Herný "skill" kdeže si?

Hry sú o zábave, o tom sa so mnou snáď nikto nebude hádať. Príznakom moderných hier je rýchla, bezproblémová zábava, ktorá vlastne v konečnom dôsledku nezaberie príliš veľa vášho času. Jasné, že hovorím hlavne o mainstream AAA produkcii a nie o šialených indie výtvoroch, ktoré sú často postavené na skutočne ostrej výzve. Chce to čas a trpezlivosť sa takú hru naučiť. Ostatne, tak to bolo aj s väčšinou starých hier.

Late Night Retro Gaming

Človek raz za čas dostane nejaký impulzívny nápad. Niečo...vlastne čomu by vlastný rozum odporoval, pokiaľ by ho pustil k slovu. Aj keď sa to zdá byť šialené, má to svoje logické opodstatnenie. Keď si to človek nevyskúša, tak nevie. Za normálnych okolností, v blízkej i vzdialenejšej minulosti, by to nebolo také jednoduché. Dnes? Nuž, je to oveľa, oveľa ľahšie. Chcete si vyskúšať ako sa tvoria hry? Skúste nejaký z nástrojov na ich modifikovanie. Chcete si vyskúšať ako sa prekladajú hry? Aj tu máte niekoľko možností. Chcete skúsiť hovoriť na ľudí cez mikrofón a pritom hrať nejakú hru? Nuž...

UFO: Enemy Unknown trochu inak

Človeku raz všetko zovšednie, stane sa z mnohých vecí rutina – jednému to nevadí, veď návyky sú to najlepšie čo máme. Vypneme a existujeme už len tak akosi automaticky. Skoro ráno vstávať, do práce, z práce, spať a na druhý deň absolútne to isté... Už pri písaní predchádzajúcej vety som skoro skolaboval. :-) Ale táto rutina, táto bežnosť a jednotvárnosť sa nevyhýba ani počítačovým hrám. A obzvlášť ak takú hru hráte od roku 1994. Pekný dátum, nezdá sa byť zvláštny až do doby, než si uvedomíte, že od tohto času stihla vyrásť už jedna ďalšia (takmer) dospelá generácia. UFO: Enemy Unknown poznám ako svoje topánky! Vlastne, poznal som...

Dev Diary: Shadows over Bratislava

Týmto príspevkom by som chcel zložiť hold všetkým, ktorí tvoria hry, resp. tvoria prostredie, v ktorom sa hra odohráva. Tvoria mapy a robia ich živými a zaujímavými. Pretože, ako som pochopil pri práci na dobrodružstve pre Shadowrun Returns, musí to byť strašne nevďačná práca. Ešte raz klobúk dolu a ďakujem... ak náhodou niekto taký číta tento príspevok. Mapa, prostredie kde sa príbeh odohráva je totiž celkom zapeklitá záležitosť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetko jednoduché a bezproblémové, až prídete na to, že množstvo práce na mape, nerovná sa množstvu herného času, ktorý na nej hráč strávi. A teraz hovorím špecificky o Shadowrun Returns.

Press any key to continue...

Stlačte klávesu a ešte raz stlačte klávesu, a práve tak stlačte znova úplne tu istú klávesu a pokračujte ďalej. Tiež sa vám v tom trochu ozýva Stanley Parable? Vypočujte si dialóg a stlačte klávesu, posuňte svoju postavu o pár virtuálnych metrov ďalej a opäť stlačte klávesu – v tom lepšom prípade tu istú ako pred chvíľou. O čom sú vlastne hry. A teraz naschvál vynechávam všetky poučky, poznatky a definície, ktoré poznám, a ktoré som kedy čítal. Len tak úplne volne... čo je vlastne počítačová hra?

X-COM Enforcer v UFO: Enemy Unknown

Pravidelní návštevníci tohto blogu si už možno všimli, že občas sa snažím fušovať do modifikovania hier... jednoducho, pokiaľ to hra v user friendly sfére umožňuje, je šanca, že sa pokúsim do nej zasiahnuť. A to i napriek tomu, že neviem ani programovať, skriptovanie mi ide strašne a kresliť v podstate neviem tiež. Taký človek to má ťažké, keď má v hlave nápad na hru a nedokáže ho okamžite realizovať. Jemná modifikácia niektorých hier je potom takou menšou náplasťou. Problém s veľkými projektmi je v tom, že sa ťažko dokončievajú – hlavne o jednej osobe. Áno, Shadowrun je stále vo výrobe – i keď momentálne kvôli školským povinnostiam stojí. Za to som sa trochu pohral s tým, čo umožňuje OpenXcom. Predstavujem novú ťažkú jednotku menom X-Com Enforcer! :-)

Banished - bohovia sa museli zblázniť...

Volám sa Eloi, a som starý. Veľmi starý..., veru niekedy rozmýšľam či sa dožijem najbližšej jari. Sedím tu, za oknami padá sneh a ja premýšľam, či bolo toto všetko na niečo dobré. Bol to trest, ktorý..., viem ja vlastne prečo? Bohovia sa museli v jeden deň zblázniť. Alebo som to bol ja? Ach áno, už si spomínam – rúhanie sa mágiou alebo čosi také. Myslím, mám taký pocit, že pochádzam zo šľachtického rodu v zemi kdesi na západ od stredu. Možno. Neviem, určite však centrom sporu bola mágia. Vlastná rodina sa mi otočila chrbtom a v mene kráľa ma vyhnali. Nielen mňa, ale i hŕstku tých čo zmýšľali rovnako. Slobodne. Našli sme novú zem, zasľúbenú ideálom a... tvrdej práci. Bez nej to nikdy nejde. Život sa zdal byť tak zvláštny a slobodný.

Dojmy - Elder Scrolls Online Beta

Elder Scrolls Online... bude to k niečomu dobré? Bude ma to baviť? Vzhľadom na to, že vo všeobecnosti neznášam MMORPG ako žáner? Ostatne, stále si stojím za tým, že je to veľmi zlý smer, ktorým sa niektoré hry vydávajú. Pre Elder Scrolls to platí dvojnásobne. Býva to môj svet, v ktorom moja postava existuje. A keď už niečo bude zachraňovať alebo pomáhať, má to svojim spôsobom zmysel. I keď svet na to často príliš nereaguje. Ale, nemám tu kritizovať schopnosť Bethesdy tvoriť ich hry! Ale pozrieť sa ako sesterská spoločnosť menom Zenimax Online zvládla Elder Scrolls náladu v online svete.

Retro: Princess Maker 2

Princess Maker 2 je zvláštna hra. Ani nie tak svojou náplňou, ktorá je síce iná, ale zaujímavý je aj príbeh jej anglickej verzie. Nikdy oficiálne nevyšla a predsa v druhej polovici 90-tych rokov ju v mojom okolí hralo množstvo ľudí a každý o nej hovoril. Čo je na tejto ružovo prezentovanej hre najzaujímavejšie je, možno, že to boli práve chalani, ktorí si túto hru vychutnávali. Nie ako vtip, nie ako srandu, ale ako serióznu hru. Výchova princeznej. I keď možno so štipkou japonskej perverznosti (i keď neviem, či je niečo perverzné na tom, keď chcete aby vaša princezná mala slušný obvod hrudníka...uhm)?