piatok 3. júna 2016

Pohľad na... Vaporum

Povedzme si úprimne, na Slovensku sa tzv. štvorčekové dungeony tešili svojej popularite kdesi koncom 80-tych a na začiatku 90-tych rokov. Čím sme sa akosi nelíšili od zvyšku sveta. I keď ono tá popularita bola možno čiastočne ovplyvňovaná časopismi, ktoré sa tu v tej dobe čítali – menovite Excalibur a posadnutosť ich autorov Dungeon Masterom. Keď sa pozrieme na českú vývojársku scénu, nájdeme tam niekoľko pokusov o vytvorenie klasického dungeonu. Z nich najznámejšie ostali Brány Skeldalu (rozhodne však nie jediné a osamotené). Na Slovenskej strane, nuž, tu už je to trošku horšie. Nadnesene by sa dalo povedať, že ak dnes niekto vytvára dungeon, tak nadväzuje na tradíciu takých hier ako... eh... Vzbura dónskych rytierov a... uhm... to bude tak asi všetko. Ak by sme sa striktne držali „štvorčekového dungeonu“, tak pri rytieroch začneme i skončíme zároveň. Preto ma potešilo, keď som sa dozvedel, že na Slovensku vzniká hra, ktorá by sa ľahko dala do tohto subžánru cRPG zaradiť – Vaporum. Ja som mal pred pár dňami možnosť si na vyvíjanú hru aj trochu siahnuť.

Za hrou stojí štvorčelný vývojársky tím Fatbot Games z Bratislavy, ktorý rozhodne nie sú vo vývoji nováčikmi. Vaporum bude (je), ako sa tí chytrejší z vás už dovtípili, tzv. štvorčekový dungeon alebo ako radi na Slovensku hovoríme – dungeon crawler. Hra vás postaví do úlohy jednej postavy, ktorá má už čosi za sebou. Má históriu, má charakter a osobnosť. Jediné čo jej na začiatku bude chýbať je... pamäť. Áno, pani amnézia má dostaveníčko i s naším novým hrdinom. Na jednej strane si poviete, že je to strašné RPG klišé. Ak sa však nad tým zamyslíte, je to najjednoduchší spôsob ako zladiť hráča s jeho postavou. Tak ako postava, tak ani hráč na začiatku o hernom svete nič nevie. Postupne sa to dozvedá spolu s postavou a odhaľuje zákutia tohto parou nasiaknutého sveta. Témou dňa je inšpirácia stempunkom. Čo je jeden z výrazných prvkov, ktorým sa hra bude odlišovať od ostatných podobných hier. Ľudia sú už prejedený klasickým fantasy a zasadiť hru do originálneho sveta je vždy niečo osviežujúce.

Hlavná postava má teda charakter – a zvyk komentovať niektoré svoje akcie, či vaše okolie. Čím vám možno aj občas napovie ako postupovať ďalej. Jeho postava sa však v zmysle RPG štatistík nevyvíja. Hlavný hrdina sa totiž musí spoliehať na špeciálny oblek, ktorý si na začiatku hry na seba navlečie. Ten mu dodáva silu i špeciálnej schopnosti pomáhajúce v boji. Je to práve tento oblek, ktorý je vylepšovaný a prispôsobovaný vášmu hernému štýlu. Podľa toho čo mi autori hry popísali, bude systém dostatočne hutný a bude poskytovať značnú flexibilitu vo vývoji obleku.


Dungeony sú závislé vo všeobecnosti na dvoch základných prvkoch – na hádankách a na súbojoch. Mal som možnosť vidieť niekoľko základných hádaniek, resp. smerov, ktorým sa budú hádanky vyvíjať a pokiaľ bude všetko pekne dotiahnuté do konca, môžeme sa tešiť na mierne (až vysoké) zaťaženie našich mozgových závitov. Mal som možnosť hrať tri demá. Jedno orientované na prezentáciu súbojového systému, jedno na príbeh a to najstaršie, ktoré bolo pôvodne určené pre investorov. Práve  na tom najstaršom sa dá do istej miery ilustrovať ideové smerovanie herných hádaniek. Cieľom každého správneho dungeonu je dostať sa hlbšie a hlbšie do jeho útrob a objaviť jeho tajomstvo (alebo sa postaviť hlavnému lotrovi). V prípade Vapora však cestujeme smerom hore. Náš dungeon je tajomná veža. A ako každý správny dungeon, ani tu jednoducho neprejdete ku schodom a nevyleziete na najvyššie poschodie. Niečo vám v tom bráni a nie sú to len pohybujúci sa automatoni a iné paro-technické potvory. Tá zábrana bola, v tomto prípade, chýbajúce ozubené koliesko. Čo s tým spraví rozumný hráč? Nuž, nájde na poschodí vyhňu a nechá si vyrobiť kópiu. To by však bolo príliš jednoduché, a tak bolo treba spraviť niekoľko logických krokov, ktoré mi umožnili vyhňu spustiť. A samozrejme nájsť nejaký materiál, z ktorého kópiu ozubeného kolesa spravím. Takáto kombinácia vecí, hľadanie cesty ďalej je neuveriteľne uspokojujúca. Viete, že pred vami leží postup ďalej, máte ho pred sebou, ale musíte ho vyriešiť. Nie je to len o vykynožení protivníkov pohybujúcich sa po úrovni, ale i o riešení problému. To bolo práve zaujímavé na Dungeon Masterovi alebo Legend of Grimrock. Mnohé súčasné indie klony však na tento aspekt zabúdajú a ich hry sa takmer vždy zvrtnú na sekvencie súbojov s prípadným hľadaním tlačidiel na stene. Je dobré vidieť a vedieť, že toto nebude prípad hry Vaporum. Samozrejme budú do hádaniek zapojené klasické plošinky a občas nejaká tá páka.


Ono demo pre investorov bolo špeciálne intenzívne, pretože v ňom nebolo zakomponované ukladanie hry. Takže stačilo aby som sa nechal zabiť a musel by som ho ísť celé od začiatku. V tomto prípade boje nabrali na novej intenzite. Nehľadiac na to, že som skôr človek, ktorý obľubuje ťahové súboje. Sám som sa chvíľu bál, aby som tam trápne niekde neskončil niekoľkokrát mŕtvy. Našťastie som to prežil. Teda, postava to prežila. Mne nehrozilo nič, dúfam. ;-) Až na ten malý infarktový moment, ktorý som síce podvedome očakával, ale aj tak. Vážne?! :-) Súbojový systém je na prvý pohľad totožný, veľmi podobný, tomu čo poznáme z podobných žánrových hier. V reálnom čase treba manévrovať po políčkach a snažiť sa strafiť protivníka. Háčik je v tom, že tie mrchy mechanické nie sú tak úplne predvídateľné ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Plus majú schopnosti, ktoré trochu zamávajú s vašimi návykmi (napríklad z Legend of Grimrock). Špeciálne priestorové útoky, kde nestačí ustúpiť o políčko dozadu; útoky zapaľujúce políčka, na ktorých stojíte; odkopávajúce útoky, skrátka celú škálu akcií, ktorým sa budete ako hráč musieť prispôsobiť. Naučiť sa, čo ktorá príšera robí, ako útočí, aby vám v neskorších poschodiach autori zavarili ešte viac. Ich novými útokmi v kombinácii s ďalšími protivníkmi. Tak mi napadá, v súvislosti s tou nemožnosťou v deme ukladať, tie boje nabrali na neuveriteľnej intenzite. Obzvlášť keď človek spravil chybu a nechal sa obkľúčiť. Z toho by sa dal možno vytrieskať špeciálny herný mód pre masochistov! Nejaký ten tzv. „ironman“, kedy by sa hra uložila len po príchode na nové poschodie. Hral by som to v takom móde ja? Nie ďakujem, mám len jedno psychické zdravie (aj to podlomené ;-)). Ale istý typ hráčov by si ten masochizmus určite vychutnal. Možno.

Graficky sa Vaporum tiež vo svete nestratí. Para, ozubené kolesá, spracovanie mechanických potvor a celková atmosféra boli už v prezentačných demách na veľmi dobrej úrovni. Sám som zvedavý čo ďalšie si autori pre nás ešte v hre pripravia. A to už ani nespomínam hudobný motív, ktorý bol použitý v intre, nádherne gradoval a dopĺňal jeho atmosféru. A to sa intro v tejto forme skladalo len z artworkov. Neopozerané prostredie, veľmi solídne herné základy naznačujú, že Vaporum bude patriť medzi hry, ktoré sa oplatí sledovať.

4 komentáre:

  1. Sám som si myslel že "Sám som" používam pričasto ale Sám som musel uznať že skutočný "Sám som" kráľ si ty sám. Sám som sa rozhodol že ti zaželám ešte veľa úspešných "Sám som" recenzií. S pozdravom Sám som.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hele, zas to nie je tak tragicke - dve vety po sebe a jeden bonus o odsek nizsie :) Ale vdaka za upozornenie, postelujem nejako. Tiez som sam :) sebe korektorom a nikdy, nikde som netvrdil, ze mam svoj rodny jazyk plne pod kontrolou.

      Odstrániť
  2. Nemusíš to o sebe tvrdiť, stačí, že sa snažíš písať. Ale no hate, používaj toto: http://www.maneti.sk/analyza-kvality-textu (btw, hneď si hoď tento text na kontrolu a uvidíš, vytkol som len chybu z ktorej som mal monokel ale je ich tam viac) skombinuj to však s nejakým common sense ako ej to vyobrazené tu: https://67.media.tumblr.com/ca84fce8caf3eec399c5e9814976d4a8/tumblr_nuau2elouW1radwvpo1_1280.png

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, dakujem, to vyzera na naozaj uzitocny nastroj. Vediet tak o nom 10-15 rokov dozadu... Aj ked, ako na to pozeram, vtedy este pravdepodobne neexistoval :) (v podobnej forme) Este raz vdaka!

      Odstrániť