nedeľa, 11. januára 2009

O nákupných centrách, nakupovaní a reklame

Čriepky zo svojho trojročného blogovania začnem, dvoma krátkymi príspevkami z konca roka 2005. Nie sú to žiadne hlboké myšlienky, ani zásadné podania – veď od môjho posledného príspevku si treba trochu odpočinúť :-). Tieto dva príspevky pochádzajú z obdobia, kedy som pracoval na svojej diplomovej práci, a teda sa jej bezprostredne týkajú. Sú to dva kratšie postrehy z výskumu a náčrtky myšlienok, ktoré sa počas neho vynorili – hlavne aby som nezabudol, keď začnem písať samotnú prácu. Prečo však mal ten prvý namiesto názvu slová, ktorých autorom je Douglas Adams, netuším. Možno som mal pocit, že sa to k obsahu príspevku hodí. I keď, ak sa na to pozrieme triezvym pohľadom, pravdepodobne som nevedel, čo do toho nadpisu napísať. Alebo vedel?


"In the beginning the Universe was created. This made a lot of people very angry and has been widely regarded as a bad move." - Douglas Adams

Človek sa naozaj dozvedá rôzne veci v tých obrovských nákupno-zábavných centrách. Fascinujúce je to najmä počas vianočného obdobia, to vám hovorím. Veľké zástupy ľudí, nakupujú, bavia sa, či len relaxujú. Keď som sa tam tak prechádzal, oslovil som niekoľko návštevníkov, čisto neformálne. Zaujímavé je, že isté percento z nich tam bolo len tak, nasávať vianočnú atmosféru. Takto si predstavujete vianočnú atmosféru, pýtal som sa. No, hej, pesničky, výzdoba, a taká tá nálada, pohoda. Neskôr samozrejme vyjde najavo, že veď v tom nádhernom komplexe je teplo, je si tam čo zajesť – a opäť sa zopakujem – je tam príjemne. Nielen ľudia chtivý zážitkov navštevujú nákupno-zábavné centrá, dokonca je to dobré miesto i pre obchod. Dať si tu obchodnú schôdzku býva do istej miery výhodne. Neutrálna pôda? Povedzme, páni podnikatelia sa so mnou nemali moc chuť baviť, resp. nemali na to čas. Biznis sú peniaze a peniaze sú biznis. Niečo sa mi však podarilo odpozorovať, vysliediť a kde to i zistiť. Polus i Aupark bývajú vhodné priestory na rýchle pracovné schôdzky. Dajú sa jednoducho nájsť, dokonca ich nájde aj taký človek čo nie je z Bratislavy, je si tam kde sadnúť a kde rozobrať obchodné záležitosti. Ponuka podnikov je naozaj rozsiahla, a tak sa „hostiteľ“ môže (ak chce) ukázať i po tejto stránke. Jednoducho všetko čo je dobré pre biznis. Ďalším aspektom je zábava, číra a nefalšovaná v podobe diskoték, kín, či herní. Už tam snáď chýba len to divadlo. Všetko je to vlastne „komerčná sféra vplyvu“. Kam môže reklama, tam môžu ísť naše ponuky.
Moderné chrámy konzumu. Čo ma privádza na otázku, je tovar to, čo dnešná spoločnosť uctieva, čo vyvyšuje nad ostatné hodnoty. Je ta najväčšia hodnota niečo vlastniť, čo nepotrebujem? Je to len reakcia na to, ako ukázať ako sa naozaj mám, ako na tom som. Toto mám, lebo som si to mohol dovoliť kúpiť, ale inak to vôbec nepotrebujem. Myslím si, že väčšina ľudí to takto neberie, „proste sa im to páči“. Lenže v tomto celom kolobehu hrá istú, nezanedbateľnú úlohu aj reklama. Nemyslím tým len tú oficiálnu, či inštitucionálnu. Pod pojmom reklama si môžeme pokojne predstaviť i odporučenia známych, priateľov či kolegov, pretože i tí sú reklamou ovplyvňovaní. Nemusí to však byť práve prípad pozitívneho prístupu. T.j. niečo som si kúpil, naozaj je to vynikajúce a tak to pošlem ďalej. Je to i prípad, keď sa človek dá „zblnúť“ reklamou, a tieto „doporučenia“ tiež podáva ďalej, trebárs i človeku, ktorého reklama nezasiahla. Ale na základe takéhoto odporúčania sa nakoniec nechá zlákať. Reklama je hybná sila modernej spoločnosti. Predkladá isté „vzory“, ktoré nemajú s realitou nič spoločné, ale svojou silou, pôsobením sa stávajú, i podvedome, vzormi, ktoré neskôr určujú naše správanie. Človek by sa musel naozaj odsťahovať niekde ďaleko od civilizácie, aby mohol povedať, že na neho nemá reklama žiaden dosah. A tak sú i nákupno-zábavné centrá dielom reklamy, nech už neskôr zohrávajú v priestore mesta akúkoľvek úlohu. Sú riešené tak, aby lákali. Veľkolepé (tu je úplne vážne namieste prirovnanie s kostolmi, tie tiež boli stavané tak aby jednoduchého človeka ohromili, pohltili svojou veľkosťou a krásou), krásne, pôsobiace na základné zmysli jedinca.

Supermarket, hypermarket, nákupno-zábavné centrum a tak všeliak okolo.

Zaujímavé ako sa ľudia dokážu rýchlo adaptovať. Uvedomil si to niekto? Nie nemyslím, veci ktoré sa týkajú drsného prežitia v prírode, ale mám skôr na mysli rovnako drsné výdobytky západu. Na každom rohu stojí nejaký ten divný týpek, hovoriaci si aktivista, bojujúci proti globalizácií, konzumu a ja neviem ešte proti akým „svinstvám“ modernej doby.
To že väčšina z nich je pevnou súčasťou tohto systému, to si už málo kto uvedomuje. Samozrejme, ak chcú tak veľmi bojovať... Hmm, skôr by mali pred tým utiecť, niekde na vzdialený a opustený ostrov, kde by na nich nevyskakovala na každom kroku reklama, kde by museli žiť tak ako naši predkovia v dobe kamennej, tam by im možno bolo dobre. I keď s tou reklamou človek nikdy nevie, kedy more vyplaví nejakú tú fľašku od Coca Coly. Ale čert vezmi aktivistov, stačí sa pozrieť ako si ľudia rýchlo navykli na tie množstva super-hyper-mega-gigamarketov, a rôznych nákupno-zábavných komplexov. V niektorých kruhoch sa tomu hovorí civilizácia :), v niektorých špinavá stopa kapitalizmu v našom meste, každý si vyberie podľa chuti. Súčasťou týchto komplexov sú i veľké kiná, do nich sa tiež vkradol nový druh kultúry tzv. „žereme popcorn počas filmu a sme hluční jak divé svine“, tiež jeden západný import, a ako rýchlo sa u nás usadil.
Čo je na tom všetkom zaujímavé sú tie množstvá varovaní, ktoré rôzny odborníci púšťajú do sveta. Zachráňme kultúru, zachráňme naše kultúrne dedičstvo lebo zlá globalizácia to všetko zničí a pohltí. Naozaj? Dokáže sa človek vzdať svojej identity, svojich koreňov v prospech pohodlia, blaha a množstva unifikovaných tovarov a služieb? Je to len katastrofická výzia skupiny ľudí, ktorí nemajú čo iné na práci, alebo by sme sa naozaj mali obávať, že stratíme samých seba. Je to zvláštne, na jednej strane globalizácia prináša isté pozitíva, na strane druhej platí staré dobré pravidlo, že nič sa nemá preháňať. Obraz folklórnej skupiny vystupujúcej uprostred nákupno-zábavného centra hovorí sám za seba. Už to tu dávno je, len my si ešte na to tak trochu zvykáme. A nakoniec, časté pomenovanie nákupných centier, ako chrámov konzumného spôsobu života, je tak výstižne nádherné. Život ľudí v minulosti sa točil okolo Boha (bohov), život dnes sa točí okolo tovarov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára