štvrtok, 17. novembra 2011

Greg Keyes: Lord of Souls (An Elder Scrolls Novel)


Ak vám kdesi v hlave stále znie Dovahkiin, tak na neho na chvíľu zabudnite. Knižka „Lord of Souls“ nás totiž vracia do minulosti sveta Tamrielu, do obdobia zhruba 40 rokov po Oblivionskej kríze. A samozrejme, pokračuje tam, kde predchádzajúci diel skončil.

Pán duší má jednu podstatnú výhodu, proti svojmu predchodcovi – už nemusí zložito predstavovať postavy a rovno sa hrnie do rozuzlenia celého deja. Umbriel, mesto vo vzduchu, ktoré zároveň je i nie je v Tamriele, mieri k Imperiálnemu mestu a pod ním pochoduje obrovská armáda neživých bytostí. Mŕtvych, ktorých duše Umbriel skonzumoval, aby mohol ďalej existovať. Ako to už býva zvykom, jediným kto má akú-takú šancu zabrániť katastrofe sú naši hrdinovia. Dunmer Sul, ktorý prežil pád „Ministry of Truth“ a teda zničenie veľkej časti Morrowindu – chce pomstu a nič viac. Jeho, z počiatku nechceným, spoločníkom je korunný princ Attrebus. Naivný mladý muž, ktorého vychovávali v predstavách, že je veľkým hrdinom Impéria. Pritom všetko bolo hrané a on bol snáď jediný, ktorý o ničom netušil. Naivný chlapec, ktorý však bude musieť veľmi rýchlo vytriezvieť a ukázať, že má v sebe snáď i niečo zo svojho otca. Annaig sa musí vyrovnať so životom v meste duší Umbriel, nájsť si svoje miesto, prežiť a hlavne pokúsiť sa nájsť cestu von. A napokon je tu Glim, ktorý začína chápať podstatu Umbrielu, keďže je spojený so stromom, ktorý (zdá sa) celé mesto poháňa. Stromom, ktorý je podobný „Hist“ z jeho rodnej Black Marsh.

Aby toho nebolo málo, pribudla nám ešte jedna, malá a celkom prijemná dejová linka sledujúca orkskú bojovníčku v službách imperiálnej légie Mazgar a mága, ktorého stráži, Brennusa. Príjemná hlavne z dôvodu ako si Mazgar a Brennus vymieňajú láskavé urážky a doťahujú sa jeden na druhého. Inak vlastne pomocou nich sledujeme, čo sa deje na zemskom povrchu, kde prechádzajú nemŕtve armády Umbriela.

Ako som už napísal o prvom diele, vo svojej podstate je to tradičná fantasy, postavená na putujúcich hrdinoch a veľkej hrozbe. Je to dobre napísaná fantasy so zaujímavým pozadím svojho sveta. Hovoril som to o „Infernal City“ a pri jeho pokračovaní to platí obzvlášť – čitateľ musí poznať svet Elder Scrolls, aby si dokonale užil celú knihu a udalosti v nej popisované. V opačnom prípade mu nemá čo dať. Avšak ak je Elder Scrolls váš šálok dobrej severskej medoviny, v tom prípade je to úžasná kniha. Keyes si veľmi dobre naštudoval všetky pravidlá, mýtické a historické fakty o svete Elder Scrolls a využíva ich k prospechu príbehu. Opis samotného Umbrielu vyvoláva chuť sa na podobné miesto niekedy pozrieť. Ono bodaj by aj nie, keď je to vlastne časť ríše daderického lorda menom Clavicus Vile. Ostatne ako je Umbra jeho výtvorom – ako každý znalec vie.

Don’t think I’m weak,” Vile said. „Everyone who comes here thinks I’m weak, just because a wee bit of my stuff has been stolen. The trick is, if you’ve got less to work with, you just don’t spread it so thin. My realm may be a little smaller than in happier times, but in it I’m just as strong as I ever was.“
„Well,“ the dog said, „I wouldn’t go that far.“
„Hush, Barbas, before I feed you to my hounds.“
„Which would be me, sir,“ the dog said.

S vládcami Oblivionu je skrátka vždy zábava. Napriek tomu, že sa koniec dá vcelku očakávať, je v príbehu aj niekoľko prekvapivých zvratov. Jeden z nich mi však príliš nevonia a mám za to, že si ho Keyes vycucal z prstu práve aby trochu šokoval čitateľa nečakanou udalosťou. Aj keď je možné, že náznaky tu boli, len moja angličtina niečo prehliadla. Vďaka svojmu obsahu je „Lord of Souls“ kniha veľmi špecifická, určená pre špecifického čitateľa. Keyes veľmi dobre využíva kulisy Elder Scrolls a človek pri čítaní získa podobný pocit ako pri študovaní literatúry v rovnomennej hernej sérii. Pocit, ktorý hovorí, že to čo má pred sebou je skutočne príbeh z Tamrielu a nemôže byť z iného miesta. Svojim spôsobom to z knihy robí najlepšie využitú hernú licenciu v literárnej forme. Aspoň, čo sa týka jej špecifického publika – fanúšika Elder Scrolls. Na druhej strane, zaujímalo by ma ako by knihu videl niekto, kto o Elder Scrolls naozaj v živote nepočul. Zrejme by bol veľmi zmätený a stratený, pretože Keyes naozaj nič nevysvetľuje. A prečo by aj? :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára