streda 2. septembra 2015

Prvé dojmy: Satellite Reign

Skupina štyroch agentov v dlhých plášťoch sa pohybuje sebavedomo po uliciach bližšie nešpecifikovaného mesta. Ich úlohou je zlikvidovať cieľ. Vražda konkurenčnej osoby. Korporátny boj veľkých spoločností nebol nikdy jednoduchý a hlavne čistý. Ľudia sú len aktíva, ktoré sa dajú nahradiť. Pomaly sa blížia k svojmu cieľu. Aby sa nakoniec na okolí strhlo peklo, ktoré zalarmovalo i miestne poriadkové sily. Našťastie mali naši agenti okolo seba vytvorený živý štít z ovládnutých civilných obyvateľov... Myslím, že takto nejako by sa dal opísať postup a hranie hry Syndicate. V prípade Satellite Reign môžete na niečo podobné skoro zabudnúť...

Inšpiráciu v Syndicate Satellite Reign nezaprie najmä po vizuálnej stránke. Avšak hrateľnostne je celá hra trochu niekde inde, ako ostatne zistíte čoskoro po začatí hrania. Sám rozmýšľam, ktorý z prvkov je ten najvýraznejšie odlišný. Napríklad, v hre nie sú jednotlivé misie, ktoré postupne plníte. Čo je samozrejme zmena priam zásadná – v dynamike a spôsobe akým hru hráte. Máte relatívne otvorené mesto, resp. mestskú časť, v rámci ktorej plníte zadané misie. Prvý zhruba šesť hodín, ktoré mám za sebou, to bolo prevažne o infiltrovaní sa do centra nejakej spoločnosti. Tam ukradnúť dáta a vypadnúť. Najlepšie nepozorovane. Ako vedľajšie činnosti nechýba uplácanie dôležitých osôb (ktoré vám poskytnú nejakú menšiu výhodu), hackovanie bankových terminálov a napokon klasická vražda. Vtip je v tom, že na rozdiel od Syndicate sa vám v SR príliš nevyplatí ísť do priamej konfrontácie s miestnymi ozbrojenými silami. Aspoň nie od začiatku hry. Celý systém je skôr vystavaný na plánovaní a zakrádaní sa. Presne si vystriehnuť trasy hliadok, kde treba vypnúť kamery, či iné systémy. A nenápadne sa dostať k svojmu cieľu. Napokon sa rovnako nenápadne dostať preč. I keď, útek môže byť vždy priamočiarejší a von sa ide prestrieľať lepšie ako dnu.


Na druhej strane, presné vystriehnutie hliadok môže byť tiež problematické. AI hry nie je v žiadnom prípade dokonalá, ale dostal som sa pri hraní do niekoľkých neočakávaných situácií. Asi päť minút som sledoval hliadky v jednom objekte. Vedel som kade chodia, čo robia a tak som si bol relatívne istý svojim postupom. Prvý šiel do objektu hacker, nasledovaný infiltrátorom. Vojak a podpora zatiaľ čakali mimo zóny ohrozenia. Hacker sa postaral o kamery a infiltrátora som poslal na strechu budovy, aby kryl prípadný ústup. Hacker sa skrýval zatiaľ v uličke. Keď tu som si všimol, že jeden z hliadku odrazu zmenil smer (za celých päť minút čo som ich sledoval sa to nestalo!) a vybral sa do uličky kde sa skrýval hacker. Posunul som ho teda ďalej, avšak vďaka tomu, že to bola v podstate slepá ulička sa nemal príliš kde schovať a hliadkujúci vojak ho zbadal. Nestihol som včas zareagovať a už boli na ceste posily. Infiltrátor na streche niekoľkých zvládol, vojak pribehol na pomoc kryť ústup. Po chvíľke sa na scéne objavili silnejšie jednotky. Ušiel som, ale doteraz mi tam stráži spomínaná silnejšia posila. Či niekedy zmiernia ešte svoju ostražitosť alebo som si mierne zavaril, to netuším. To bol zaujímavý výkon zo strany AI, povedal som si, aby som krátko na to bol svedkom toho ako sa hliadka zasekla vo dverách. :-) Nič nie je dokonalé.

Ako z predchádzajúceho odseku vyplýva, k dispozícií máte štyroch agentov, každý z nich s inou špecializáciou. Postupom času každý z nich získava skúsenosti, ktoré neskôr môžu pretaviť do bodov schopností. Každá špecializácia má inú sadu špeciálnych schopností, ktoré vám budú nápomocné pri plnení misií. Podpora má napríklad tzv. „world scan“ (čo trochu pripomína schopnosť asasínov z jednej nemenovanej série :-)), pomocou ktorého vidíte napojenie zariadení na zdroje energie, či terminály; identifikujete svoje ciele a pod. Užitočné môže byť i spomalenie času, ktoré však trvá veľmi krátku chvíľu. Áno, pochopili ste správne, v hre neexistuje žiadna pauza. Všetko sa deje v reálnom čase a o to je väčšia výzva celú akciu správne naplánovať.


Vaši agenti nie sú nesmrteľní, ale vďaka miestnej technike je možné ich vedomie premiestniť do nového tela. Klony sú súčasťou hernej mechaniky, kedy vlastne nahradzujú životy vašich ľudí. Avšak klonovaním jedného agenta degradujete jeho schopnosti, takže je potrebné unášať na klonovanie nových ľudí. Nebojte sa, nebudú protestovať – sú to len schránky, do ktorých nahráte vedomie svojho starého agenta. Pritom možno získa nejaké nové pozitívne vlastnosti. Záleží od zdrojového materiálu. Bohužiaľ v hre chýba akákoľvek možnosť pomenovať alebo vlastnoručne si označiť jednotlivých agentov. Čo je trochu škoda. Na druhej strane, môžete do hry vložiť vlastnoručne vytvorené logo spoločnosti. Áno, je to len chabá náhrada za pomenovanie, ale... viete ako sa hovorí: „lepšie ako drátom do oka“.

Musím sa priznať, že moje prvé dojmy z hry sú tak celkom prekvapujúce. Pozitívne, ale prekvapujúce. Po kampani na kickstarteri som naozaj skôr čakal duchovného nástupcu série Syndicate, ale Satellite Reign má od priamočiarej akcie spomínanej série celkom ďaleko. Je to skôr taktická hra, kde vám priama akcia (minimálne z počiatku) určite neprejde. Chce to opatrné plánovanie a správne načasovanie, ktoré vám zabezpečí priamy postup hrou. Otvorená mapa znamená, že máte dostatok príležitosti si jednotlivé misie dobre naplánovať.

2 komentáre:

  1. Vzdy si rad precitam nove prve dojmy Micka. Tentoraz, ale nesuhlasim s nazorom na vizualnu pribuznost so starym Syndicate. Povodny Syndicate mal neuveritelne premakany styl, color palety, design blockov, ta grafika este aj dnes je proste vyborna. SR ma naproti tomu snad vzdy vsetky farby na obrazovke, proste papagaj, toto sa nevydarilo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O tom ziadna, grafika prveho Syndicate vyzera dnes vyborne. Myslel som to skor v zmysle "stylu" ako technickom spracovani.

      Odstrániť