Po temných krajoch ako za starých čias...

Staré hry boli dobré. Nie preto, že sú staré, nie preto lebo pochádzajú z dôb dávno minulých, ale pre jednu vlastnosť, ktorá bola daná technologicky. Pre svoju zdanlivú nedokonalosť, to bývali neraz obrovské a prepracované hry. Ako som nedávno preháňal Khergitov po pláňach Calradie v poslednej inkarnácii Mount & Blade, s podtitulom Warband, napadlo mi, akoby bolo fajn spojiť bojovú bezprostrednosť tejto hry so svetom jednej staršej hry.

Predstavte si symbiózu Mount & Blade a Darklands. Vydalo by to na mesiace voľného, takmer nekonečného hrania. A tie možnosti, ktoré by také spojenie poskytovalo. Čože? Vraj, nikdy ste nepočuli o Darklands? Hra, ktorá vyšla pod hlavičkou Microprose (a stále mi originál chýba v zbierke) bola vlastne fantasy historické RPG odohrávajúce sa v 15. storočí na území Svätej ríše Rímskej. Charakteristika hry od autorov hovorí, že je to svet, v ktorom sa realita stáva fantáziou a fantázia realitou. Navonok je to svet ako ho poznáme zo stránok dejepisných kníh (viac-menej), na strane druhej tu ožívajú podivné legedny, temné príbehy, ktoré by sme ľahko mohli zaradiť do repertoáru tradičných povier a rozprávok. Nájdete tu trpaslíkov terorizujúcich baníkov, bosorky, démonov a aktívnych svätých. Ak tu existuje niečo ako mágia, je to v prvom rade funkčnosť, resp. sila vašej modlitby, ktorá ak je vypočutá, ohromne pomôže vašej družine na cestách týmto temným svetom. Nuž a samozrejme, potom je tu alchýmia.


Alchýmia, milí moji, je finančne nákladná záležitosť. Jednak potrebujete na rôzne alchymistické "kúsky" tie správne recepty, a jednak i tie správne ingrediencie. Recepty je možné nakúpiť, či vymeniť s podobne postihnutými kolegami zbehlými v alchymistickej oblasti alebo čosi vymlátiť z bosorky.

Poviete si, radšej ako míňať draho nazbíjané/zarobené peniaze na akúsi pochybnú pesudovedu, tak to už radšej kľačať na kolenách a modliť sa. Nuž skúsiť to môžete. Svätých je v hre nepreberné množstvo a každý vám môže pomôcť v inej situácií. Môže je kľúčové slovo tohto odstavca. Je totiž možné i to, že vaše modlitby skrátka ostanú nevyslyšané. Informácie o svätých, ich funkciách a poli pôsobnosti získavate štúdiom príslušnej literatúry, kde inde ako v kláštoroch. A ako platí i v dnešnej dobe - nič nie je zadarmo, takže si za štúdium kláštornej literatúry takisto čosi priplatíte. Ceny - zdá sa - boli relatívne realisticky postavené - kôň bol lacnejší ako kvalitná plátová zbroj, a to tak, že jej cena bola niekoľko násobne vyššia ako cena rýchleho koňa. Mimochodom, pripomínať, že mať koňa malo pri cestovaní svoje výhody, snáď ani nemusím.


Tvorba postáv je tiež pekne šťavnatá, povedal by som, presne podľa môjho gusta. Na začiatku si vyberáte z akých pomerov vaša postava pochádza - šľachta, bohatá obchodnícka rodina, dedinčan, mešťan a pod. Následne máte možnosť vybrať si, aké skúsenosti v živote vaša postava získala. Čím viac skúseností, tým staršia bude na začiatku hry. Podľa týchto "životných skúseností" sa potom upravujú aj základné štatistiky postavy.


Na svet ste hľadeli z vtáčej perspektívy, dalo by sa povedať akýsi pra-predchodca Baldurovej brány. Čo v podstate platí aj o bojovom systéme, ktorý sa odohrával v reálnom čase s možnosťou kedykoľvek zastaviť akciu a rozdať príslušné príkazy.

A teraz si predstavte toto všetko kombinované so spôsobom boja Mount&Blade - splnený sen nostalgického freeform RPG hráča.

K dokresleniu aspoň čiastočného obrazu o hre, ešte pár bodov zo starého blogu:

- Cirkev ma náramne štve. Neopovážte sa odmietnuť zaplatiť mýtne za cestu, ktorú stráži Boh, lebo bude zle.

- A už vôbec sa neopovažujte odmietnuť kúpu odpustku od dominikána, mohli by utrpieť vaše štatistiky.

- Skúste sa zúčastniť sabatov bosoriek a utrpí tým vaša viera, na druhej strane dostanete za úlohu vypátrať hlavné sídlo tohto kultu (zjaví sa vám to vo sne)

- Likvidujte na požiadanie lúpežných rytierov, zvýši to vašu reputáciu (ale pozor sú mocný)

- Kľudne navštívte Prag alebo Brunn. Moje prvé kroky viedli do Pressburgu, brány do Uhorksa, ale na Budapešť sa už tiahnuť nedalo. Na našom území (Slovenskom) ešte narazíte na dve malé dedinky Tyrnau a Trentschin (No aj majster tesár sa niekedy utne, že to v 15. storočí neboli až také dedinky vieme, ale čo už s tým narobíme.)