utorok 26. apríla 2016

Retro: Knight Rider hry v priebehu času

Mám vo zvyku občas niekde vykopať obskúrne, málo známe a nevidené hry. Keď som posledne streamoval Knight Rider 2: The Game napadlo mi, že by som sa mohol pozrieť na zúbok hrám vychádzajúcim z tohto presláveného seriálu z 80-tych rokov. Knight Rider je popkultúrna ikona tohto obdobia a radí sa medzi A-Team, Star Trek: The Next Generation, MacGyver či Nindža korytnačky.  Mnohí z nás sa s „americkou kultúrou“ v druhej polovici 80-tych rokov zoznamovali práve cez tieto seriáli na rakúskej televíznej stanici. Nie každý televízny seriál mal to šťastie a bolo mu dopriate herné spracovanie. Seriálová Hviezdna brána SG-1 by mohlo rozprávať. Knight Rider na tom však tiež nie je príliš slávne, ale to už trochu predbieham.

Knight Rider sa v americkej televízii vysielal od roku 1982 do roku 1984. Má za sebou 4 série, podivný televízny film a niekoľko spin-off seriálov, ktoré ani nestoja za reč. V roku 2008 sa dočkal akéhosi pokračovania a pretvorenia pre moderné publikum. Avšak kým pilotný film si viedol u divákov celkom slušne, samotný seriál už nie – bol zrušený po prvej sérii. Osemdesiate roky boli v mnohom veľmi špecifické. Alebo možno je to detská nostalgia, ktorá zo mňa hovorí, ale istá ľahkosť a nadhľad je cítiť z mnohých seriálov (i filmov) z tohto obdobia. Nebrali sa vážne, boli trochu naivné a svojim spôsobom optimistické. Vytvoriť moderný remake alebo pokračovanie, preto nikdy nemôže veľmi dobre fungovať. Musíte celý systém absolútne prekopať a modliť sa, že vám to vyjde. Filmovému A-Teamu to celkom vyšlo. Len škoda, že nie natoľko aby sa oplatilo nakrútiť pokračovanie. Ale v seriálovom svete, tam už je to horšie. I keď sa na povrch derie napríklad Battlestar Galactica. Ani by som ju nespomínal, keby nemala niečo spoločné práve so seriálom Knight Rider. Tvorcu a producenta. Áno, za pôvodnou Galacticou stojí Glen A. Larson (ktorý ma mimochodom na svedomí i seriál Magnum P.I. ;)) Seriál bol nejakým zázrakom strašne populárny v nemecky hovoriacich zemiach, teda najmä v samotnom Nemecku...vtedy ešte západnom. Ako som už spomínal, úvodnú zvučku majú niektorí z nás zafixovanú v pamäti... asi navždy.

„Er kommt – Knight Rider – Ein Auto, ein Computer, ein Mann. Knight Rider, Ein Mann und sein Auto kämpfen gegen das Unrecht.“

Chcel som napísať, aké je zaujímavé, že hry začali vychádzať až po konci seriálu. Ono to však tak zaujímavé nie je, skôr pochopiteľné. Knight Rider, to sú ranné osemdesiate roky, kedy ešte svetu vládlo Atari 2600 a 5200, prípadne ranné počítače. Ostatne, i v samotnom seriály keď Michael hrá nejakú hru v KITTovi, vyzerá akoby vypadla práve zo spomínaných konzolí. A možno si pamätáte, že vizualizácia KITTovho skenu interiéru budov tiež niekedy vyzerala podobne. Dnes je to milé a úsmevné. Na druhej strane, množstvo z toho už dnes skoro máme v bežných autách. Ešte by to chcelo tú nezničiteľnosť. Mimochodom, nezničiteľnosť je celkom problém, ak chcete robiť počítačovú hru. Iste i s IDDQD sa dá hrať, ale... 

Prvá hra, na ktorú sa mi podarilo naraziť, pochádza z roku 1986, na svedomí ju nemá nikto menší ako notorický chrliči licencovaných titulov, spoločnosť Ocean (ZX Spectrum, C64, Amstrad CPC). Svojim spôsobom má táto adaptácia asi najbližšie k seriálovej predlohe. Devon zistí, že sa teroristická skupina snaží narušiť jednania medzi Východom a Západom a začať tak tretiu svetovú vojnu. Hráč, ako Michael Knight, im v tom musí – samozrejme – zabrániť. Na rozdiel od neskorších hier, táto využíva ako Michaelovo superauto, tak aj jeho samotného. Každá misia sa skladá z dvoch fáz. Najprv treba v aute prísť na určené miesto. Na obrazovke vidíme palubnú dosku a KITTa ohrozujú nalietavajúce helikopotvory. Dokonca si hráč môže vybrať či nechá KITTa strieľať a on bude šoférovať alebo naopak. Na dokončenie misie mal hráč vždy vymedzený čas. Za zostrelené vrtuľníky získaval body. Mierenie bolo presnejšie keď auto išlo pomaly, avšak to vám uberalo čas z misie, ktorý bol spoločný ako pre šoférovaciu časť, tak pre „top-down“ časť. Na mieste potom hráč ovládal Michaela a v určenej miestnosti sa musel vyhýbať strážam, prehľadať ju a nájsť stopy, ktoré ho dovedú ďalej. Na papieri znie tento popis celkom zaujímavo, ale dobové recenzie neboli s hrou príliš spokojne. Your Sinclair ohodnotil hru 4/10 „...nudná žltá cesta, kde jedinou známkou pohybuje sú malé horizontálne čiary, ktoré sa posúvajú cez trojuholník cesty... Najznepokojivejším faktom na tejto hre je, že sa vlastne hrá sama. Keďže je KITT prakticky nezraniteľný, môžete pokojne hru hrať (tým, že necháte KITTa doviesť vás do ďalšieho miesta) a robiť niečo iné...“


Magazín Crash bol ešte o kúsok prísnejší, hra tu dostala 3/10. Tu bol autor sklamaný grafickým spracovaním jazdy v KITTovi a samozrejme celkovou nenáročnosťou hry. Príliš jednoduchá, istým spôsobom sa tu zrkadlí kritika z predchádzajúcej recenzie.

Recenzia v časopise Sinclair User ohodnotila hru 4/5, čo je celkom vysoké hodnotenie, až na to, že samotná recenzia je v podstate rovnako kritická ako všetky predchádzajúce.(?!)


Dva roky po vydaní predchádzajúcej hry...ono sa veľká väčšina z nich volá len Knight Rider (1988), až na pár výnimiek – dostávajú svojho KITTa aj majitelia konzole Nintendo. Tvorcami hry sú Pack-In-Video, vydavateľom spoločnosť Acclaim. Preč je akákoľvek „chodiaca časť“ hry, čo ostáva je závodná – ak to tak môžeme nazvať. Hráč dostáva do rúk KITTa a musí čeliť ďalšej teroristickej hrozbe. 

Sadáte do auta a vydávate sa na cestu. Hra to nie je jednoduchá a mne sa ledva podarilo pokoriť prvý level. Keď som to skúšal nahrávať na video, tak už sa nedarilo. Nevadí, budem skúšať. Nejde o to zničiť čo najviac protivníkov, ale dostať sa na koniec trasy. Na ceste vám tak budú prekážať nielen autá zločincov (červené), ale i civilné autá. Kým autá zločincov môžete ničiť svojím guľometom, laserom alebo raketami, civilov je dobré nestrieľať. Game Over je v takom prípade veľmi blízko. Občas sa na ceste objavia spojenci, z ktorých vypadne nejaký ten bonus – časový, rakety, laser, štít a podobne. KITT tu nie je nezraniteľný, má štít, ktorý keď vyčerpáte, tak strácate život. Každé vrazenie do niečoho alebo niekoho vás stojí štít. Každá strela, ktorej sa nevyhnete vás stojí štít. No a potom je tu benzín. Vyčerpáte palivo, prídete o život. Okrem toho, že palivo spaľujete jazdou (logicky, však), ešte viac ho spálite ak použijete legendárny „Turbo Boost“ na preskakovanie prekážok. 


Jediné nad čím som sa pri hraní pozastavil bolo, že akosi neviem čo má toto spoločné s Knight Riderom. Myslím tým seriálovú predlohu. Áno, máme tu pred misiou Devona, KITTa vyzbrojuje Bonnie, ale to je asi tak všetko. Ale ak by som hru mal hodnotiť, tak je to mierne nadpriemerná, jednoduchá (čo do spracovania, nie obtiažnosti! :-)) akčná hra.

Čo však na to dobová tlač? Sandra Alter z nemeckého ASM (Aktueller Software Markt) (November 1990 – dva roky po vydaní?) nebola z hry dvakrát nadšená. I keď hodnotiaca tabuľka má pri hodnote hrateľnosť 6 bodov (pravdepodobne z 10). Všetko ostatné je silne kritizované, najmä cena hry! Nepáčilo sa je grafické spracovanie (uhm, tuto vážne nechápem, nezdá sa mi, že by zaostávalo za inými NES titulmi, ale čo ja o tom viem?), hra má podľa nej zlý zvuk a občasné bugy: „...Zlá grafika, zlý zvuk, programové chyby – len sa pýtam, ako ste stanovovali cenu? Alebo je v cene i samotná konzola?...“ Mimochodom, oná sporná cena bola (podľa menovaného magazínu) 120 nemeckých mariek. A to si ja ešte tiež pamätám, že to bola skutočne riadna pálka. Tak mi napadá či vtedajší obchodníci v Nemecku nestanovili tú cenu práve vďaka popularite akú tento seriál v zemi mal. Ale to je čisto len moja nepodložená špekulácia.

Posúvame sa v čase do tesne porevolučných časov. December 1989, kedy vychádza Knight Rider Special pre platformu TurboGrafx-16. Náplň a ciele hry sú rovnaké ako v prípade hry na konzolu Nintendo. Hráč však vidí auto zo zadného pohľadu á la Lotus (alebo Outrun) a graficky vyzerá hra oveľa lepšie. Všetko ostatné by však malo byť pri starom. Zaznamenané dobové hodnotenia sa pohybujú na priemernej linke okolo 6/10. I keď podľa nemeckého Power Play magazínu bola hra absolútna katastrofa. Venovaný jej bol jeden krátky odstavec. „Trhaný scrolling, zlý pocit z jazdy, robia z tejto hry jednu absolútnu katastrofu.“ Hodnotenie? 26%.


A teraz šliapneme na pedál a presunieme sa až do 21. Storočia. Nie vážne, žiadna ďalšia komerčná hra sa tohto seriálu nedotkla. Vlastne, ono tu možno boli nejaké menšie pokusy, fanúšikovské hry a podobná tvorba, ale k nej sa akosi neviem dopracovať. Sám si pamätám nejakú „top-down“ fanúšikovskú hru, ktorá behala vo Windows okne, ale kde ju hľadať, ako sa volala a vlastne, ani nestála za to. Na počítačoch a konzoliach sa tak ďalšia Knight Rider hra objavuje až po roku 2000.

Povedzme si však na rovinu, z hodnoteniami to už lepšie nebude. Prvá moderná Knight Rider hra vychádza v roku 2002 pre platformy Playstation 2 a Windows, s jednoduchým názvom Knight Rider: The Game. Nalejme si čistého automobilového oleja. Tá hra sa úplne v prvom rade nedá absolútne ovládať. KITT strašne kĺže po ceste, až je to neprirodzené. Pritom logika by kázala – teda seriálová logika – aby auto držalo i pri vysokých rýchlostiach na ceste ako pribité. Tu je to horšie ako ovládať sane s motorčekom na zamrznutom jazere. 

Podobne ako druhý diel, i tu zoberiete KITTa budete pretekať, vyhýbať sa rôznym prekážkam a bojovať s nepriateľsky naladenými autami. Samozrejme, nesmie chýbať KARR alebo ultimátny ťahač menom Goliáš. Pritom všetko začalo tak nevinne, vyšetrovaním bankovej lúpeže.

A čo na to dobový recenzenti? Pozerajúc sa na výpis recenzií na mobygames, hodnotenia sú v absolútne celom spektre (od 80 – písané cyrilikou, to vám nevylúštim aj keby som chcel, až po 30). 30% dostala hra i na slovenskom serveri Gamesweb.sk, kde autor – medzi nami v celkom tragickej recenzii – píše:

Ani technické spracovanie hru nezachráni. Použitý engine síce nie je úplne zlý, ale, že by vám pri ňom tiekli sliny až na podlahu to určite nie. Skúr je to taký lepší priemer, aspoň trocha snahy tam predsa len vidieť. Zvuky a hudba, tie sú chvalabohu zachované zo seriálu, takže im fakticky niet čo vytknúť a sú tak jedinou svetlou stránkou hry.
Čo dodať na záver? Keby sa hra predávala ako budgetovka tak by som by som ju vám mohol v čase herného sucha odporučiť ako aspoň nejakú alternatívu k nude. Lenže bude sa predávať za plnú cenu, takže ak sa nemodlíte spôsobom v mene Micheale Nighta, Knight Ridera a večného víťazstva nad zlom, amen, tak nevidím dôvod túto hru si kupovať.
Hmm, Michael NIGHT...jasné! A medzi nami dievčatami, ani tie zvuky nie sú zo seriálu a hudbe už ani nehovoriac. Och, ja kritizujem 13 rokov starú recenziu? Sila zvyku. ;)

V jednom mal však chlapec pravdu, keby sa hra nepredávala za plnú cenu... Aj keď to viac platí o pokračovaní tejto hry. Buď sa Knight Rider: The Game predávala dobre... minimálne v Nemecku alebo chcela spoločnosť Davilex vyťažiť čo najviac z nakúpenej licencie.

V roku 2004 vychádza od tejto spoločnosti druhá Knight Rider hra s prozaickým podtitulom The Game 2, až človek niekedy nevie ako sa to vlastne má písať. Niekde sa uvádza ako Knight Rider: The Game 2, inde zase Knight Rider 2: The Game... no a teraz si vyberte!

Druhá Knight Rider hra je vlastne veľmi podobná svojej predchodkyni. Len je možno malý povestný kúsok lepšia. Viem čo hovorím, prešiel som ju...zhruba okolo roku 2005. Nie je to nič náročné, ak sa dostanete do tempa hry, ale dajú sa v nej veci kaziť. Plus jej „detektívny“ alebo skôr prieskumný aspekt môže byť veľmi otravný. Ostatne to bude vidno i na zázname z môjho hrania. Nájdi tri veci, ktoré treba aktivovať, aby si sa mohol posunúť ďalej. Vyhýbaj sa strelám... to je celkom fajn. A nakoniec skonči pri nejakom boji s bossom. Návrat hlásia ako Garthe Knight s Goliášom, tak aj samotný KARR. Nepýtajte sa. V konečnom dôsledku som sa však pristihol ako sa na niektorých miestach hry bavím. Potom však zas prišlo niečo, čo mi udrelo do očí a začalo ma rozčuľovať. Stalo sa to i pri živom streame. Skrátka je to veľmi priemerná hra, ktorá je určená najmä tým najskalnejším fanúšikom. Pritom je v tej téme toľko potenciálu... len by to chcelo možno dlhší vývojový cyklus a viac peňazí. Hra je doplnená video ukážkami so seriálu a krátkym kvízom.


Paradoxne má druhý diel horšie hodnotenia od recenzentov ako prvý (64 najvyššie hodnotenie, 30 najnižšie). Možno je to skreslením výberu, na ktorý sa pozerám, avšak príliš sa nerozchádza s tuzemským hodnotením. Bonusweb ocenil hru 47% s verdiktom: 
„Od druhého dílu Knight Ridera se nic zvláštního neočekávalo. Jednoduchost misí, malý počet zbraní, prostá grafika a tři hodiny, za které se dá hra dokončit z ní dělají nenáročnou zábavu na jedno odpoledne. Nic víc, nic míň.“
Games.Tiscali.cz hodnotil veľmi podobne, hra dostala 4/10.
"Knight Rider 2 je poněkud zbytečný titul, který zabaví jen hrstku fanoušků původního seriálu a několik dalších jedinců, jež se přeci jen nechají zlákat. Všichni ostatní nechť raději sáhnou po jiné kvalitnější akční nebo závodní hře. Těmi je současný trh doslova nasycen."
Nuž a tým skončila púť seriálovej legendy na monitoroch a televízoroch rôznych herných zariadení. Je to celkom smutný výber. Na druhej strane sa tomu príliš nečudujem. Ja som pár krát povedal/napísal, že si viem predstaviť Knight Rider hru á la Interstate 76 alebo 82. Ale povedzme si pravdu, skutočne by to išlo? Problém s nezničiteľným autom... bolo by treba nájsť slabinu, ktorá by nebola otravná pre hráča a zároveň aby zas hráč nemal pocit, že jazdí v porceláne. Nehovoriac o vyvážení jazdnej časti a detektívnej (adventúrnej). Obe by museli byť zaujímavé a navzájom sa dopĺňať. Nuž a potom je tu „rozumná“ zápletka. Nechápte ma zle, ja si dobre uvedomujem aké „cheesy“ a pritiahnuté za vlasy boli zápletky seriálu. V tom možno práve bolo ich kúzlo. Kto vie? Avšak dnes je iná doba, inak vnímame nielen televíznu ale i hernú zábavu. Najlepšie by bolo ho nechať už hernej histórii. Určite by sa nikto nehneval za auto do...povedzme Rocket League, ale plnohodnotná hra? Pravdepodobne by opäť nefungovala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára