štvrtok, 15. decembra 2016

Best of 2016

Povzdychnutie. Opäť nám končí rok. Tak nejako mám pocit... a som si istý, že to píšem každý rok – ubieha nám to akosi rýchlo. Nehovoriac o tom, ako tento rok poumieralo viac ľudí, na ktorých (a s ktorými) človek tak nejako vyrastal. Alebo je to možno len ilúzia a každý rok umrie rovnaký počet ľudí. Nechajme však toto smutné spomínanie. Vianoce by mali byť sviatkami pokoja. Aspoň tých pár dní, kedy sa ľudia snažia nebyť... ľuďmi. Aspoň poniektorí. Horšie to majú ateisti, tí sa môžu len usmievať a oslavovať zimu. Alebo nič. To už je na každom individuálne. Ale čo to všetko má s hrami? No predsa ide koniec roka. Nenapísal som to už? Presne! Ide sa rebríčkovať. :-)


Každým rokom nám vychádza neuveriteľné množstvo hier. Zdá sa, akoby to bolo stále viac a viac. Ohromné množstvá skvelých hier, ale bohužiaľ aj totálnych odpadových produktov. Steam je nimi celý zasypaný. Nič nové na svete. Ako jednotlivec už nemám toľko času (a niekedy aj chuti) skúšať každú hru, ktorá vyjde. Preto je vlastne tento rebríček skutočne tým najlepším čo som hral, čo ma zaujalo a v niektorých prípadoch mierne (alebo viac) sklamalo. Tak ako minulý rok i tento som to skresal na magických 7 čísiel, jedno sklamanie a... najlepšiu hru, ktorú som ešte nehral. Mimochodom, tento rebríček je čisto PC centrický.

Najlepšie hry roka 2016

7. Dragon’s Dogma: Dark Arisen (Poďme si pohovoriť o...)


Áno, chápete to správne. Je to stará hra ako republika, ale pre stolné počítače nám akosi vyšla začiatkom tohto roka. Je to skvelá hra. Avšak práve preto, že už sme ju tu mali pred rokmi na konzole, dostáva akési čestné siedme miesto. Zaujímavé skĺbenie tradičného preskúmavania kobiek, sveta s akčným súbojovým systémom. Obrovskými príšerami a spoločníkmi, ktorých treba učiť ako bojovať. Nie je to dokonalá hra, ale má svoje nezameniteľné kúzlo. Ono kúzlo japonského spojenia európskej (resp. západnej) fantasy. Medzi nami mágmi, som skutočne rád, že Capcom nakoniec hru vydal aj na PC. I po tých rokoch jej to sluší.

6. Darkest Dungeon


Mizéria a utrpenie sa na hráča hrabú z temných plôch jeho monitora. Nešťastie nechodí po horách, ale po hrdinoch! Alebo to bola smrť? Oni tak nejako obaja sa držia za ruky a skáču po vašich akože hrdinoch. Dvojrozmerné RPG, ktoré sa po celej tej mizérii na koniec úplne vymkne kontrole. Jeho posledný dungeon sa tak môže stať už len frustrujúcim zážitkom. Ale to všetko predtým je úžasné – vizuálna stránka, zvuková stránka spolu s nič neodpúšťajúcou obtiažnosťou. Mimochodom, skoro by som bol na neho zabudol. Ono sa to má tak, ak je hra dostupná v predčasnom prístupe, potom sa oficiálne vydanie akosi stráca v hlbinách času.

5. DOOM


Ja viem, že sa vám to nemusí zdať. Obzvlášť ak ste sa náhodou narodili okolo rokov vydania prvého Dooma (alebo nedaj bohovia druhého). Lenže nový Doom dokázal príjemne prekvapiť. Rýchla, dynamická akcia, ktorá sa na nič nehrala. Skoro tak ako sme to mali radi v polovici 90. rokov. Sakra, veď už len ten úvod hry. Prvé čo Doom mariňák urobí je, že rozbije démonovi držku. A odtiaľ je to už len nikdy neutíchajúca akcia. Nový Doom je chuťovka, ktorá by nemala ujsť žiadnemu priaznivcovi poctivých FPS.

4. Deus Ex: Mankind Divided (dojmy)


Voľnosť akou bolo možné prechádzať jednotlivé úrovne bola úžasná. Atmosféra vynikajúca. Len nám trošku pokrivkávala virtuálna Praha. Celá lokalizácia pôsobila trošku odfláknuto, akoby na tomto aspekte autorom nezáležalo. Podstatné však je, že sa dala hra prejsť aj bez boja. Vyhýbaním sa mu a riešením problémov bez násilia. Chrobáky a chyby sa vždy nájdu, i keď ma hra neohromila už toľko ako jej predchodca, stále patrila k výborným tohoročným herným zážitkom.

3. Tyranny (prvé dojmy)


Nakoniec to zlo nebolo až tak zlé. Čo myslíte? RPG jednohubka od Obsidianu je vynikajúca. Nielen pre jej relatívne schodnú hernú dobu (cca 30 hodín na jedno prejdenie), ale i vetvením sa príbehu a teda mnohými možnosťami ako sa k situácii postaviť. Výraznejšia kritika by snáď mierila len na fakt, že sa všetko aj tak skončí súbojom. Nejakým a nejako. Čo je trochu škoda. V každom prípade Obsidiani opäť vytvorili nový a zaujímavý herný svet. Trochu iný ako vaše bežné fantasy. A to je dobre.

2. Stardew Valley (prvé dojmy)


Úprimne? Na prvých dvoch priečkach to bolo neuveriteľne tesné. Vlastne do tohto momentu som si nie istý, či by Stardew Valley nemalo byť prvé. A to čo je prvé, nemalo byť druhé. Alebo naopak. Táto hra je tá, ktorá ma na nejaký čas dokázala odtrhnúť od hry na prvom mieste. Príjemná, zenová s toľkými možnosťami, že z toho ostáva rozum stáť. Obzvlášť ak si vezmeme, že je to dielo jedného človeka. Medzi nami, tá autorská láska je v tej hre cítiť. V každom jej pixely, v každom tóne a na každej obrazovke. Pri jej hraní sa skrátka cítite príjemne. A to je niečo, za čo by sme mali byť v tomto ukrutnom reálnom svete vďačný. Myslím. :-)

1. XCOM 2 (dojmy)


Bez komentára. ;-)



Herné sklamanie roka 2016

Baldur's Gate: Siege of Dragonspear (prvé dojmy)


Veľmi ľahko sa mohlo stať, že by sme sa tu dnes rozprávali o Siedmych mágoch. Lenže Sedem mágov je poctivý dungeon starej školy. Možno nebol na PC prevedený práve najlepšie a niektoré neskoršie dungeony (resp. súboje) sú už trocha postavené na hlavu, ale ako taká hra baví a drží sa svojho štýlu. Siege of Dragonspear je na druhej strane číre zlo. Teda, nie že by to bola zlá hra, resp. datadisk. To nie, avšak po celý čas sa tvári akoby bola niečo viac. Po textovej stránke je smiešna, zaplnená nechcenou politickou agendou a otravným prebudovávaním už zavedených charakterov. A môže si za to predovšetkým autorský tím. Hra v jadre nie je zlá, ale v miestach veľmi otravná až znechucujúca. Je to škoda.

Najlepšia hra za rok 2016, ktorú som ešte nehral

Shadow Tactics: Blades of the Shogun


Boli lepšie? Možno, kto to má vedieť, veď ani túto som poriadne nehral! :-) Ale pokiaľ možno súdiť z dostupného dema, vyzerá to na parádny návrat k hrateľnosti Commandos – bez pardónu.

Herná droga roku 2016, ktorá oficiálne nevyšla

RimWorld (dojmy)


Ešte jedna kategória musí byť. Napriek tomu, že RimWorld nie je hra, ktorá by bola oficiálne hotová. Jej verzie sú už natoľko hrateľné, že sa dá pokojne odporučiť. Dvojicu šialených závislosť vyvolávajúcich hier (XCOM 2 a Stardew Valley) u mňa tento rok dopĺňa práve RimWorld. Hra ponúka milión a jednu možnosť, s ktorých napokon vyvstávajú rôzne neočakávané situácie. Pred vlastnými očami sa vám tvoria príbehy vašich zverencov. Príbehy smutné, veselé a občas aj kanibalistické. Je až k neuvereniu ako dokáže táto hra človeka zaháčkovať a nepustiť. Ešte postavím mraziareň a miesto pre zvieratá... a už to naozaj vypnem! Päť hodín ráno. Ale už by som to naozaj, skutočne mal vypnúť. Len ešte... Argh!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára