeden „hrdina“ dokáže nazbierať len určité množstvo všetkého potrebného! :-) Čo myslíte, s čím som asi strávil prvých cca 30 hodín hrania? Budovanie z vlastného pohľadu je niekedy trošku nemotorné, ale čoskoro si zvyknete a naučíte sa finty ako s ovládaním bojovať.


Čo ma privádza k technickej stránke veci. Graficky neoslní ako iné hry, ale myslím si, že hra vyzerá celkom solídne – exteriéry vyzerajú lepšie ako interiéry, ale v konečnom dôsledku je to fajn. Neposadí vás to na zadok ako blahej pamäti Morrowind, ale svoju funkciu plní. Čo sa týka technických chýb, ktorými sú hry od Bethesdy povestné... Momentálne klepem na každé drevo, ktoré okolo seba mám. Počul som a čítal rôzne veci. Chyby tú samozrejme sú. Ale ja som ich za 50 odohraných hodín našiel asi tri – a to boli vlastne len grafické glitche. Plus hra dva krát bez zjavných príčin a chybového hlásenia spadla. Inak bol môj zážitok bezproblémový. Mínus ovládanie. Rozmýšľam či má zmysel toto kritizovať. Môžem to hrať aj na gamepade, ale aj tak je problém v riešení celého systému. Problém, ktorý má už Skyrim alebo Oblivion. Nie je to nič nové a jednoducho nechápem prečo Bethesda prešla k tomuto „textovému“ spôsobu usporiadania inventára. Áno, pipboy je štýlový, ale ono to pokojne išlo spraviť „point-and-click“ a prehľadne. 


Fallout 4 je zábavná, solídna hra. Je vidno, že sa Bethesda miestami snaží zapracovať na svojich slabých stránkach. Konečne našli niekoho kto vie predsa trošku lepšie pracovať s textom, aj keď úrovne a kvalít iných tvorcov stále nedosahuje. Je krok nad predchádzajúcim dielom. Musíte si však ujasniť niekoľko vecí. Chcete zábavnú, otvorenú hru v štýle hier od Bethesdy? V tom prípade by vás Fallout 4 nemusel sklamať. Je svoj. Vlastná verzia sveta, ktorý pred rokmi začal niekto iný. Bethesda sa ho chopila spôsobom sebe vlastným a vdýchla mu nový život. Život, ktorý je v chápaní herných mechaník iný ako boli rodičia. Chcete hru, ktorá by bola veľmi blízka štýlu pôvodných Fallout hier? Mechanicky, v konštruovaní sveta a riešení problémov? Wasteland 2 je potom váš priateľ. Veľmi rozumným kompromisom ostáva i naďalej New Vegas. Aby som to povedal celkom za seba. Fallout 4 ma neuveriteľne baví. Na to ako som bol znechutený po jeho oznámení, to prekvapuje aj mňa samotného. Nie je to Fallout ako by ho spravili v Black Isle, ale myslím si, že to ani nikto nemohol čakať. Je to iný pohľad na Fallout, nie nutne lepší, ale stále zábavný (i keď občas možno budete škrípať zubami ;-)).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára