Retro: NHL Rock the Rink

Mám rád hokej. To nie je žiadna novinka. Myslím, že pre nikoho. Niekedy mám chuť na hokej blížiaci sa realistickému poňatiu. To jest, hokej á la NHL – kde sú reálne kluby, reálne pravidlá a všetko sa tak nejako drží reality všedných dní. Avšak občas dostanem chuť na hokej divný. Stále ľadový, ale s pravidlami bez pravidiel. Podivnými mutantskými existenciami, bez pravidiel, kde zuby lietajú vzduchom a hokejky sú šermovacím náčiním. Jednoducho pohoda. Asi nemusím poznamenávať, do ktorej kategórie patrí dnes preberaná retro hra.

Kategória divno-hokej, brutálny nekompromisný a ľadový. A rýchly jak tri svine na zamrznutom Dunaji. K tomu sa, však ešte dostanem. Pointa tohto hokeja je, že to televízny hokej pripomína len ľadom, korčuľami a bránkou. Zvyšok má tak trošku iné pravidlá. Napríklad, nikoho netrápi keď dvaja hráči zhodia rukavice a rozdajú si to ako chlapi. Jak sa u nás v škôlke hovorievalo – na férovku. Férovka je v podaní tejto hry neuveriteľne smiešna a jednoduchá. Ako v začiatkoch série NHL od EA. Dvaja statický hráči, dva druhy úderov a kryt... buch, bum, bác a servác. Všetko.

Odomykanie vylepšovadiel výhrami.

Vydavateľom NHL Rock the Rink z roku 2000 bola spoločnosť Electronic Arts a jej tvorcom EA Canada (kde inde robiť hokejovú hru, že? ;-)). Drsné 90-te roky skončili, ale dobre vieme, dekády sa vždy prelievajú do prvých rokov nasledujúceho desaťročia. Čiže ak nazvem túto hru esenciou 90-tych rokov, tak budem môcť pokojne spávať. Pretože to je presne to, čo ju vystihuje. Intro nakopáva skladba Celebrity Skin od Hole a zvyšok hry sa nesie v podobnom tempe. Hneď viete čo máte čakať – rýchlu akciu a nekompromisných súperov so starostlivosťou hodnou vydavateľa Electronic Arts – v tej dobe.

Princíp hry 3 na 3 je jednoduchý. V hre existujú dva druhy hráčov – veľkí chlapi a mrštní chlapi – princíp, ktorý do herného hokeja priniesla už Ice Hockey (1988) pre systém NES. Vybraný tím sa potom skladá z dvoj lajn zložených práve z týchto hráčov. Každá lajna má rôznu kombináciu – čo je možné si pri vytvorení vlastného tímu navoliť. To vytvorenie tímu však berte s rezervou – napíšete si meno, vyberáte jedno logo zo štyroch a „taktiku“ pre jednotlivé lajny. Tá „taktika“ je práve zloženie jednotlivých lájn, koľko veľkých a koľko mrštných hráčov v nej bude. Ono celá Rock the Rink je založená na odomykaní všetkého.

Kto by chcel odomknúť Vancouver? Ale čo už. ;-)

Po zapnutí totiž nie je po NHL ani vidu ani slychu, napriek tomu, že ju má hra hrdo v názve. Ale v tom je práve ten trik – NHL tímy si treba zaslúžiť hraním. Šampionát je miesto kde sa všetko deje. Postupne si v ňom vylepšujete svoj vlastný tím a výhrami si aj odomykáte jednotlivé NHL mužstvá. Musíte nad nimi vyhrať. Pravidlá sú jednoduché – kto dá prvý X gólov vyhráva.

Čo ma prekvapilo hneď po spustení je, že sa hrá neuveriteľne rýchlo. Kým som sa stačil zorientovať súper mi stihol nasúkať tri góly. Čumím na to jak hokejista na balet a neverím vlastným ušiam. Čo? Presne. Tak trochu aj rozmýšľam či za to nie je zodpovedná emulácia, či to takto naozaj lietalo aj na originálnom hardvéri? Ale nie je to prvý raz, čo ma takto hra z prvého PlayStationu prekvapila. Onehdy som skúšal Speedball 2100 z cartridge The Bitmap Brothers Collection pre Evercade, rovnako tak trochu fantazmagorická športová hra, ktorá tiež bežala (na môj predkus) až príliš rýchlo.

Och áno, už počujem tú GenZ kydať – jó Mick, blíži sa dôchodcovský vek, to už je proste výsledok a prírodu nezastavíš. Dovoľ mi milá GenZ ťa teda poslať tam kam Slnko nesvieti a... pokračovať.

Hrá sa na to kto skôr strelí päť gólov (alebo na viac, dá sa nastaviť – 10 i 20), iný časový limit celého zápasu neexistuje. Ďalším pravidlo je, že hráč môže držať puk len niekoľko sekúnd, ak tento limit presiahne – bum, padá k zemi a puk odchádza k súperovi. Veľmi pravdepodobne. Jednoducho – dotyk, dotyk a strela. Ide sa rýchlo, ide sa nekompromisne za svojim cieľom. Brankár má tiež slušnú možnosť opustiť bránu, až kam sa mu chce, ale vo väčšine prípadov to nie je dobrý nápad.

Nikto snáď neočakáva, že hra z roku 2000 bude mať vysoko kvalitnú polygónovú grafiku – naopak grafika je veľmi nízko polygónová, ale čo ma prekvapilo sú animácie hráčov. Tie podľa mňa pôsobia i na dnešnú dobu mimoriadne dobre. Človek si (ak pri tej rýchlosti stíha) všimne rôzne kľučky, saltá i brankárske zásahy, ktoré vyzerajú naozaj pekne i dnes. Samozrejme, keď sa oslobodíte od vizuálu trojuholníkových hráčov.

Ak patríte medzi PC hráčov, ktorí väčšinu svojho života strávili hraním na počítači a o tejto hre ste v živote nepočuli (tak ako tuto autor) – je to pecková hra na víkendové odpoludnie. Perfektná odregovačka a skvelý nástroj na vymlátenie D-padu na vašom gamepade(či privodenie si karpálneho tunela). Som rád keď ma nejaká retro hra prekvapí a ešte radšej keď nájdem fajn hokejovú hru. Tých je totiž vážny nedostatok (a pre súčastníkov – Tape to Tape vlastním a príležitostne si užívam, ostatne je to stále early access hra).

Och, pri vyberaní screenshotov pre tento príspevok mi to ešte pripomenulo, že aj komentár je vlastne vydarený a miestami i vtipný.Platí ako o tom, čo sa ozýva na štadióne, aj to čo vypustia z úst komentátori. 

Aspoň niekto si ma váži! Smrk. ;-)