Dojmy - Elder Scrolls Online Beta

Elder Scrolls Online... bude to k niečomu dobré? Bude ma to baviť? Vzhľadom na to, že vo všeobecnosti neznášam MMORPG ako žáner? Ostatne, stále si stojím za tým, že je to veľmi zlý smer, ktorým sa niektoré hry vydávajú. Pre Elder Scrolls to platí dvojnásobne. Býva to môj svet, v ktorom moja postava existuje. A keď už niečo bude zachraňovať alebo pomáhať, má to svojim spôsobom zmysel. I keď svet na to často príliš nereaguje. Ale, nemám tu kritizovať schopnosť Bethesdy tvoriť ich hry! Ale pozrieť sa ako sesterská spoločnosť menom Zenimax Online zvládla Elder Scrolls náladu v online svete.

Ak by som mal použiť jedno slovo na popísanie svojich prvotných pocitov, bolo by to slovo „zmiešané“. Privítanie do hry bolo... mdlé, nezaujímavé a plné klišé a otrasne napísaných dialógov. Prichádza veľké zlo, ktoré hrozí záhubou všetkého dobrého v Tamriele a ja som zas jediná nádej na záchranu. Obi-wan nám pomáhaj! Poviete si, veď je to úplne normálne! Ale podľa mňa je to také „ne-elderscrollské“. Má to ďaleko od intímnosti Daggerfallu – kde sa vlastne vôbec nezachraňoval svet a nejednoznačnosti Morrowindu – kto je vlastne Nerevarine, však. Áno, počujem náreky, že sa tu blížime k Mehrunes Dagonovi a zlému Alduinovi. Len to sme presne v časoch, kedy sa začína celá nálada a atmosféra Elder Scrolls veľmi odkláňať od toho na čo bol človek navyknutý. Pod vedením Todda Howarda sa Elder Scrolls stále viac prikláňa k čiernobielemu vnímaniu fantasy svetov a jeho základného príbehu. Čomu podľa všetkého nezabránil ani pri Elder Scrolls Online a zdá sa, že toto smerovanie priam posvätil. Ja viem, že budem patriť medzi to jedno percento ľudí, ktorým to bude vadiť. Pár ľudí, ktorým sa nebude páčiť, že sa po Sheogorathovom svete pohybujú dremory, kým jeho slúžiacimi daderami sú úplne iné bytosti. Dremory patria do ríše a vplyvu Dagona! Mne to len hovorí, že si tu niekto neurobil domácu úlohu a k tomuto svetu sa stavia veľmi voľne.

Rozmýšľam či sa vlastne vôbec zastavovať pri tvorbe postavy. Vizuálna stránka tvorby vlastnej postavy je ešte urobená celkom schopne. Horšie to už je však na poli výberu povolaní. Neviem na čo bolo potrebné vymýšľať si úplne nové povolania ako je Templár, či Dračí rytier, ktoré sa do tohto sveta ani príliš nehodia. Veď predsa história značky má celý rad existujúcich povolaní, na ktoré mohli autori naviazať vlastnosti aké potrebovali. Po výbere povolania síce môžete používať akúkoľvek zbraň a zbroj, otázkou však je nakoľko to bude pri ďalšom hraní nevýhodné. Kto sleduje môj blog vie, že v Elder Scrolls sú všetky moje postavy odvodené od bojového mága, ktorý má vo zvyku používať ťažkú zbroj a meč. Kým v štandardných Elder Scrolls hrách táto kombinácia funguje bez problémov, pri Online som si tým nie tak úplne istý. Vytvoril som si čarodejníka nosiaceho ťažkú zbroj a bojujúceho mečom a štítom. Na úvodnom ostrove bolo ešte všetko relatívne v poriadku, ale akonáhle sa hra viac otvorila, začínal som mať pocit, že ma tento výber trochu znevýhodňuje. Pokiaľ by to tak bolo, bol by to ďalší výrazný mínus pre Elder Scrolls Online.

Úvod hry je skutočne neinšpiratívny. Preberáte sa v Coldharbuore – čo je ríša Oblivionu patriaca Molag Balovi – a pritom zisťujete, že ste mŕtvy. Alebo niečo blízke tomu. Vo večnom otroctve tohto princa. Po chvíľke sa vám zjaví astrálna projekcia neznámej postavy, ktorá si hovorí Prorok. Áno, už od začiatku viete, že ste ten vyvolený, jediný, ktorý môže prekaziť plány Molag Balovi. No nehovor! A potom už len bežíte chodbou, bežíte ďalšou chodbou a potom ešte jednou, dostanete sa do otvorenejšej arény a opäť utekáte ďalšou chodbou. Nájsť kotvu a šup, smer Tamriel. Hlavný cieľ je samozrejme získať späť vlastnú dušu, ktorú vám zobral Shang...ehm, Molag Bal a popritom samozrejme zachrániť celý Tamriel. Ehm, to som už spomínal, však? Dobrá správa je, že po tomto ma hra začala celkom baviť.

Zlá správa je, pre niektorých, prečo ma to začalo baviť. Otvoril sa mi prvý ostrov, kde bolo treba kdesi – čosi poriešiť. Podstatné je, že to čo neznášam na všetkých MMO hrách tu nebolo – nepriatelia a protivníci rôzneho druhu a skupín na každom kroku! Poznáte to. V iných MMO hrách prejdete meter a kopec protivníkov – vybijete ich a na ďalšom metri je ďalší kopec protivníkov. Má to Star Trek Online, má to The Old Republic, a veľmi ma to iritovalo i v Age of Conan. Tu nič také – aspoň zatiaľ – nebolo! Skôr boli protivníci rozumne rozložení, tak ako to býva v hrách pre jedného hráča. Žiadne zbytočné iritujúce skupiny na každom rohu. Svet sa dal krásne skúmať a prehľadávať. A hrá vás k tomu aj ponúka. Hľadať mapy pokladov, skryté knihy, či Skyshardy, ktoré vám môžu pomôcť zlepšiť postavu. Prechádzal som sa po lúkach, kopcoch a pobreží – hľadal a kochal sa okolím. Plával k vrakom lodí, snažil sa pochopiť princíp otvorenia zámkov, skrátka len som sa tak flákal. Ako to občas robím i v iných Elder Scrolls hrách. Stál som takto kdesi na poschodí jednej krčmy a počúval pieseň. Hľadel na okolie a vtedy mi to začalo dochádzať – mňa to začína celkom baviť. Áno, sú tu ostatní ľudia a väčšinou sú to hovadá, v histórii a chápaní sveta majú autori úplný bordel a nie všetko je systémovo tak ako by malo byť, ale... Hmm. Niečo sa mi na tom páči. A potom som stretol kráľovnú Ayrenn a celá história mojich postáv začala dávať zmysel. Všetko to do seba začalo zapadať a myslím, že tejto hre dám ešte šancu.

Ostatne za to môže i spracovanie questov v samotnom svete, ktoré sa mi páči. Nie je to úplne dotiahnuté k dokonalosti, ale čiastočne to eliminuje ono iritujúce – robím quest, ktorý so mnou robí desiatka ľudí a keď ho skončím, vidím na tom mieste stále to isté. V Elder Scrolls Online keď dokončíte nejakú sekvenciu questov, tak sa prostredie okolo vás zmení. Neviem ako to funguje, neviem čo vidia ostatní hráči, ale funguje to. Chrám, ktorý bol plný nemŕtvych je teraz čistý – na jeho nádvorí sa zabávajú duše zosnulých, spievajú piesne a ďakujú vám. V dedinke, kde sa ešte pred chvíľou bojovalo, sú ľudia vonku a snažia sa opraviť škody napáchané útokom. Proste zmena v rámci možností. Na námestí som sa stretol s kráľovnou, ktorá tam predtým stála a účastnila sa akéhosi rituálu. Keď sa táto udalosť odohrala, kráľovná na námestí už nestála. Pritom stále vidíte ľudí ako sa družne na námestí stretávajú. Vôbec to nie je zvláštne – ostatne je to námestie. Pritom človek tak trochu tuší, že oni tam tu kráľovnú a ostatné NPC vidia. Nefunguje to však v prípadoch ako keď vás quest nechá zatvoriť vo väzení a spolu s vami v tej malej cele sedí desať ďalších hráčov a rozpráva k tej istej postave. Vtedy je to divné a pripomenie to prečo človek nemá rád MMO hry. :-)

Druhou zaujímavou vlastnosťou hry bol „crafting“, teda vytváranie rôznych predmetov, nápojov a očarovaní. Bavil ma. Pri kováčskom remesle napríklad môžete vytvárať všetky možné druhy zbraní a zbrojí, ale záleží tu nielen na hodnote danej vlastnosti, ale i na to aké veci máte vynájdené. Špeciálne vlastnosti zbraní a zbrojí sa vynachádzajú tak, že necháte analyzovať nejaký predmet (trvá to zo začiatku dobrých päť až šesť hodín reálneho času). Jeho analýzou získate možnosť pridať takúto vlastnosť novému predmetu, za predpokladu, že máte príslušný materiál, ktorý je na to potreba. A na podobnom princípe fungujú všetky schopnosti, ktoré sa nejako dotýkajú tvorby predmetov – kováčstvo, krajčírstvo, práca s drevom atď. Pri varení však napríklad potrebujete poznať recepty, ktoré nachádzate v samotnom svete. Alchýmia funguje veľmi podobne ako v klasických Elder Scrolls hrách. Skrátka, táto stránka hry sa zdá byť zábavná.

Napriek tomu, že moja skepsa voči tejto hre úplne neustúpila. Kdesi v hĺbke duše ma hlodá červíček, ktorý hovorí, že by ma táto hra mohla chvíľu baviť. Keď už pre nič, tak aspoň pre nové knihy...ehm. I keď som si istý, že tie si onedlho prečítame v Imperiálnej knižnici. Teda hlavne dúfam, že vyriešia všetky technické problémy, ktoré hra v bete má, pretože tie boli neznesiteľné. Ale je to beta, a preto si myslím, že spomínať ich detailne netreba. Ak však ostatnú vo vydanej verzii, bude to trochu prieser. :-)

Á, vlastne je tu ešte jedna drobnosť, ktorá sa mi nepáči – rozdelenie jednotlivých rás na špecifické Aliancie. Pretože mi to takto jednoducho bude brániť hrať spoločne s ľuďmi, ktorí v Elder Scrolls hrách hrajú odjakživa špecifické postavy – ostatne tak ako ja. Menovite, s bratom si nezahrám, pretože on je zo Severu. :-(