utorok 13. septembra 2016

Dojmy: Project Highrise

Hneď na začiatku by sme si mali ujasniť jednu vec. Project Highrise na prvý pohľad vyzerá ako SimTower, ale nie je to SimTower. Podľa toho ako ste mali túto sériu radi, teraz možno vaše očakávania trochu ochladli. I keď to bude pravdepodobne závisieť od toho, nakoľko lipnete na základných mechanikách tejto hry.

SimTower (a jej pokračovania) bola vo svojej podstate manažmentom výťahov. Teda úlohou hráča bolo zvládnuť premávku ľudí v obrovskej budove. Kontrolovať tok výťahov – časové rozvrhy a čo najefektívnejšie ich umiestňovať. Popri tom ste si relatívne jednoduchým spôsobom stavali vlastný mrakodrap. Pre tých, ktorí počujú o podobnej hre prvý raz, odporúčam moje staré retro video, v ktorom SimTower hrám.

Project Highrise je iný. Na umiestnení výťahu síce záleží, ale v konečnom dôsledku nie je tak dôležité. Podstatné sú ponúkané služby a spokojnosť nájomníkov vo vašej novej budove. Do istej miery samozrejme musíte sledovať aj premávku v rámci budovy. Dôležitejšie však bude či nájomníci majú prístup k základnej infraštruktúre a doplnkovým službám. V skratke by sa dala hra prirovnať k akémusi vertikálnemu SimCity. Rozširujete svoje impérium nie na ploche, ale postupne po jednotlivých poschodiach.


S tým sa spája i niekoľko problémov, ktoré bude treba riešiť. Jednak je to samotná – nazvime to technická – infraštruktúra. Po budove musíte naťahať elektrinu, telefónnu linku, káblovku, vodu a plyn. Nie každý nájomník vyžaduje všetky prostriedky. Napríklad, väčšine základných kancelárií stačí elektrina a telefónna linka. Reštaurácie už budú vyžadovať vodu, tie lepšie aj plyn. Čo sa rovná ekvivalentu ťahania energetických sietí v SimCity hrách. Problém je, že v tejto hre je to skôr otravné. Celá linka sa nedá natiahnuť jedným kliknutím. Treba to všetko pekne, pomaličky nakliknúť. Zo začiatku vám to možno vadiť nebude, ale po stoosemdesiatom raze to bude naopak. 

Hlavný problém hry tak tkvie v celkovej neprehľadnosti situácie. Kým máte malé vežiačiky, tak ešte stíhate sledovať nedostatky. Lenže tu môžete ťahať veže do desiatok poschodí nad povrchom. Do úžasnej šírky a celkom slušnej hĺbky. Koľko kapacity vody ešte mám k dispozícii? Koľko elektrickej energie? Och, na to si musím kliknúť na príslušnú rozvodnú skriňu! A to nie je práve najšikovnejší spôsob akým podávať hráčovi dôležité informácie o fungovaní budovy. Rovnako to platí o problémoch, ktoré majú vaši nájomníci. Dostanete sa síce k akémusi všeobecnému zhrnutiu ich výhrad, ale nie ku konkrétnemu miestu. Nie je to chyba, ktorá by zásadne ničila základnú hrateľnosť. Avšak bude vám neraz hádzať polená pod nohy. 

Graficky je hra veľmi jednoduchá a účelová. Jednotlivé miestnosti sú prehľadné a nemáte problém ich od seba rozoznať. Jedine postavičky predstavujúce vašich obyvateľov sú... zvláštne. Pozrite, v SimTower ste mali len anonymné siluety nájomníkov. A tie podľa môjho názoru mali viac šarmu ako majú postavy v tejto hre. Je to však len osobná preferencia. Škoda, že tieto postavy nie sú modifikovateľné. Hra má integrovaný Steam Workshop a hráči si tak môžu pridávať (a vytvárať) vlastné dekorácie, kancelárie, obchody a pod. Modovanie je však zatiaľ obmedzené skôr na túto vizuálnu ako funkčnú stránku.


V konečnom dôsledku je Project Highrise zábavná avšak nie úplne dotiahnutá hra. V žiadnom prípade nečakajte SimTower. Obe hry, ako už bolo spomínané, sa principiálne odlišujú. Hra má oveľa pomalšie plynutie. Musíte si dobre premyslieť ako chcete svoj mrakodrap stavať. Plánovať niekoľko krokov dopredu. Niektorým kanceláriám vadí hluk, niektoré ho produkujú. To platí aj o ďalších nájomníkoch. Dokonca, niekto je šťastnejší blízko výťahov, niekto zase čo najďalej od nich. Prístupom, chcem postaviť toho čo najviac, za čo najkratší čas väčšinou nič nezískate. Maximálne tak bankrot. :-) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára