utorok, 8. októbra 2013

Flashback: The Quest for Identity

Ako pred nedávnom sľúbil, tak aj koná. A spomienka na Flashback nám ide pekne na ruku aktuálnemu vydaniu remaku, ktorý som nehral a ani po tom netúžim. Flashback podľa mňa patrí k tým málo hrám, ktoré nepotrebujú remake v modernom engine, skôr si myslím, že mu to len uškodí. Nuž, ale kto som, aby som hodnotil hru, ktorú som nehral. Poďme sa radšej vrátiť pekne do minulosti roku 1994 kedy vychádza PC verzia tejto skvelej hry.

Pamäť je vec veľmi vzácna a potrebná, teda aspoň v to dúfam. Ak v nej má človek uloženú nejakú informáciu, nie je nič jednoduchšie ako ju vymazať. Zvlášť keď ste v neďalekej budúcnosti a pracujete pre Galaktický úrad pre vyšetrovanie (GBI). Tak ako Conrad B. Hart. Počas testovania novej technológie, priamo v teréne, Conrad a jeho priateľka Sonya objavili čosi znepokojujúce. Niektorý jednotlivci mali tak hustú molekulárnu štruktúru, že jediným logickým záverom bolo, že nie sú ľudské bytosti. Krátko na to Sonya za záhadných okolností zmizla a ostalo na Conradovi varovať príslušné orgány. Avšak mimozemšťania, ktorý za týmto spiknutím stáli ho zajali a vymazali mu pamäť. Conrad ostal na cudzej planéte, bez svojich spomienok, len s náznakom toho čo sa stalo, a je len na ňom (a na hráčovi), aby získal späť svoje spomienky, svoju pamäť a zachránil zem pred inváziou.


Takto začína Flashback: The Quest for Identity. Mnoho ľudí považuje – čo nie je úplne správne – túto hru za priame pokračovanie inej hernej legendy, hry Another World. Iní v nej vidia inšpiráciu v slávnej to plošinovky Prince of Persia. Pravda je niekde uprostred, akoby povedal agent Mulder. Sprievodné animácie, ktoré posúvajú príbeh, alebo len dokumentujú určitú akciu, sú naozaj veľmi podobné štýlu, akým bol robený Another World, ale to je naozaj všetko čo majú (okrem výrobcu, ktorým bola firma Delphine Software) spoločné. S Princom zase, idú ruka v ruke, naozaj nádherné animácie hlavnej postavy, dokonca sú snáď ešte dokonalejšie, než tie princove. Ak by bolo predsa len potrebné hru niekam zaškatuľkovať, dalo by sa o nej povedať, že je to akčná adventúra, a dovolím si tvrdiť, že svojim spracovaním i akýsi predchodca interaktívneho filmu (ale v tom najlepšom zmysle slova). Ako som už spomínal, každú akciu v hre (napr. zodvihnutie predmetu) sprevádzala animácia, ktorá bola robená práve v štýle AW. Neskôr, keď vyšla reedícia na CD, boli tieto animácie nahradené renderovanými filmami (To čo sa dialo tesne pred začatím hry bolo popísané v manuály, ale v prípade Sega CD verzie bol tento úvod prezentovaný prostredníctvom krátkeho komiksu).

Počas hrania nestačilo len niekam ísť a niečo zastreliť, poprípade čosi preskočiť, ale občas bolo treba vyriešiť i niekoľko jednoduchších puzzlov. Tie väčšinou spočívali v nájdení nejakého predmetu a jeho umiestnením na správne miesto. Napriek tomu hra neskĺzala do otravného stereotypu, práve naopak, bola neuveriteľne rôznorodá. Cestu na Zem zaistí len lístok, a ten je možné vyhrať v brutálnej TV show, ktorá akoby z oka vypadla istému filmu z Arnoldom Schwarzenegrom. Nezabudnuteľné chvíle prinieslo i nervy drásajúce finále, keď bolo treba zničiť mimozemskú planétu bombou a uniknúť z dosahu výbuchu skôr než bude neskoro. To všetko, a ešte viac, mohol človek prežiť, ak prešiel všetkých sedem úrovní. Ono sa to môže zdať málo, ale ak ste nevedeli čo máte robiť, ak ste hru hrali na vyššej obtiažnosti, nič nebolo také ľahké akoby sa mohlo zdať, a hra vydržala naozaj na dlho.

Flashback vyšiel na všetky mysliteľné platformy tej doby. Od Amigy cez 3DO, SNES, Atari Jaguar, CD-i, Segu CD až po PC. Bola to hra, ktorá silno inšpirovala niekoľko ďalších nasledovníkov (napríklad Blackthrone od Blizzardu), ale sama bohužiaľ kvalitného pokračovateľa nenašla. V roku 1995 síce vyšlo jeho priame pokračovanie, nazvané Fade to Black, lenže to trpelo niekoľkými chorobami, ktoré sťahovali jeho hrateľnosť ku dnu. Tými chorobami bola naozaj otrasná kamera a nedotiahnuté ovládanie hry, ktoré ináč potencionálne dobrú hru naozaj veľmi potopili.

Popularitu hry snáď dokumentuje i fakt, že vznikol program, ktorý umožňuje hru pustiť i na novších strojoch, teda v prípade ak vlastníte originálnu kópiu. Dokonca existujú aj porty na PS2, WinCE či Dreamcast. Program sa volá Reminiscence, a k hre pridáva jednu vlastnosť, ktorú pôvodná hra nemala. Funkcia save/load. Pôvodná hra bola založená na chceckpointoch, a po každom dosiahnutom sa vám zobrazil kód, ktorý sa potom zadával v hlavnom menu, aby mohol človek pokračovať, od posledného chceckpointu. Táto vec však hru neúprosne zjednodušuje, a kto sa chce pustiť do Flashbacku, a cítiť sa hardcore :), ten by ju nemal používať.

Flashback istotne patrí medzi legendy hernej scény, a smelo sa môže zaradiť do pomyselnej hernej siene slávy, medzi ostatné skvosty hernej histórie. Na svoju dobu to bola naozaj inovatívna hra, ktorá kombinovala to najlepšie zo žánru plošinoviek a adventúr

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára