pondelok, 6. septembra 2010

Elaine Cunningham: Drowova dcera (Hvězdný třpyt a stíny 1)

Z dovolenkových čias, ktoré pri počasí z posledných dní, sú už skoro zabudnuté (pritom to nebolo tak dávno), mi tu ostal ešte jeden knižný restík...

Spisovateľka s menom rovnakým ako má obľúbená, fiktívna pirátka a guvernérka, k tomu ešte svet „Zabudnutých ríš“. Kniha, o ktorej existencii som sa dozvedel vďaka vydaniu druhého dielu v češtine. Prekĺzla pomedzi zrak, kdesi sa schovávala a ja som ju vôbec nevidel. Čo myslíte, je to Drizzt s prsiami? :)

Nie je, aspoň nie v prvej knihe. Drizzt je dobrák od kosti, ktorý vo svojej podstate pohŕda tým čím je – drow. Liriel Baenre na druhej strane nie. Ostatne je to žena, dostalo sa jej istej výchovy a má pevne zakorenené určité zvyky svojho ľudu. I keď ani jej výchova nebola z počiatku úplne tradičná, skôr voľnejšia, a tak si mohla plne užívať život v Menzoberranzane. Je nadaná v mágii, zvedavá, vtipná a plne si užíva svoje postavenie v drowej spoločnosti – aspoň z počiatku nepochybuje o Lolth a mužov využíva presne tak ako sa to na temných elfov patrí.

Ťažko však niekoho súdiť, keď sa správa presne tak ako sa na spoločnosť, v ktorej je vychovaný, patrí. Niekedy pochybuje – tým, že má prístup k množstve zvitkov a kníh, získava prehľad o okolitom svete a kladie si otázky. Vie kto je, ale chce vidieť viac zo sveta tam hore. Počas jednej zo svojich malých dobrodružných výprav narazí na človeka, bojovníka z Rashemenu, ktorý je na svojej dajemme (nie, nemá vesmírneho škrečka ;)). Fjodor je veľký a dobrosrdečný, skrátka sympatický chlapík. Iste, i tu môžeme vypozorovať istú dávku „charakterového stereotypu“. Avšak oboch dá dohromady niekoľko náhodných udalostí, aby nakoniec museli spolu vyriešiť svoje problémy. Presne – žiadna záchrana sveta, žiadne temné zlo na obzore, len a čisto osobný problém. Konečne, povedal by jeden.

V podaní Cunninghamovej sa zdá, že sa i samotný Menzoberranzan zmenil, je iný trochu iný ako ho poznáme zo Salvatoreho kníh. Avšak to len prospieva celkovej nálade a udalostiam, ktoré sa v Temných ríšach odohrávajú. Menzoberranzan samotný sa totiž nachádza v štádiu veľkých zmien. Okrem toho sa dozvedáme, že sú tu i iní temný elfovia uctievajúci ďalšie božstvá drowov (i keď to samozrejme Lolth neschvaľuje). Pre znalcov sveta to nie je žiadne prekvapenie, avšak tu to práve obohacuje celý pohľad na spoločnosť drowov - čo je ďalšia časť odlišností od Salvatoreho popisov drowov resp. Menzoberranzanu.

Musím povedať, že moje opatrné očakávania boli úplne zbytočné. Kniha sa číta ľahko, je osviežujúca vo svojej náplni a hlavne zábavná. Keďže je „Drowova dcera“ prvý diel, bude zaujímavé sledovať akým smerom sa posunie cesta dvoch hlavných postáv a ich charakterov. Myslím si však, že milovníci "Forgotten Realms" a klasického fantasy žánru nebudú v žiadnom prípade sklamaní.

Dva dovolenkové dni a vedomie, že si musím objednať pokračovanie. Ale ako si človek pri tom oddýchne... Niečo mi však hovorí, že oči s tým oddychom tak úplne súhlasiť nebudú. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára