utorok, 1. mája 2012

Spomienka na Morrowind


10 rokov je vo svete hier veľmi dlhá doba. Presne toľko totiž dnes slávi tretia hra z hlavnej série The Elder Scrolls – Morrowind. Hra, ktorá má dnes medzi hráčmi zaujímavé postavenie v hierarchii série. Veľké množstvo hráčov ju považuje za to najlepšie, čo kedy Bethesda v tomto univerze vytvorila. Moje osobné spomienky sú tiež viac ako pozitívne. Úsmevné však je, že (aspoň čo si pamätám) som Morrowind nevítal tak úplne s otvorenou náručou.

Dnes sa mi to už zdá celkom smiešne (obzvlášť keď sa pozriem akým smerom sa vydalo množstvo iných hier), ale vtedy som mal pocit, že je Morrowind oproti Daggerfallu príliš malý a okresaný o množstvo schopností. On taký bol. A vadilo mi to. Chvíľu. So schopnosťami v Daggerfalle sa to má tak, že veľká väčšina z nich bola skutočne zbytočná a v Morrowinde tak ostalo len to najpodstatnejšie. Ale chvíľu trvalo si na to všetko zvyknúť. Veď, prečo mi odstránili rýchle cestovanie? Ja ho chcem okamžite späť! Dajte ho sem! Grrr...

Vlastne, veď ja ho ani nepotrebujem. Celé je to akési menšie, ale svojim spôsobom veľmi zaujímavé. Rôzne prostredia, ktoré majú svoje špecifiká a hlavne, je tu oná podivná kultúra Dunmerov. Tak exotická a zaujímavá. Nehovoriac o miestnej flóre a faune. Väzeň vypustený na slobodu v zvláštnom, nehostinnom prostredí. Nerevarine...

Dnes, keď spomínam na Morrowind, prvá vec, ktorá sa mi vybaví je úžasná grafika – teda na svoju dobu. Hlavne ta voda. Voda, ktorá vyzerá ako voda! Pamätáte si ešte niekto ako vyzerala voda v Daggerfalle? Modro farebná škvrna na povrchu a podivná, bodkovaná substancia v podzemiach. Ale Morrowind? Vypustili vás z väzenskej lode a človek sa nestačil podivovať nad svojim okolím. Toľko zaujímavých zmyslových podnetov – pre oči. Aj keď som si istý, že keby to bolo čo len trochu možné i ostatné zmyslové senzory by dostali zabrať. A keď sa dnes pozerám na modifikovaný Morrowind, teda aspoň na tie screenshoty obiehajúce internet – ostávam len v nemom úžase. Po grafických úpravách tá hra vyzerá veľmi čerstvo a veľmi moderne. Občas mám pocit, že i trochu lepšie ako jej mladší súrodenci Oblivion a Skyrim.

Northmoor Manor, ako inak...

A práve modifikácie sú ďalšou veľkou vecou, s ktorou prišiel Morrowind. Neviem či tvorcovia z Bethesdy videli tých pár modifikácií, ktoré existujú pre Daggerfall alebo sa inšpirovali priamo vo svete FPS, ale možnosť nechať hráčov samotných do hry pridávať nové príbehy, postavy, či miesta bola k nezaplateniu. Samozrejme i ja som sa do toho pustil s veľkým nadšením. Ako prvé som si vybudoval svoj vlastný domov. Najprv malý ostrovček, ktorý neskôr padol za obeť kompatibilite (musel som ho zrušiť, keďže sa tvrdo bil s nejakým oficiálnym prídavkom), potom skromnejší domov kdesi pri vode a nakoniec ešte väčší ostrov s vlastnou históriou. Bola to i doba, kedy som sa opäť vrátil k 3D Studiu a modelovaniu formou pokus – omyl. Pár mečov, kladivo a drobnosti, na ktoré si dnes už nespomínam vyústilo k plánu na čosi väčšie určené pre širšiu verejnosť. Nuž, dopadlo to podobne ako o niekoľko rokov neskôr s prídavkom do Oblivionu. Obsah megalomansky rástol, plány sa zväčšovali až z toho nakoniec nič verejnosť nevidela. Mno, ale aspoň brat ocenil niektoré moje výtvory :-). Zaujímalo by ma kde im je koniec. Niektoré dobové fotografie (rozumej screenshoty) ich ešte celkom pekne zachytávajú. I keď tiež neviem kde mám uložené všetky obrázky, snáď ležia na niektorom vypálenom, záložnom CD kdesi hlboko v krabiciach. Kto vie. 

Vyobrazenie Nerevarinovho majstra (ergo moja postava z Daggerfallu)

Spomínam si aj na modifikácie od iných ľudí. I keď väčšinou si nespomeniem na názvy jednotlivých modov, či ich autorov, sú také, ktoré mi do dnes utkveli v pamäti. Napríklad The White Wolf Of The Lokken Mountain od Emmy, rovnako ako celý rad ďalších modifikácii od tejto autorky – počnúc Children of Morrowind a končiac zaujímavými spoločníkmi. Prípadne questovú líniu, kde sa mal hráč možnosť stať lichom (a myslím, že bola i „lore friendly“) a množstvo ďalších. Čo sa s nimi jedného dňa stane netuším, ale pri tomto spomínaní si myslím, že by bola škoda keby raz zmizli z tváre internetu. Skutočne vzniklo množstvo podarených prídavkov z rúk nadšených fanúšikov.

Kedy som vlastne začal mať rád Morrowind? Myslím skutočne rád? Netuším. Skrátka sa to stalo. Ako sa človek viac ponáral do jeho exotického sveta, bavil sa skúmaním a objavovaním nového...zrejme to nejako prišlo. Modifikácie v tom určite hrajú svoju úlohu. Veď keď si vlastnoručne postavíte miesto v hre, ktoré môže vaša postava nazývať domovom – to určite pridá na pohodlí a akomsi povedomom pocite. 

Smaragdový drak, meč ktorý Nerevarine získal od svojho majstra. Vlastnoručná výroba v 3D Studiu, jednoduchá, ale mal som ten meč rád. Ostatne, kto si prečítal životné príbehy mojich Elder Scrolls postáv, určite o týchto mečoch už počul :-)

10 rokov. Ak by som opäť použil svoju obľúbenú metaforu na ľudský život, tak mať v tej dobe potomka, dnes už s ním pomaly začína plieskať puberta. 10 rokov je pre počítačovú hru veľmi dlhý čas. A je dobré vidieť, že sa ešte dnes nájdu ľudia, ktorí sa radi vrátia (prípadne úplne z čerstva zahrajú) k 10 rokov starej hre. Kto vie, či to budem môcť o pár rokov povedať i o Oblivione alebo Skyrime. Z tohto miesta v čase sa to zdá byť málo pravdepodobné, ale... znova - kto vie. Čas ukáže.

1 komentár: