Archív: Knights of the Chalice

Text recenzie, ktorý nasleduje bol napísaný pre (nech mu je večná sláva) starý-dobrý gamesweb. Ako som nedávno zistil, na svojich stránkach som sa príliš hre Knights of the Chalice nevenoval. Kde-tu som ju spomenul, ale inak stále ostáva celkom neznámou. Pritom je to výborné RPG v starom duchu. A musím sa priznať, že smer, ktorým sa vydáva pokračovanie sa mi vôbec nepáči (schematické i keď hi-res zobrazenie). KotC je pritom tak nádherne retro – vizuálne aj používateľským rozhraním. To už tak príjemné nie je, ale dá sa naň zvyknúť, ostatne to si môžete pripomenúť v nasledujúcom texte:

Nasledujúce riadky budú venované ľuďom, ktorí plne chápu – rozumejú významom takých slovných spojení ako Dark Sun, či Temple of the Elemental Evil, sú ochotní vrátiť sa späť i po grafickej stránke a neodmietajú – dnes toľko nemodernú – poriadnu taktickú výzvu. Ostatní sú samozrejme tiež vítaní, avšak pravdepodobne budú nepekne ohrnovať nos nad tým, čo uvidia.

Knights of the Chalice je veľmi nemoderný kus softvéru, na druhej strane je to však hra, ktorá si istotne zaslúži pozornosť. Nezávislá scéna ponúka hráčom klasických CRPG hier nejedno zaujímavé vyžitie, avšak mnoho sa o týchto hrách nedočítate. Majú svoje publikum, ale podľa mierky mainstreamu sú to hry, ktorých systém ostáva kdesi v polovici 90-tych rokov. Pár ľudí by povedalo, v najlepšej a najčistejšej dobe PC hier. Knights of the Chalice je práve taká hra, od grafického spracovania až po návykovú „klasickú“ hrateľnosť. Slovné spojenie „klasická hrateľnosť“ je veľmi ošemetná záležitosť, pretože nie každý si vie predstaviť, čo presne znamená. Medzi nami, je to skôr pomenovanie pocitu a dobre fungujúceho systému ako čokoľvek iné. Pocitov vychádzajúcich z pamäti na staré hry a povedomého herných mechanizmov.

Povedomý je fantasy svet, v ktorom sa hráčova družina pohybuje. Napriek tomu, že je nový má niekoľko základných charakteristických rysov každého podobného sveta. Nie je práve prívetivý k svojim obyvateľom. Svet, v ktorom si silnejší berú čo sa im zapáči od tých slabších. Svet, v ktorom sa spravodlivosť a poriadok snažia udržiavať Rytieri kalichu. Povedomý je aj herný systém, ktorý je založený na „Open Game Licence 3.5“, teda základe pravidiel, ktoré sú kameňom 3.5 edície Dungeons & Dragons. Dva základné faktory, ktoré tvoria kostru hry a sú pre ňu dôležitou zložkou tvoriacu konečný výsledok. Spomínal som už, že hráč má pod palcom svoju družinu. Ako býva zvykom, skladá sa i družina z povedomých povolaní – alebo ak chcete archetypov. Vyberiete vlastnosti, meno, farbu a už na vás čaká prvá, na pohľad triviálna úloha. Nájsť jedného člena rádu v neďalekej usadlosti.

Lenže, než sa stihnete dobre rozhliadnuť po šírom svete v nízkom rozlíšení, už je pred vás postavená prvá prekážka – orkovia útočia na pevnosť, ich útok treba odraziť. Smrť. Load. Smrť. Load. Niečo nie je v poriadku! Spamätaj sa chlape, chce to iný prístup. Len si spomenúť, ako sa hrali hry kedysi dávno. S rozvahou, so znalosťou schopností vašich postáv a slušným prehľadom pravidiel. Zvykajte si, podobné radosti vás stretnú na každom kroku. Nie je také jednoduché si odpočinúť a nazbierať nové kúzla. Kdeže, i pri používaní mága a klerika bude treba rozvahy. Neviete totiž, kedy si budete môcť znova odpočinúť, nazbierať nové sily. Aj keď treba povedať, že autor rozložil jednotlivé „ohniská“ celkom dobre. Na druhej strane, ak vidíte ohnisko pred vstupom do nejakého podzemia, môžete čakať, že sa vám to tam dole zrejme skomplikuje. Rytier, mág a klerik, to sú povolania, ktoré budú súčasťou vašej družiny. Na začiatku je len na vás, ako si svoju štvorčlennú družinu obsadíte.

Hra dokonca ponúka i občasný výber vašich akcií. Aby som nekazil radosť z objavovania a nenanútil vám nejaké rozhodnutie, napíšem to veľmi všeobecne. Povedzme, že vaša družina vkročí do nejakej miestnosti, kde je nejaká postava. Naskočí dialóg, v ktorom máte možnosť byť zdvorilý, pozdraviť postavu alebo na ňu rovno zaútočiť. Ak je človek zdvorilý, môže mu to priniesť isté výhody – ako napríklad bezpečné miesto na oddych, v inak nehostinnom prostredí. Na druhej strane sa podobný prístup nie vždy vyplatí. Niekto vás síce poprosí o zdanlivú pomoc, avšak v konečnom dôsledku vašu družinu len nasmeruje do pasce. Niekedy takéto rozhodnutie môže znamenať výrazne zjednodušenie, či skomplikovanie vašej momentálnej situácie. Nikdy však nie je jasný výsledok vopred. I taký je život dobrodruha.

Knights of the Chalice je ten typ CRPG, ktorého ťažiskovou zložkou sú súboje s protivníkmi. Hlavný príbeh je potlačený do úzadia, a cieľom hráča sa tak stávajú čiastkové vedľajšie úlohy. Dedinu, v ktorej sa mal rytier nachádzať, nájdete vyrabovanú – vraj nájazdníci prišli, pobili čo sa bránilo a pobrali, čo sa zobrať dalo. Rytier je pravdepodobne mŕtvy, možno ho však vzali spolu s ostatnými do pevnosti. Je jasné, čo bude vaším ďalším cieľom – dostať sa do pevnosti, vyslobodiť preživších dedinčanov a popri tom sa pokúsiť nájsť onoho rytiera. Jasné úlohy, ktoré však lemujú hlavne súboje. Súboje, ktoré sú veľmi dobre prepracované, v duchu v úvode spomínaných hier, samozrejme ťahové. Ako som už spomínal, taktika tú hra dôležitú úlohu. Mnohokrát sa totiž stane, že vaša štvorčlenná družina čelí niekoľko násobnej prevahe. Dávajte si pozor, do akých súbojov sa púšťate a hlavne neustále a s rozumom ukladajte hru. Možno na prvý pokus nejaký ten ťažší súboj prehráte, avšak keď sa tak stane, zamyslite sa, akú taktiku ste použili. Či ste odstavili správnych protivníkov, použili správne kúzla, na správnom mieste – skrátka uvažujte. Mimochodom, komu by sa hra zdala jednoduchá, je tu k dispozícií „ironman“ mód.

Moje herné návyky sa už pomaly prispôsobili súčasným podmienkam – hry sú jednoduchšie, priamočiarejšie, a tak nejako v pohode. Bez stresu si užívate jazdu viac, či menej kvalitným príbehom a nechávate sa unášať svetom, ktorí pre vás autori pripravili. Hra nesmie byť frustrujúca, môže byť ťažká, ale akonáhle začne frustrovať, niečo je zle. V prípade Knights of the Chalice je prehra – istým zvrhlým spôsobom – vlastne radosťou, pretože obvykle je to vašim pričinením, a tak sa stáva takmer každý boj zábavnou výzvou. Dôkazom je návyková závislosť typu „ešte tento malý kúsok a už to vypnem“, ktorú táto hra má.

Je to akoby sa kdesi na divokej party stretli Dark Sun, Ultima VI a Temple of the Elemental Evil, trochu si zašpásovali a za nejaký čas sa na svete zjavil ich potomok Knights of the Chalice. Návykovú hrateľnosť má po všetkých zúčastnených, grafické spracovanie zdedil po Dark Sune a Ultime VI. Pritom za seba hovorím, že je to príjemné retro, síce v nízkom rozlíšení, ale veľmi kúzelnej grafike, ktorá má tiež podiel na výslednej atmosfére hry. V roku 2010 hrám hru, ktorá akoby omylom prepadla časovou trhlinou z roku 1995, objavila sa a priniesla už takmer zabudnutú radosť z hrania. Dragon Age má zaujímavý príbeh, ale Knights of the Chalice je samotná esencia hrateľnosti – nie v príbehu a postavách, ale v samotnom hernom systéme. Pokojne to môžeme nazvať dvoma pólmi CRPG.

Kto neverí, nech skúsi aspoň demo, aby sa presvedčil. V ňom už síce dostanete rovno vytvorenú družinu, v trochu pokročilejšom štádiu hry, avšak základný prehľad o hre získa. Berte hru aká je, pokiaľ vám grafika z obrázkov nevonia, ruky preč od nej, kvality hry sú inde.