streda, 2. novembra 2011

Mortal Kombat

V každom z nás tlie oheň bojovníka. 
Z každej generácie vyberú niekoľkých aby to dokázali. 
Musia brániť našu pozemskú ríšu pred silami Vonkajšieho sveta 
Tým že bojujú o svoje životy, tým že bojujú o svoju česť, 
Tým že bojujú za svoju ríšu v turnaji zvanom Mortal Kombat. 
(Mortal Kombat Conquest)

Smrteľný muži a ženy ochraňujú Zem. Koľkokrát už človek počul podobnú vetu, koľkokrát a v koľkých hrách už bolo treba zachrániť Zem pred niečím, za čo nikto nemohol, ale jednoducho sa stalo. Mnohokrát. Mortal Kombat nie je žiadna výnimka, príbeh – správnejšie by bolo snáď: stručná, ale jasná motivácia pre hráča – je jednoduchý. Už vyše 500 rokov ostáva šampión, princ Goro neporazený. Mortal Kombat je turnaj, ktorý má zabrániť cisárovi Inozeme, aby ovládol Zem a pripojil ju k svojej ríši. Po tom, čo sa turnaj dostal pod správu čarodejníka Shang Tsunga, stal sa jeho nástrojom na získavanie moci. Zem prehrala už deväť z desiatich turnajov. Tento bude v každom prípade posledný. Jednoduché, ba až priam primitívne, lenže v bojovkách väčšinou nejde o príbeh, ide o spracovanie a boje – však to majú aj v názve žánru.


Začiatkom 90-tych rokov prišiel Capcom s veľmi populárnym Street Fighterom. Preto Midway vytvoril malý team, zložený z Eda Boona a ďalších troch ľudí, ktorý naprogramoval prototyp hry, používajúcej digitalizovanú grafiku. Táto hra sa neskôr stala tým, čo dnes poznáme ako Mortal Kombat Ponúkol nový spôsob boja, a prišiel s tzv. „ukončovacími pohybmi“, ktorým sa slangovo hovorí „fatalitky“. Ale najväčšia sila v takýchto hrách leží vždy na postavách. Niežeby to boli nejaké shakespearovské charaktery, s prepracovanou psychológiou – i keď po tých rokoch existencie, ak by si dal jeden námahu, mohol by vypracovať celkom zaujímavý profil jednotlivých postáv. Prvého turnaja Mortal Kombat sa ich zúčastnilo sedem, ktorých mohol hráč priamo ovládať. Potom tu bol samozrejme ešte Goro, samotný veľký čarodej Shang Tsung a tajná postava Reptile. Reptile sa stal tak populárny, že nakoniec sa dostal aj do pokračovania, ale už ako hrateľný charakter. Tajné postavy a kódy, to bude jeden z ďalších rysov budúcich Mortal Kombaktov. Ako som už spomínal, hra používala vtedy novinku, a to digitalizovanú grafiku. A na tú bolo treba ľudí, a tak John Tobias a Ed Boon nabrali ľudí, s ktorými vyrastali v Chicagu. Väčšina z nich sa venovala bojovým umeniam, a tak keď ich potrebovali jednoducho ich kontaktovali. Jediná z nich, predstaviteľka Sonye - Elizabeth Malecki – sa venovala tancu a všetky pohyby sa učila „za pochodu“ od ostatných členov osadenstva teamu. I kostýmy sa riešili jednoduchým spôsobom – nakúpilo sa v obchode, a potom sa dolaďovalo, čo bolo treba. Chceli mať v hre chlapíka, čo by bol napoly človek a napoly cyborg, a tak sa kúpila jednoduchá maska na tvár, z ktorej kúsok odstrihli a pripevnili ju hercovi na tvár. Každý z hercov, ktorý „hrali“ jednotlivé postavy, zanechali v nich svoju stopu, štýl svojho bojového umenia.


Mortal Kombat sa stal pojmom, ono také urvanie hlavy aj s chrbticou je naozaj neprehliadnuteľné. A to nebola jediná šťavnatá fatalitka – nemažme si med okolo huby, bola to práve brutalita a kontroverznosť, ktorá zabezpečila nehynúcu slávu značke menom Mortal Kombat. Okrem toho sa zapísal do hernej histórie i ďalšou udalosťou – Mortal Kombat je jedna z hier kvôli ktorým vznikol herný rating. Predtým hry nepoznali nejaké určujúce, i keď dobrovoľné, značenia vhodnosti obsahu. Po Mortal Kombate (a niekoľkých výživných súdoch) sa pohľad na vhodnosť hier pre určité vekové skupiny mení. Spolu s Death Race (1976) je tak ďalšou hrou, ktorá vyvolala ďalšiu videohernú morálnu paniku.

Milióny predaných kópii a veľké množstvo pokračovaní. Zrodila sa značka, ktorá presiahla bežný rámec hier, prešla do komixov, televízneho seriálu (hraného i animovaného), donedávna najlepšieho spracovania hry do filmu, zberateľské figúrky – jednoducho bežné portfóliu merchandisingu. Ako to už u úspešných titulov býva, prišli ďalšie pokračovania, ktoré boli väčšie, rozsiahlejšie a brutálnejšie. Druhý Mortal prišiel z celým radom nových postáv, nových pohybov a predstavil i nové „ukončováky“, ktoré mali byť vtipnou reakciou na kritiku z rád moralistov. Babality a Friedship boli pravým opakom brutálnych Fatalít, a rovnako ako množstvo iných vecí, vznikli náhodou. Jednoducho človek, ktorý mal na starosti zvuk, mal v počítači zvuk dieťaťa. Keď si ho tak púšťal, napadlo mu, že by to mohla byť dobrá „babalita“. V ďalších pokračovaniach sa však neobjavili, keďže dodnes ich Ed Boon považuje za akýsi úlet, a už spomínanú odpoveď na kritizovanú brutalitu hry.


S vyšším číslom na konci názvu, rástol aj počet postáv a prehlbovali sa osudy tých pôvodných. S čistým svedomím sa dá prehlásiť, že dnes za značkou Mortal Kombat stojí rozsiahla mytológia, ktorá sa rozširovala v rôznych odbočkách ako boli MK Mythologies: Sub Zero – sledujúce osudy jednej z najobľúbenejších postáv série. Nasledované hrou MK Special Forces, kde zase hráč dostal pod kontrolu Jaxa a bojoval proti gangu nebezpečných zločincov pod vedením Kana. Jedným dychom však treba povedať, že tieto hry nedosahovali kvalít „obyčajného“ Mortalu, ale boli to skôr veľmi priemerné hry, ktoré však rozširovali celkovú mytológiu sveta MK. Postava Quan Chi-ho bola napísaná špeciálne pre MK Mythologies, ale nakoniec – keď autori uvažovali akými novými postavami obohatiť ďalší Mortal Kombat – sa dostal i do štvrtého pokračovania, ktoré vznikalo súbežne s Mythologies. Púť na monitoroch osobných počítačov sa štvrtým dielom uzatvorila. Mortal Kombat však žije úspešne ďalej na konzolách. A darí sa mu veľmi dobre. Ľudia okolo Eda Boona sa však rozhodli, že je na čase začať znova, od nuly na next-gen systémoch, a tak čaká svet Mortal Kombatu Armagedon. Či ho niekto zo starých postáv prežije to ostáva nezodpovedanou otázkou – snáď len sám Ed Boon vie ako to nakoniec dopadne. Ale aký by to bol Mortal Kombat bez Sub Zera a Scorpiona? :-)

Medzičasom sa stihol Mortal Kombat úspešne vrátiť na televízne obrazovky a výslnie videoherného priemyslu. Zatiaľ posledná hra nazvaná jednoducho Mortal Kombat, bola návratom ku koreňom série, k základnej hre a myšlienke „dvojrozmerných“ arén s dôrazom na brutalitu súbojov. Napriek spomínanému Armagedonu, však väčšina dôležitých postáv prežila i do ďalších pokračovaní. Miernejšia odbočka, crossover medzi vesmírmi komiksov DC a Mortal Kombatu, bola síce prijatá chladnejšie, avšak v retrospektíve to bol celkom podarený úlet. Musel sa síce vzdať značkovej brutality, avšak vynikal v stvárnení jednotlivých postáv a strihových scén v príbehovom móde hry. Čo samozrejme neskôr autori zúžitkovali v zatiaľ poslednom pokračovaní série. Jeho príbehové vyvrcholenie bolo zvláštne, ale pevne verím, že ani tentoraz sa autori (stále na čele s Edom Boonom) nebudú držať predchádzajúcich príbehových nitiek a so svetom Mortal Kombatu si poradia po svojom.

Pôvodný článok bol uverejnený na serveri gamesweb.sk v auguste 2006.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára