O vnímaní hry v priebehu času

Ide predovšetkým o zábavu, jednoducho aby veci človeka skutočne bavili, vtedy sa bude cítiť plný a šťastný. Aspoň to je vec, ktorú často tvrdievam. Robiť veci, ktoré nás bavia. Zabávajú. Bohužiaľ, nie vždy máme to šťastie a zábava sa často stráca. Človek už len robí veci, ktoré musí. Nebaví ho to. Podobné je to aj s videohrami, hráme ich, pretože nás bavia. Teda až na prípady nebohých herných recenzentov, ktorí dostanú (náhodou a niekedy) aj druh hry, ktorý ich od pohľadu odpudzuje. Ale to je úplne iný príbeh, než ten náš...

Mick, šiesty tohto mena

Počítačové hry sú fascinujúce. Pôvodne som uvažoval, či nasledujúci text nedám na svoj starý blog, pretože som si nebol istý, či úplne korešponduje s novým obsahom. Lenže potom som si uvedomil, že tento text je práve dôkazom toho, čo mám na hrách rád a čo nie je nič ojedinelé. Podobne nemyslím len ja, ale i ďalší rad hráčov. Možno nie presne mojím spôsobom, ale podobné texty sa dajú nájsť po celom internete. Spoločný majú presah za hranice samotnej hry. Niečo, čo tvorcovia hry primárne neplánovali, ale čo vychádza z prirodzenej podstaty hry - nutkanie hrať sa za rámec daný autormi. Pokojne to môžeme nazvať i ľudovou tvorbou, hraním sa s herným obsahom, ktorý môžeme nájsť naprieč celou hráčskou kultúrou. Nasledujúci text nie je žiadnym literárnym skvostom, v tomto poznám svoje kvality. Avšak i napriek tomu som ho stvoril práve pre moju budúcu postavu. Vo svojej podstate nadväzuje na pôvodný, päť rokov starý text, ktorý sa stále dá prečítať na mojom starom blogu. V rámci kompletovania obskúrnych textov sa možno i ten objaví aj na tomto blogu. Ako akási súčasť hráčskej sebareflexie. Aby bol kruh skutočne kompletný, uvediem nový text len mierne upraveným úvodom k starému textu:

Vždy a zásadne vždy, staviam pre svoje postavy v počítačových hrách nejaké pozadie, na ktorom môžem neskôr rozvíjať ďalšie veci. Nejak tomu bolo i v prípade Daggerfallu, a vlastne pri tejto hre sa táto moja vášeň rozvinula naplno. Takže teraz, keď sa blíži Skyrim musela i postava z Oblivionu predať svoje žezlo ďalej a vytvoriť tak "historické" pozadie pre novú postavu. Stará postava sa lúči a nová začne svoj život v momente keď začnem hrať Skyrim.

Prírastok: Dungeons & Dragons Stronghold

Stronghold je jedna z tých hier, ktoré dokážu upútať už pri pohľade na nepohyblivé obrázky. Ešte dnes mám v živej pamäti Bit a samozrejme prvé číslo časopisu Score, ktoré tejto hre venovalo i obálku. Áno, onen rozpixelovaný pán na obale prvého čísla je „evil Mindark“ ultimátny protivník, snažiaci sa položiť na kolená vaše rozkvitajúce kráľovstvo.

Dungeons & Desktops

Súbor kníh nejakým spôsobom sa venujúci hrám sa v mojej knižnici pomaly rozrastá. Dungeons & Desktops je ďalšia kniha venujúca sa histórií počítačových hier. Tentoraz zameraná na jeden konkrétny žáner – počítačové role-playing hry. Teda žáner, ktorý je môjmu hernému srdcu najbližší. Autorom knihy je Matt Barton a svojim spôsobom je D&D knižná verzia rozšírením jeho článkov, ktoré si môžete nájsť na gamasutre.

Muzeológia počítačových hier?

V niekoľkých predchádzajúcich článkoch som sa zamýšľal a približoval hry (pre úplnosť – počítačové a videohry, v článku bude na ne ďalej odkazované len ako na hry) ako súčasť našej každodennej kultúry. Ako médiom, ktoré po rokoch vývoja už môže povedať čosi viac. Médium, ktoré ovplyvnilo do istej miery kultúru okolo seba. Hry sú mladé médium, to je triviálne konštatovanie, avšak treba sa pozrieť v akej dobe vznikli, rástli a ďalej sa rozvíjajú. Preto sa dnes pozrieme na hry z pohľadu objektov záujmu špecializovaných múzeí. Pri niektorých diskusiách totiž človek naberie pocit, že nie každý chápe úlohu múzea vo vzťahu k hrám, a práve preto by som v krátkosti rád načrtol niekoľko jeho problémov.

Staré a zabudnuté hry: Dragonfire: The Well of Souls

Nasledujúci článok je len prepublikovaním už existujúceho článku na KK. Zaraďujem ho sem z jednoduchého dôvodu, aby všetky moje výlety do polozapadnutej histórie hier boli dohľadateľné na jednom mieste.

Keď už človek virtuálne všade bol, všetko videl a o všetkom vie, má to skrátka ťažké. :-) Teda nie, že by si myslel, aká je to pravda pravdúca, len má skrátka taký pocit. A potom, v dobách nedávnych, keď ešte teplota pravidelne nestúpala nad 30 stupňov, dostal tento človek chuť na nejaké RPG, ktoré ešte nehral. Človek ako taký, poviete si. Na svete je predsa toľko RPG hier... Nuž pravda, ale podmienky boli nastavené veľmi prísne - muselo sa jednať o “party” RPG, kde si hráč vytvára vlastnú družinu a nesmel ju ešte nikdy hrať. Páni a dámy, taká hra zrejme na PC neexistuje. :-) A tak musel prísť na rad záložný plán... (ak to ešte niekto nepodchytil, tak toto je ďalší retro článok o hre, o ktorej u nás veľa ľudí nepočulo :-) )

Michael A. Martin & Jake Sisko: Star Trek Online - The Needs of the Many

Vedome podliehať merchandisingu, to je môj momentálny stav mysli a rozhodovania sa, do čoho investujem 5 euro určených na knihy. Tentoraz padla voľba na knižku spojenú s MMO hrou Star Trek Online. Samozrejme, mohol som tie peniaze utratiť aj za lepšiu knihu z tohto sveta – keby som si predtým niečo o nej prečítal...

Staré hry, staré časopisy

Je to asi mesiac, čo som začal pracovať na rozširovaní svojej literatúry o hrách. Presnejšie povedané, začal som tvoriť jej fyzickú podobu, pretože dostať sa ku knihám inak, povedzme v ich digitálnej forme, nie je zas až také ťažké. Lenže papier je papier a tá vôňa novej knihy nezameniteľná. Základným kameňom sa tak v mojej knižnici stáva „The Ultimate History of Video Games“.

Staré a zabudnuté hry: Knight Force

Občas si poviem, že je dobré obohatiť zbierku i o nejakú starú hru, ktorá nepatrí do kategórie príliš známych. Obvykle dôvody sú, že sa nestretli práve s najlepším prijatím obecenstva a zapadli prachom dejín. Na druhej strane je na nich čosi, čo nepozná každý. Kvalitná hra si nesie mém, ktorý ju zachováva v pamäti (kultúre?), avšak hra – nepodarok, zapadne a už o nej nikto viac nepočuje. Lenže na chyby by sa nemalo zabúdať, však? A tak aj stará hra, ktorá nebola úplne podareným kusom softvéru, nám môže čosi o minulosti povedať. Preto som neváhal, keď sa mi podarilo získať menej známu hru Knight Force od Titusu.