XCOM 2

Daniel Jackson je mŕtvy. Možno je to moja chyba, asi som mu zle vysvetlil, že v tejto realite sa s mimozemšťanmi nevyjednáva. Obzvlášť keď je to muton centurion. Mutoni nie sú známy pre svoje komunikačné schopnosti. Štyri obete za doterajšiu kampaň však nie sú až také zlé číslo, keď berieme do úvahy proti akej presile stojíme. Peklo byť v odboji. A život sa pri tom zdal byť taký krásny. Vyhrali sme, ja si to dobre pamätám. Rozložili sme tu inváziu na kusy, nemali šancu... Alebo? Celé je to zvláštne. Kóma, vojenské simulácie a nakoniec prebratie sa do pekla. Ako?

Firaxis vzali starú – dobrú značku a pretvorili ju podľa vlastných predstáv. A podarilo sa im niečo, čo sa často nevidí. Alebo aspoň ja som nikdy nebol s reimagináciou (remakom) starších značiek, hier, filmov úplne spokojný. Ale v prípade XCOM: Enemy Unknown (a Enemy Within) je to naopak. Na základe staršej myšlienky a konceptu vytvorili hru úplne novú. Na povrchu ostáva podobná, avšak v mnohom je iná. Mnohé klony pôvodného UFO sa snažili zachovať presne všetky aspekty hrateľnosti a postupov ako ich veľký vzor. Vznikli z toho zaujímavé hry. UFO: Extraterrestrials napríklad bola výborná napodobenina (keď jej k tomu dopomohli fanúšikovské mody), ktorá dokázala byť rovnako návyková ako pôvodná hra. Xenonauts sú na tom veľmi podobne. Všetko sú to však viac-menej takmer totožné kópie s pôvodnou hrou UFO: Enemy Unknown.

Firaxis sa však neuspokojil len s kópiou. Mali v rukách výborný svet, ale aj ten zahodili a nahradili ho svojim vlastným. XCOM 2 si berie všetko z predchádzajúcej hry a piluje to k dokonalosti. Pokiaľ sa teda budeme baviť o herných systémoch a celkovej hrateľnosti. Pretože pokiaľ príde reč na technickú stránku veci... No, skrátka mali by vo Firaxis ešte čo pilovať. Hra má celkom dlhé nahrávacie časy a občas nie je tak plynulá ako by mohla byť. No a potom sa tu objavuje celý rad menších chybičiek, ktoré však nebránia v užívaní si hry. V základných mechanikách hry sa toho veľa nezmenilo – v taktickej časti stále máme dvojfázový systém pohyb/akcia, ktorý dokážu nabúrať niektoré špeciálne vlastnosti vašich vojakov. Avšak je tu niekoľko drobností, ktoré robia herný zážitok lepším. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je XCOM 2 k XCOM: Enemy Unknown (Enemy Within) na tom podobne ako Terror from the Deep k UFO:Enemy Unknown. Teda najmä zmena v prostredí a obtiažnosti. Áno, taktická časť ostáva podobná, ale mení sa celková situácia, v ktorej sa vaša organizácia nachádza. Nebránite Zem, neozostreľujete UFO z oblohy, ale snažíte sa zvrhnúť nepriateľský vládny režim nastolený mimozemskou okupáciou. Čím sa nám mení strategická časť hry.

Hráč musí v konečnom dôsledku zabrániť neznámemu (ale podľa všetkého konečnému) projektu Avatar v dokončení. Aby to mohol urobiť musí previesť niekoľko výskumov, zničiť mimozemské zariadenia, ktoré by znamenali neodvratný postup v projekte a samozrejme musí brániť povstalecké bunky proti mimozemským čistkám. Projekt je konečný, ale hráč ma dostatok možností ho zdržovať. Zo začiatku má však viac problémov a stretáva sa s výrazným nedostatkom surovín všetkého druhu. Skúsených vojakov je málo. A nováčikovia nevydržia dlho. K tomu všetkému vám na krk dýcha ADVENT so svojimi „temnými projektmi“ (alebo ako sa volajú v angličtine „dark event“). Sú to situácie, ktoré môžete čiastočne odvrátiť, nikdy však úplne. Vždy chodia po trojici, odvrátiť je možné len jednu. Je to výber medzi zlou a ešte horšou situáciou.

Chvíľu mu trvalo než sa mohol pridať k parte, pretože...

Čo ma privádza k jednej novej mechanike v taktickej časti hry. Mnohé misie začínajú vaši zverenci v „skrytom“ móde, kedy o nich mimozemšťania nevedia. Čo prináša možnosť ako naplánovať dokonalé prepadnutie miestnych jednotiek. A niekoľko ďalších taktík, na ktoré sa to dá využiť. Dokonca sa našli už i takí hráči, ktorý v skrytom móde splnili celé misie s jediným vojakom. Neviem či tento spôsob hrania autori priamo zamýšľali, ale evidentne idú niektoré špecifické misie prejsť i tzv. „stealth“ spôsobom. V kryte tieňov nepozorovaný nepriateľom. Úprimne, raz som sa o podobný prechod misiou pokúsil... nevyšlo to. Ale nebol som od toho ďaleko. Skôr to chcelo špecificky postavené povolanie, ktoré som v ten moment nemal k dispozícii.

... "mága" možno spraviť len z nováčika, ale potom...

Všimol som si v rôznych diskusných skupinách na internete príspevky, ktoré sa sťažujú, že je hra príliš ťažká. Čo mi príde divné a nepochopiteľné. Áno, hra sa s vami nemazná, je náročná, ale nemôžem povedať, že by bola na normálnej obtiažnosti (Veteran) príliš nehrateľná alebo nespravodlivá. Hlasy sú o to podivnejšie, že máte ešte obtiažnosť začiatočnícku, ktorá je úplnou prechádzkou ružovou záhradou. Mal som tú česť, vďaka jednému bugu a bolo to najpohodovejšie hranie XCOMu, aké človek mohol mať. :-) Takže skutočne nerozumiem tým hlasom, ktoré sa sťažujú. Škála obitažností (Rookie, Veteran, Commander a Legend) je tam preto, aby si ju mohol každý nastaviť podľa svojho štýlu hrania. A je skutočne veľkorysá a myslí i na hráčov, ktorý si chcú hru užiť iným spôsobom ako je maximálne utrpenie. :-) Masochisticky povedané, i keď je to príjemné utrpenie. Pokiaľ som zachytil už sa mnohým hráčom podarilo hru pokoriť na najťažšej obtiažnosti bez straty jediného vojaka. Ak sa teda bojíte alebo si nie ste istý svojimi schopnosťami, pokojne začnite hru na najľahšej obtiažnosti. Zistíte, že je to možno až príliš jednoduché. Nie je nič jednoduchšie ako prejsť vyššie. Prípadne rozohrať hru znova a s „Ironman“ módom, kedy je zamedzené nekonečné ukladanie hry.

Mal aj svoje obľúbené hračky... Mind Control ftw! :)

Veľkú úlohu v ponorení sa do hry hrá aj možnosť vlastnej úpravy vojakov. Veľmi detailnej a prepracovanej. Cítite k svojim vojakom spriaznenosť a to viac vás bude mrzieť keď sa odoberú do večných lovísk. Myslím si, že ten rozdiel je markantný – mať možnosti si upraviť svojich ľudí, proti nemožnosti s tým nič spraviť. Podľa môjho názoru na to napríklad doplatila Massive Chalice od Double Fine. Mať v nej možnosť upraviť si jednotlivé rody, pomenovať si jednotlivých vojakov, hráč by mal k nim absolútne iný kvalitatívny vzťah. Double Fine to namiesto toho uzatvorili za kickstarterovskú bránu a tým čiastočne pochovali svoju hru. Nehľadiac na to, že mala istotne i ďalšie problémy, tento považujem za jeden z kľúčových. A XCOM 2 mi v tomto dáva za pravdu. Vdýchnete im život, dáte im históriu a staráte sa o nich ako o vlastnoručne vytvorené akčné figúrky. Sú to vaši vojačikovia, ktorých formujete ako potrebujete. A v mnohých prípadoch nechávate umrieť ako uznáte za vhodné. Dokonca vám hra umožňuje vytvoriť si postavy, ktoré budete zachraňovať alebo... to druhé. Kolaborantov ADVENTu, ktorých bude treba naopak zlikvidovať. To vysvetľuje prečo sa jeden z nich volal Robert F., ale nezabiehajme zbytočne do politiky ;-). Bolo to však istým spôsobom vtipné a terapeutické.

A to nespomínam tie mikropríbehy, ktoré dokáže hra vytvoriť. Keď váš vojak (zdravím JCika ;-)) o jeden krok, jedno mizerné políčko nestihne evakuáciu. Vzápätí vidíte ako ho obkľučuje trojica mutónov, on sa vyhýba ich úderom a vy viete, že ho vidíte naposledy. Obetoval sa, aby kryl ústup celého tímu a záchranu VIP. V misii, ktorá nešla úplne podľa plánu, pretože komandér to v jednom mieste pekne pos... Nebol však zabitý, ale ADVENT ho zajal. Nechcem si predstaviť čím všetkým tam musel prejsť. ;-) O pár týždňov na to sme však dostali možnosť v špeciálnej misii ho zachrániť. Hneď v nasledujúcej misii sa nám odmenil tým, že jednou ranou „popravil“ prvého sectopoda, na ktorého som v hre narazil! Alebo čo ten príbeh ako Oliver Queen aka Arrow zachránil celý Avenger?! 

Eh, sorry JCik, tu to maličko nevyšlo, ale... :)

Nezažívam to často. XCOM 2 však má ono „ešte jednu misiu a už to vypnem“... 4 hodiny ráno... „ale už by som to fakt mal vypnúť, ale ešte...“ a človek sa dva dni nevyspal. A to všetko i napriek tomu, že sa hra topí v niekoľkých technických problémoch. Bezdôvodne padajúci framerate, dlhé nahrávacie časy (i keď v prípade vracania sa z misie môžete skrátiť stlačením klávesy CAPSLOCK... nepýtajte sa, netuším prečo to tak funguje, ale funguje to!) a menšie grafické vylomeniny však nie sú natoľko vážne, aby narušili hru samotnú. Nie je to dobrá vizitka pre Firaxis, ale ak patríte medzi ľudí, ktorí radi svoje hry doladené k dokonalosti, potom si budete musieť ešte chvíľu počkať. Pokiaľ vám tieto menšie otravnosti neprekážajú... prečo ešte nehráte XCOM 2?! :-)