sobota, 11. mája 2013

Retro: First Samurai

Keď pršalo, mrholilo... miestny štátny sviatok bol v plnom prúde a mnoho vecí sa robiť nedalo. Nastal návrat do starých herných časov - doslovný. Ale nepredbiehajme beh udalostí. Už v jednom z predchádzajúcich príspevkov som naznačil, ako som skúšal dosbox na tablete. A keďže v tomto mrzkom počasí bol tablet môj jediný spoločník - a z odbornej literatúry sa mi už varil mozog - nastal čas oprášiť nejakú tu starú hru. Voľba padla práve na prvého zo samurajov. Kto vie prečo, možno preto, že keď som ho hral naposledy, mal som asi 12 rokov...



Ja neviem, skrátka vôbec netuším čo som prehliadol. Ale fakt, skutočne neviem a nech mi mozog pracuje na plné obrátky, nedokáže si spomenúť ako ďalej... Frustrácia spojená s nádejou, že tam niekde to riešenie je, pretože už som ho raz poznal... First Samurai.

PC Speaker Intro, presne ako som ho v tých časoch počúval...
 
Neviem prečo, ale úvodná skladba z hry Frist Samurai patrí medzi tie, ktoré si pamätám do dnešných dní. Je takých pár, už som ich občas na tomto blogu spomenul, myslím. First Samurai je jeden z tejto exkluzívnej skupiny. Hra, ktorá bola populárna predovšetkým na Amige, ak si dobre spomínam, kde dostala do vienku i pokračovanie menom Second Samurai (tiež netuším, kam na tie názvy chodili :)). Prvá vec, ktorá ma po spustení zarazila, bolo meno spoločnosti - Ubi Soft (ako vydavateľ, autorom hry je štúdio Vivid Image). Vidíte, vôbec som netušil, že táto spoločnosť mala čiastočne prsty v Prvom samurajovi. Človek aj na staré kolená odhaľuje nové súvislosti. Nasledovalo intro o samurajovi, jeho majstrovi a démonovi, ktorý majstra zabil. Aby sa vyhol samurajovej pomste schoval sa kdesi v čase - v budúcnosti. A tak sa náš samuraj vydáva naprieč časom pomstiť smrť svojho majstra. Stláčam spacebar a už som hodený rovno do akcie. Všetko naokolo je mi akési povedomé. Z pravej strany prilietajú havrany, nekonečné hejná a ja si začínam spomínať. Áno, neustále sa obnovujúci protivníci na určitých miestach. Treba byť šikovný a obratný - len to mi trochu marí spojenie bluetooth klávesnice s tabletom. Aspoň to občasné nereagovanie samuraja na rázne udretie do talčítok pričítam tomuto spojeniu. Možno by som to mal po návrate domov vyskúšať i na veľkom počítači. Nevadí, nejako si zvykám a začínam hrať. Och áno, magické zvony a iné predmety, ktoré sa často zjavujú v tvare nejasnej hviezdy - vtedy sa nedajú zobrať. Priznám sa, do dnes neviem na čom zavísí, kedy sa z hviezdy stane predmet. Nie, v momente keď píšem tieto riadky si nemám ako overiť, aká je pravda. Veru, internet vie všetko, ale ako som napísal v úvode - dnes som bol na tom presne ako za starých čias. A vlastne ešte o čosi horšie. Žiaden internet, ale ani žiaden telefón, či kamarát po ruke, ktorý by vedel poradiť.

Štylizované japonské kresby v intre Prvého samuraja.

Ubisoft prezentuje, ale no tak to sa na to pozrime! :)
Začiatok, z pravej strany prilietajú havrany (alebo čo to vlastne je :) )

Hlavné je, že som si pamätal na čo slúži zlatý zvon (vtedy sme to volali zvon, stále to vyzerá ako zvon :)) - vyvoláva špeciálne akcie na určených miestach. Spaľujú vášho samuraja ohnivé uhlíky? Potrebuje preklenúť hlbokú priepasť? Stačí použiť magický zvon a oheň hasí voda z nebies a cez priepasť sa utvorí hviezdny most. Prípadne spúšťa použitie špeciálnych predmetov v úrovni. Vždy je tam nejaký, vlastne je ich niekoľko a treba ich pozbierať a na správnom mieste použiť. V prvej úrovni sú to kusy dreva. Nuž a čo sa nestalo mne, nejako som nechtiac použil magický zvon, keď som ešte nemal všetky vyzbierané a... Nuž, nestačili na to, aby som sa dostal na druhú stranu. Vedel som, že potrebujem ešte jedno, ale kde to hnusné drevo je? A samozrejme, potrebujem aj zvon, aby som mohol to zvyšné drevo použiť. Lenže zo všetkých zvonov v úrovni je stále hviezda a drevo nikde.
Jop, "votrelci" všetci si ich pamätáme - teda, čo sme Samuraja hrali :)

Keďže som si znova spomínal ako sa to celé hrá, spravil som množstvo chýb, ktoré ma stáli moje drahocenné životy. Jasné, drevo som prehliadol, pretože bolo v ohni a oheň človek automaticky preskakuje, však. Aby to nebolo málo, našiel som ešte jedno drevo - tesne pred koncom úrovne je taká časť, kde sa na vás zosypú pavúky. No, ja a moja arachnofóbia sa im rýchlo pakovala z cesty. Avšak aj keď som mal posledné drevo, stále som nemal zvon. Človek zo zúfalstva vletí aj pavúkom do náruče, keď hľadá príliš dlho. Zvon som síce nenašiel, ale úplne hore na mňa čakalo ďalšie drevené poleno. Och, to je presne to, čo som teraz potreboval. No nič, po pár prebehnutiach úrovne tam a naspäť sa konečne z jednej hviezdy stal zvon. Hurá. Nie, fakt sa budem musieť niekde pozrieť, akú ma to zjavovanie - resp. materializovanie - frekvenciu. Položil som pomocou zvona posledné drevené poleno na vodopád a... Presne som vedel čo ma čaká. Akýsi drak, ktorého treba poraziť. Nuž čo s jedným životom. Samozrejme to, že som si pamätal „boss fight“, ešte neznamená, že som ho mal hneď v rukách. Pritom on je to celkom jednoduchý boss. Nuž, tak som stratil svoj predposledný život, ale napokon som chlapíka zdolal. Hurá! Celkový čas 50:26. Uf. To niekde súdruhovia urobili chybu... zjavne som precenil svoje sily. Nie, tak to predsa byť nemôže?! Nevadí...

Nasledujúcu úroveň som sa príliš neohrial. Vlastne ohrial až moc. Nechtiac som skočil do ohnivej pece a... to bol koniec. Game Over. Celé od začiatku. Ale najprv si teda trochu vydýchnem. Lenže všetko zlé je na niečo dobré - teraz už viem ako na to. Okrem toho, ja blbec som mohol spraviť aspoň nejaké screenshoty. Nevadí, idem druhé kolo. Mimochodom, tiež cítiť z týchto riadkov, ako ma to bavilo hrať? I keď som blúdil, bol frustrovaný, stále som mal taký dobrý pocit. Hrejivo herný. Ťažko sa to popisuje. V každom prípade, po krátkej prestávke som si dal druhé kolo.

Veru, na druhý pokus to dopadlo oveľa lepšie...

16:45 a len jeden stratený život. Tentoraz som opäť stál pri boji s bossom, kde som stáť nemal. Vidíte ten rozdiel? Som si istý, že sa to dá prebehnúť ešte rýchlejšie. Ak mám pravdu povedať, nečakal som, že bude druhá úroveň pre mňa taká zákysová, ako sa nakoniec stala. Spravil som všetko čo išlo. Použil zvony na správnom mieste, pobral všetky nádoby s vodou... a potom už len chodil stále dokola a zisťoval kade sa dostať k (snáď) tej poslednej nádobe. Videl som ju tam, padali pred ňou kamene - tie som zastavil pomocou zvona. Všade kam som mohol ísť som išiel, všetko prekopal, presekal a posledný zvon skúšal na miestach, kde to už ani nedávalo logiku. Postupne som z frustrácie postrácal aj zvyšok životov. Poznáte ten pocit - v dnešných hrách ho už síce nenájdete - v týchto starých, viete, že je tam niekde cesta ďalej. Viete, že určite prehliadate len nejakú malú hlúposť. Je to vaša nepozornosť, čo vás nevie dostať cez tento problém. Čo urobíte? Ach áno, moderná mládež a jej internety. Pozriete sa po riešení. Nie milánkovia, v minulosti to také ľahké nebolo. Spýtate sa nejakého kamaráta, ktorý hru hral alebo hrá práve ako vy. To mi tu v Slovinsku akosi odpadá. Rovnako to platí o známom na telefóne. Nič. Tak jedine siahnuť po riešení v časopise - to bývala vždy posledná záchrana. Môj archív je doma. Ja som tu. Uch.

Hlavne nestáť pod tým, keď to pľuje uhlíky! (ale rob screenshoty a hraj, že... :))

Veru, týmto blúdením som strávil niečo cez hodinu. Nakoniec, keď mi neostávali už žiadne možnosti - fakt som nedokázal nájsť cestu ďalej. Urobil som to samurajsky - seppuku. Nie ja, samozrejme - postavička na obrazovke tabletu. Za môjho prispenia skočila do bodliakov a ukončila svoj blúdny život. Pritom, stále som mal pocit, že som tak blízko dokončenia tejto úrovne, že to až pekné nie je. Jedna, blbá maličkosť. Ale zahral som si dobre - ten pocit bol, po rokoch, veľmi fajn.

Sem, presne pomocou tohto ukončil môj samuraj svoj zúfalý život. Nevie nájsť cesty von.

Aj keď človek po leveli blúdi dve hodiny, potom nazbiera toľko bodov, že to stačí na základnú tabuľku :)


First Samurai bola vo svojej dobe veľmi solídna hra. A pokiaľ môžem súdiť podľa môjho návratu k nej, stále je celkom slušná výzva so solídnu hrateľnosťou. Som si istý, že Amiga verzia bola o čosi krajšia, avšak ja som vyrastal s IBM PC kompatibilnými prístrojmi a celkom mi to stačí. Ešte keby sa mi tak podarila zohnať originálna PC verzia (za slušnú cenu) - to by bolo ešte viac fajn.

1 komentár: