utorok 10. marca 2009

Byť trochu "retro" nie je na škodu.

Postoj niektorých ľudí k dnešným a budúcim hrám sa mi občas zdá byť trochu zvláštny. Na jednej strane sú ľudia, ktorí preferujú pokrok v rámci možností a na strane druhej ľudia, ktorí sú za každý originálny prvok v hrách.

Ja osobne som niekde uprostred. Po pravde, ono to skôr záleží na tom, akú mám práve náladu. V poslednej dobe si totiž častejšie všímam, ako sa niektoré mainstream média stavajú voči hrám, ktoré v sebe skrývajú akúsi nostalgiu hier minulých. Nechcem to nazvať priamo „retro-prvky“, keďže to by mohlo u niektorých vyvolať mylné asociácie. Sú v podstate dve kategórie takýchto hier – absolútne klony starých systémov a hry, ktoré si zachovávajú akýsi nostalgický nádych v súčasných podmienkach. Absolútne klony, sú hry, ktoré nič nemenia na prístupe k hráčovi, sú také, aké boli ich vzory v dobe vzniku. Dobrým príkladom tejto kategórie je UFO: Extraterrestrials. Hra, ktorá priamo vychádza zo série X-COM. Na jej systéme nie je prakticky nič zmenené. A možno práve preto sa hrá rovnako dobre, s rovnakou atmosférou ako inšpiračný zdroj. Pritom množstvo recenzií k nej nebolo vôbec prívetivých a vyzeralo to, akoby sa ich autori vyhovárali na vlastnú neschopnosť namiesto toho aby hodnotili hru. Jedinou jej slabinou tak ostalo slabšie grafické spracovanie. Avšak ako zvyknem hovoriť – technická stránka grafiky nie je pre hry podstatná, pokiaľ všetko ostatné funguje. Druhým zástupcom tejto kategórie je Hired Guns: The Jagged Edge. Opäť hra, ktorá zanechávala v recenzentoch zmiešané pocity. Svoju mieru na tom má iste nevyvážená obtiažnosť – už oproti Jagged Alliance 2 je táto hra neuveriteľne ťažká. Na druhej strane treba hneď dodať, že nie neprekonateľná. Jednoducho, treba sa adaptovať. Inak je to výborná hra, rozvetvená, ktorá ponúka niekoľko zakončení a jeden celkom zaujímavý príbehový zvrat. Atmosféra, akoby človek hral Jagged Alliance - avšak v novom prevedení.

Do druhej skupiny potom patria hry, ktoré sa z rozhodnutia vzdávajú istých moderných postupov, avšak býva to v prospech celkovej atmosféry a hrateľnosti. Sem by som z poslednej doby zaradil napríklad nemecké RPG Drakensang. Ktoré sa vracia ku koreňom „novodobých“ RPG, resp. k obdobiu znovuzrodenia RPG na počítačoch – k dobe Baldur’s Gate. Aj keď ešte stále nemám tendenciu považovať nič, čo vzniklo po roku 2000 za retro. :-) V mnohých recenziách (ak nie v každej, ktorú som čítal) sa nájde ako väčšia, či menšia (záleží od recenzenta) chyba, nenahovorené dialógy, či málo dynamické dialógy. Áno, vo svetle hier ako Mass Effect, či Rise of the Argonauts, vyzerajú dialógy v tejto hre príliš staticky. Ale je to zlé? Samozrejme, že nie je. Rovnako ako ostatné prvky, ktoré by sa dali považovať za zastarané. Drakensangu takéto „retro“ prvky svedčia a dotvárajú tak špecifickú atmosféru Aventurie.

Na jednej strane mám rád dnešné „jednoduchšie“ hry, pretože poskytujú úľavu a oddych. Naopak staré hry ponúkali väčšiu výzvu, viac fantázie a občas i zaujímavejšie svety. Áno, bolo by pekné keby sa dnešní autori hier naučili tieto dva svety skĺbiť bez väčších kompromisov (začal by som ťahovými súbojmi pre Drakensang ;-) ), avšak akosi nechápem trend herných médií takéto hry z princípu zatracovať. Keď jediné, čo im väčšinou môžu vytknúť je ono „retro“ spracovanie. Hry, ktoré boli dobré pred dvadsiatimi rokmi, budú dobre aj dnes – na tom sa nič nemení. Herné princípy fungujúce v minulosti, fungujú veľmi dobre aj dnes – bárs by boli jemne poupravené.

5 komentárov:

  1. Mně by udělalo největší radost, kdyby se do her vrátila 1. atmosféra a 2. originální přístup k jejich tvorbě.

    1. Naštve mě, když je jedna hra prakticky k nerozeznání od druhé - ať už grafickým stylem nebo herními mechanismy. A když ještě navíc chybí nějaký zajímavý příběh, který by mě donutil si tu hru nainstalovat a hrát ji, pak těžko té hře budu věnovat svůj drahocenný volný čas.

    2. Nechce se mi věřit tomu, že už tady "všechno" bylo, a že většina nových her tak z těch starších čerpá jen proto, že už se nedá vymyslet nic novýho.

    Jinak co se týče "retro" prvků ve hrách, někdy je to hodně fajn, když se přijde na nějaký svěží přístup - revival 2D platformovek Little Big Planet. Pak jsou ale případy, kdy to, alespoň u mě, selže. UFO: Aftershock jsem hrál asi hodinu a půl a můžu říct, že mi nesedlo ovládání, zklamala mě absence atmosféry a dorazily mě některé bugy, díky kterým jsem nemohl zastřelit mimozemšťana skrz otevřený dveře, odkud mi pozabíjel moji skupinku vojáků. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. zeal - UFO Aftershock je imo opacny pripad, tam sa pokusili stary koncept modernizovat a skratka im to nie uplne vyslo. Nejakym zazrakom sa im to, ale podarilo replikovat az v UFO:Afterflife.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Hmm, tak po Afterlife se zkusím podívat. Neříkám, že to bylo vyloženě špatný, ale ty chyby mě otrávily natolik, že jsem se k tomu už nevrátil.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. na Drakensangu me stve jedna vec - souboje. ja chci do noveho kabatku klasicky tahovy souboj jako v puvodni trilogii sakra....na ty realtimy v RPG fakt nejsem zvedavej :(

    jsem to ve vzteku z neschopnosti ovladat realtime boj peti postav (ano vim ze se mezernikem pauzuje) prestal hrat a cvicne si musel zahrat albion a undercroft abych se uklidnil :D

    Micku ty jsi RPG expert, napada te jeste neco hutneho ovsem s tahovymi souboji?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. smartART - musim povedat, ze istym sposobom to aj mna stve, ze tam nie su tahove suboje. Ale holt, vysli z mody.

    Ked chces nieco hooooodne retro, ale z tahovymi subojmi mozes skusit indie hru Avernum 5. Pisal som o tom aj tu na blogu. Prinajhorsom to ma demo, takze vyskusas skor, nez toho retra bude na teba prilis :-)

    Potom mi napada uz len Temple of the Elemental Evil, ktory sice zase nema pribeh (teda nieco tam je, ale nic extra rozvetvene a putave), ale zas ma vyborne tahove suboje.

    OdpovedaťOdstrániť