pondelok 11. mája 2015

Poďme si pohovoriť o... Star Trek Online

Je to neuveriteľné, ale Star Trek Online je tu už päť rokov a celý ten čas ho hrávam. Napriek tomu, že to nie je nijak výnimočná MMORPG, a napriek faktu, že skutočne neznášam online a MMO hry vo všeobecnosti. Aby si všetko ešte viac odporovalo, mohol by som začať výpočtom MMO hier, ktoré som kedy skúšal a nikdy pri nich neostal... tak dlho. Ultima Online, Age of Conan, World of Warcraft,  City of Heroes, Champions Online, Star Wars: The Old Republic, Neverwinter, Dungeons & Dragons Online a samozrejme Elder Scrolls Online... a to tak bude asi všetko. A pritom jediná ku ktorej sa pravidelne vraciam je Star Trek Online.

Poviete si, že je to jednoduché – fanúšik Star Treku ako vyšitý, prečo by sa k tematicky takto ladenej hre nevracal? Nerád niekomu kazím ilúzie, ale ja som bol vždy fanúšikom všetkého, než niečoho konkrétneho. Aspoň sám seba považujem za rovnakého fanúšika Star Treku ako Star Wars ako Stargate ako Battlestar Galacticy ako Babylon 5 ako „dosaďte akýkoľvek fenomén, ktorý ma kedy zaujal“. Obzvlášť je ten kontrast vidieť keď porovnám čas strávený s The Old Republic a STO. Stará republika je úžasná v tom, že má príbeh á la Bioware, ktorý vás ťahá vlastným svetom. Problém je, že aby sa človek k tomu príbehu dopracoval, musí absolvovať tony nudného MMO grindovania. A to je mechanika, ktorá mňa vždy od hier odrádzala. Nie, že by STO nemala grindovanie. Och bohovia a koľko, ale celá jeho filozofia je postavená trochu inak. Aby ste si užili single-player obsah nemusíte grindovanie v Star Treku Online vôbec podstupovať. Čo pre Old Republic neplatilo (neviem ako to je dnes, už som hru dávno neskúšal).

Rozdielna je i štruktúra oboch hier. Kým The Old Republic svojim rozmerom pripomína skutočne Star Wars film, skromnejší rozsah Star Treku Online je skôr televízny, seriálový. V štruktúrovaní jednotlivých misií i pokuse balansovať medzi akciou a neakčnými scenármi. Čo sa Crypticu nie vždy darí. Ono ostatne nie nadarmo mnohí skalní fanúšikovia hovoria, že to čo sa deje v STO nie je tak úplne Star Trek. Niekedy. A niekedy zase áno. Celý nápad s vojnou a bojom medzi Klingonmi a Federáciou bol taký... možno až trochu násilím tlačený scenár. Nie nepravdepodobný, ale zo začiatku bolo z hry a jej príbehu jasne cítiť, že autori potrebovali dve strany konfliktu a tak ich museli stvoriť (keďže od istej doby boli Federácia a Klingoni prakticky spojenci, bolo treba toto spojenectvo pre potreby hry rozbiť). Nakoniec sa to príbehovo celkom zaujímavo vyriešilo. Čo ma však dostáva k jednej z mnohých vecí, ktoré mi vo všeobecnosti vadia na MMO hrách.

Starý-dobrý admirál Knight a jeho posádka
Príbeh, ktorý vám hrá predkladá je rovnako váš ako ďalších 10 tisíc hráčov. Váš kapitán je hrdinov a ústredným hybateľom v príbehu, rovnako ako ten vášho spoluhráča. Sledujete rovnaký príbeh, ktorý má a zároveň nemá vplyv na celkový svet okolo vás. Elder Scrolls Online to mala len čiastočne vyriešené a tiež nie úplne dokonalo. Všetci hráči sú v svete MMO vo svojej podstate tá istá postava, riešiaca ten istý problém. Hra by pokojne mohla bežať offline a nič by sa na tom nezmenilo. Každý by hral svoju hru s rovnakým výsledkom. Ono, keď sa nad tým zamyslíte, okolo vás behajú tisíce admirálov...fakt to znie trochu smiešne. Ale keď odfiltrujem tento problém, aká hra mi ostane? Je niekde tam v jej prostom jadre dôvod prečo sa k nej vraciam...aj keď ma miestami dokáže neuveriteľne naštvať?

Prvý dôvod bude jednoduchý. Star Trek Online bola po siedmych rokoch (alebo štyroch, závisí od toho či Star Trek: Legacy považujete za dobrú hru :)) aspoň čiastočne poriadna hra zasadená do obľúbeného vesmíru a nie do zmršeného Abramversa.

Druhý dôvod – je to RPG aj keď „len“ MMO. Môžem si v ňom vytvoriť svoju vlastnú postavu, svojho vlastného kapitána ako mi srdce ráči. Plus...pre mňa bonus naviac i posádku lode s menami, históriou a pomenovaním vlastnej lode. Poznáte ma, tieto veci sú pre mňa alfou a omegou RPG! :-)

Tretí dôvod bol jednoduchý. Hovorí sa, že za skúšku nič nedáš a tu to platilo dvoj násob. Hru si vtedy totiž kúpil môj brat a ja som sa priživil na jeho účte. Vytvoril som si tam postavu a keď som mohol, hral som s ňou. Až som dosiahol maximálnej úrovne, ale to trochu predbieham.

Už som to tu naznačil. Star Trek Online prešiel po nejakom čase z plateného modelu na free2play model. A aspoň zatiaľ sa mi javí ako jeden z tých najviac „user friendly“ modelov, na ktoré som v podobných hrách narazil. Teda v prípade, že preferujte „asociálne“ hranie :-) Ide vám predovšetkým o sólo zážitok a na kompetitívne alebo spoločné hranie špecializovaných misií priveľmi nie ste. K prémiovým veciam sa však nedostanete, teda môžete sa dostať. Nakupovať sa dá v tzv. Zen Store a zen peniaze, ktoré si môžete kúpiť za reálnu menu alebo vymeniť za v hre získané dilítium. Momentálne je však kurz strašne nevýhodný. A teda buď budete grindovať do aleluja alebo vytasíte svoju peňaženku. Lenže tie ceny... Už dlho som nespokojný s tým ako vyzerá moja súčasná loď. Príliš sa mi nepáči, ak mám pravdu povedať, ale je funkčná. Obzeral som sa teda po nejakej náhrade v spomínanom Zen Store. Aj som si čosi vyhliadol, na mojom účte mám nejakých 300 zen mincí a za to si loď teda nekúpim. Keď som si potom prepočítal čo by ma stála virtuálna loďka ak by som ju kúpil za reálne peniaze... 27 euro za virtuálny kus kódu a jeden model. Nein danke, ostanem pri svojom škaredom káčatku. Aj keď jedného dňa to možno nevydržím. Kto vie! :-)

A druhý admirál...
Dôvod prečo v súčasnosti hrávam Star Trek Online je jednoduchý, pretože ma Cryptic donútil. Svojim spôsobom. Za päť rokov hra prešla veľkými zmenami. Od už spomínaného prechodu na free2play model, cez zmeny v štruktúre niektorých misií, prepracovali sa vlastnosti postáv a trochu i fungovanie pozemných súbojov. Čo však ostáva nemenné sú súboje vesmírne. Možno som to mal napísať hneď na začiatok. Vesmírne súboje sú dôvod prečo sa celkom rád vraciam k hraniu Star Trek Online. Sú akýmsi hybridom súbojov zo série Starfleet Command, resp. skôr majú bližšie k jeho prívetivejšiemu tretiemu dielu. Systém je síce oveľa zjednodušený, ale stále veľmi podobný – štyri rôzne smery štítov, špeciálne vlastnosti, energiu rozdeľovať medzi niekoľko subsystémov a pod. Skrátka vesmírne súboje sú zlatým pokladom tejto hry. Pozemné potom jej opakom. Ale dajú sa prežiť.

Môj prvý kapitán, dnes admirál, Mick P. Knight, vznikol na základe príbehového pozadia, ktoré som kedysi dávno vytvoril pre tento svoj výtvor. Áno, celý hviezdny systém, jeho základná história a tak ďalej. Využil som to a bol som nadšený, že ho môžem takto sprostredkovane zaradiť do sveta Star Treku. Okrem admirála spoločnú krajinu pôvodu zdieľali ešte dve ďalšie postavy – prvý a taktický dôstojník (v začiatkoch hry však boli tieto pozície len zmýšľané, až neskôr Cryptic pridal kozmetickú možnosť priradiť niektorých vašich dôstojníkov k istým úlohám). Každý z nich má svoju históriu a svoje miesto v tejto fikcii. Keď Star Trek Online prešiel do free2play módu dostal som šancu založiť si svoj vlastný herný účet. Príliš sa mi do toho nechcelo. Mal som admirála na maximálnej úrovni, všemožné odmeny a odomknutých X predmetov a vecí. Na druhej strane, keď budem mať vlastný účet, budem si môcť zahrať s vlastným bráchom! Tieto ťažké životné rozhodnutia... ;-)

A tak, jedného dňa, v sektore Gamma Orionis, bola loď admirála Knighta v boji s borgami ťažko poškodená a zničená. Našťastie včas posádku zachránil mladý kapitán Mick Svarogsson. Z vďačnosti admirál Knight navrhol, aby tento mladý dôstojník dostal pod svoje velenie loď s menom U.S.S. Bratislava. Rovnako prevelil pod jeho velenie prvého a taktického dôstojníka zo svojej lode. On už ich potrebovať nebude. Nie že by odišiel do výslužby, ale jeho čas v príbehu sa naplnil. Minulý rok sa k týmto dôstojníkom pridala ešte jedna dôstojníčka, ktorá zdieľa rovnaký pôvod ako všetky ostatné spomínané postavy. Iróniou je, že bola špecificky vytvorená pre misiu, na ktorej som pracoval. Ale keďže som nenávratne prišiel o niekoľko týždňov (mesiacov) práce – slovensky povedané, misia je v háji, pretože bug..., tak som ju zaradil aspoň medzi členov svojej posádky. Dnes admirál flotily (fleet admiral) Mick, už tiež nevie čo by..., nepáči sa mu loď, skúšať masové misie sa mu tiež príliš nechce, pretože na to nemá adekvátne vybavenie a nemá chuť za tým lepším príliš grindovať. Do tohto prišiel Cryptic so svojim najnovším updatom, sezónou 10 s podnázvom Iconian War a tzv. Delta Recruit programom.

Screenshot hviezdnej lode z tejto hry je skoro vždy pastva pre oči...
Delta Recruit je každý nový kapitán, ktorého si od istého dátumu vytvoríte a začnete s ním hrať novú hru. Celé je to samozrejme okorenené s trochou toho časového voodoo, aby sa nepovedalo a plnením (alebo skôr klikaním) špecifických úloh v rámci už existujúcich misií.

Nie som ten typ hráča, ktorý si vytvára milión alternatívnych charakterov v hrách. Veľmi často mám jednu postavu, ktorej sa držím celý čas svojho hrania. V MMO hrách je pritom bežné, že jeden hráč má na jednom učte niekoľko rôznych postáv. Ja nie. Preto som nebol z tejto aktivity práve nadšený. Veď už som hrou prešiel za tie roky prakticky 2 krát, na čo to celé začínať znova? Ale zas... viem, že je tu úplne nová tutoriálová séria misií, ktorú moje predchádzajúce postavy nikdy neabsolvovali. Viem, že mnohé misie prešli miernymi úpravami a vylepšeniami. Možno by bolo zaujímavé to len skúsiť. Lenže kto to bude?

Admirál Knight bol taktický dôstojník, Admirál Svarogsson je vedecký dôstojník... ostáva ešte skúsiť inžiniera. Ale kto bude tento inžinier? Odkiaľ pochádza, aká je nadväznosť na predchádzajúce postavy (ak je nejaká)..., a potom som sa na chvíľu pozastavil. Čo trochu prekrútiť môj obvyklý prístup k tvorbe postavy a vytvoriť si prvý raz v živote v MMO hre ženskú postavu?

Faktická: Mimochodom, než budem pokračovať. Hra sa už dá plnohodnotne hrať i za Klingonskú ríšu alebo Romulánsku republiku, ktorá pribudla v rozšírení Legacy of Romulus v roku 2013. Čo by predstavovalo ďalšie zaujímavé misie, ktoré by mohol človek hrať. A čo som počul, tak časť romulánskej kampane je celkom zaujímavá a dobre spracovaná. Ale čo sa mňa týka, zatiaľ ostávam verný Federácii spojených planét.


ShiraaNaymanehAtaa Miraa silVeruna
Miraa (vlastným menom, správne mimozemským – aspoň myslím - ShiraaNaymanehAtaa Miraa silVeruna), z rovnakého hviezdneho systému ako všetci ostatní. Inžinierka, ktorej bolo predurčené, aby sa stala politickou predstaviteľkou. Ale predurčenie je jedna vec a čo vás skutočne baví je vec druhá. Tak som teda vkĺzol do jej minisukne (takto to znie trochu divne, že?) a vydal sa skúmať vesmír po tretí raz. A zatiaľ to celkom funguje. Krok po krôčku opäť postupujem hrou a i keď už viem na mnohých miestach čo čakať, občas ma ešte niečím ta hra prekvapí. Skôr graficky ako hrateľnostne, ale autorov netreba upierať snahu. Ale tak ako pri televíznych seriáloch i tu jednotlivé misie kolísajú kvalitou od veľmi zaujímavých až po tie nudné. Mimochodom, už som spomínal, že z celej tej Iconiánskej vojnovej parády čúha von Babylon 5 ako neprehliadnuteľná inšpirácia?

Človek by však namiesto toho všetkého bojovania niekedy len rád skúmal vesmír. Pamätáte keď sme boli prieskumníci a nie bojovníci? Nové objavy, vydávať sa tam, kam sa ešte nikto nevydal. Keď Star Treku Online niečo chýba tak je to nejaká podobná mierumilovná mechanika. Skúmanie, objavovanie. Áno, je tu niekoľko zaujímavých užívateľských misií. Niektoré dokonca výborné! Ale koľkokrát môžete prejsť užívateľskú misiu než vás prestane baviť? No záleží od misie, mám tam jednu obľúbenú a tú som už hral snáď sto razy :-). Volá sa „One Too Many“ a pokiaľ pôjdete okolo Star Treku Online určite ju skúste, pobaví.

Snáď ju nenechám všade behať v tej miniskukni!
Áno, síce sa stále hnevám na Cryptic za ten hnusný foundry bug, pretože nejde moja misia obnoviť (aj keby mohla!), ale so Star Trek Online som si užil celkom slušnú porciu zábavy. Ak to hra prežije v šťastí tento rok, sám som zvedavý čo pripravia k 50. výročiu Star Treku. Snáď to bude niečo... ja ani neviem čo by to malo byť. Prieskumnícke?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára