nedeľa, 10. júna 2012

Hráči, hry a ich vnímanie, tak trochu cez X-COM


Hry sú zaujímavý druh. Zábavné, frustrujúce – médium, ktoré sa snaží prebiť si svoju pozíciu na tomto svete. Sú rôzne, také rôzne ako sú technické prostriedky, cez ktoré ich hráme. A vôbec, sú až tak rôznorodé ako ľudská kultúra vo všeobecnosti. Veď sa stačí pozrieť na to ako hry samotné vnímajú hráči. Každý inak, každý podľa svojho vkusu alebo momentálnej potreby. Niektorí, napríklad, nevedia pochopiť, prečo som toľko posadnutý pôvodným X-COM vesmírom...

Možno je to tým, čo si na hrách všímam – ako sa ich snažím hrať. Zatiaľ to neviem presne definovať, ale keď vidím len jedno video z brífingu nikdy nevydanej X-COM Alliance, pýtam sa prečo? Prečo niekto nezoberie zostávajúce zvyšky dizajn dokumentov a nepostaví na tomto existujúcom vesmíre niečo nové. Hlavne nech to nadväzuje. Toľko informácií, toľko zaujímavého sa onou novou reimagináciou stratí – vyhodí do úplného zabudnutia. Iste, môžeme sa len dohadovať prečo bola Alliance zrušená – možno samotná hrateľnosť (alebo keď chcete pôvodný anglický výraz – gameplay) nefungovala. Možno sa ukázalo, že celý vymyslený herný systém je nad schopnosti tvorcov alebo skrátka, došli peniaze. Pritom z nového strategického XCOMu som čím ďalej, tým viac nadšený. Nič proti nemu. Avšak kdesi v kôre mozgovej ma trochu škrie, že sa celá tá suma vedomostí stratí – vlastne, ostane súčasťou iného vesmíru a hernej histórie.


Ale aby som sa dostal k tomu rozdielu. X-COM je strategická hra. Hráč dostane pod kontrolu oddiel vojakov a musí brániť matičku Zem pred nájazdmi emzákov. Kde jeden hráč vidí strategickú hru s vojakmi a jasným cieľom – a zaujíma ho len systém hry a jej ciele. Sú iní hráči (medzi ktorých sa občas počítam), ktorí vidia za hrou viac. Čítajú a skúmajú všetky informácie, ktoré im môže ponúknuť. Prezerajú si manuál, aby sa dozvedeli niečo o „historickom“ pozadí herného sveta, hrabú sa v ňom a tak nejako si ho užívajú. Z pohľadu systému hry nie sú tieto informácie kľúčové, smrteľne dôležité, ale dodávajú jej ďalší rozmer. Skrátka iný pohľad na tú istú hru. Pričom nemusí ísť zásadne len o tieto dva polarizované postoje k vnímaniu hry. Ale je to práve toto vnímanie, ktoré často (a na internete najbadateľnejšie) vyvolávajú rôzne konflikty medzi takzvanými fanúšikmi nejakej série (hry) a ich odporcami. Často to totiž nebýva ani tak konflikt medzi fanúšikmi konkrétnej značky (ako by sa na prvý pohľad zdalo), ale práve onen konflikt vnímania a chápania hry ako takej. Konflikt systému verzus ponorenia sa do herného sveta.

Pritom však väčšinou platí, že za dobrým ponorením sa do hry musí tak či tak stáť dobrý herný systém. Inak to príliš nefunguje. A napokon, od úplných herných začiatkov sú tu hry, pre ktoré je onen systém to najdôležitejšie. Od prvých hier, cez Tetris, Pac-Mana, automatové hry, všetky založené na chytľavom hernom systéme, tvoriacom jadro ich hrateľnosti. Mám rovnako rád oboje. Avšak keď dôjde na vypiplané herné svety, do ktorých sa dá plne ponoriť – tie mám možno o trošku radšej. Pri jednoduchých hrách nie je veľa čo riešiť – teda keď dáme bokom grafické, umelecké spracovanie, zvuky a hudbu – skrátka človek hrá to čo má pred sebou. Rieši aktuálne situácie, ktoré mu hra pripravila. V ich hektickom tempe ani nemá často na výber (Aj keď, v konečnom dôsledku, sa môžeme zaoberať i mytológiu sveta Mortal Kombat... I keď neviem kam by nás to dostalo ;)).

Vždy keď si čítam niekoho názor na hru, snažím sa v ňom hľadať jeho pohľad. Je to onen systémový prístup? Kde je dôležitá mechanika hry, jej presné fungovanie (prípadne nefungovanie) alebo sú tieto vlastnosti pre neho nie až tak dôležité. Viac ho zaujíma svet, ktorý ho obklopuje a možnosti, ktoré mu hra ponúka. Prípadne má vyvážený vkus a všíma si na hre oboje? Alebo mu možno ide len o čo najlepšie grafické spracovanie a nejaký systém, či herný svet mu je úplne ukradnutý? Áno, i prílišné zameranie na technickú kvalitu grafického spracovania je jedným z extrémov a prístupov k hrám.

Takže, ak náhodou niekedy opäť narazíte na časté internetové hádky ohľadne herných sérií, skúste v nich vypozorovať o čo zúčastneným ide. O svety, o herný systém, technickú stránku veci alebo o úplne niečo iné, čo som tu dnes nespomenul. Perspektíva, celkový kontext hernej situácie, tak rôzne (a ešte i viac) dokážu byť hry vnímané, chápané a komunikované v spoločnosti.

Ako tak sledujem to X-COM Alliance video, hovorím si, že by som rád videl ich dizajn dokumenty. So všetkým, čo pre tento herný svet vytvorili a čo ostane navždy niekde zabudnuté. Na jednej strane je to škoda, na strane druhej si viem i predstaviť, ako im ten svet pod rukami rástol a rástol, až im nakysol do obrovských rozmerov, s ktorými si už nevedeli rady. Čo ďalej? Všetko vymažte a začneme od začiatku. Necháme si len pár dobrých nápadov, nenápadných odkazov, ale zvyšok zahodíme. Aj tak to často býva. Tomu ja však hovorím necitlivé zaobchádzanie z odkazom sveta mne zverenému. Ale to som ja, trochu divná sorta hráča. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára