utorok, 8. mája 2012

Dragon's Dogma Demo


V poslednej dobe som toho veľa nenahral. Vlastne menej ako by som chcel. Väčšinou sa už len vraciam k spomienkam na staré – dobré hry. Občas aj tie menej dobré. A sem – tam vyskúšam nejakú tu oficiálne nikdy nevydanú betu – ak na takú náhodou narazím (X-COM Alliance, Hired Guns, či Baldur’s Gate pre PSX z poslednej doby). Ale nie sú to žiadne dlhé hry, len také skúšanie, ktoré zaberie tak hodinku, maximálne dve. A nové hry? Tento rok to bol z veľkých hier snáď len ten Mass Effect 3 (a samozrejme Legend of Grimrock). Celkom chudobná vyhliadka. Zbierka starých hier sa úspešne rozrastá, tých nových toľko nie je... Čo už by ma tak mohlo zaujať? A potom príde jedno nevinné (a podľa súčasných hráčov nezaujímavé) demo a...

Dragon's Dogma je meno hry, ktorá ma nikdy nezaujímala. Ani najmenšou zmienkou, ani trailermi a ukážkami. A už vôbec žiadnym obrázkom. Capcom a akčné RPG, to nemôže byť nič zaujímavé. Okrem toho, akčné RPG bývajú tendenčne po čase veľmi stereotypné a vôbec... neinvenčné a nezaujímavé. Za tie roky som odohral toho toľko, že to tak nejako tuším, resp. viem, čo ma zaujme a čo nie. Až do včera som si tým bol absolútne istý. Dnes, neviem.

Keďže nebolo čo robiť (a počítač bol obsadený – stáva sa :-)), tak som sa rozhodol po polroku oprášiť chuderku PS3. Vlastne, ono to nebolo také spontánne oprášenie. Už pár dní naspäť sme ju oprášili spolu s bratom vďaka hokejovým majstrovstvám. Lenže to bolo spoločné hranie, to sa do individuálneho hrania PS3 nepočíta. Moja knižnica PS3 hier je relatívne chudobná, skladá sa hlavne z toho, čo sme si zaobstarali práve s bratom – teda kopa NHL, nejaký ten Mortal Kombat a pár ďalších hlúpostí (holt, PC hráč sa nezaprie). A keďže spievať sólo Singstar Queen je nuda a na Brutal Legend nebola chuť – ostávalo jediné. Skúsiť nejaké demo.


Druhá vec, ktorá sa vo mne nezaprie je RPG pozitívny faktor. Dragon's Dogma si tak svojou existenciou priamo pýtala, aby som ju vyskúšal. Zabijem nejakú tu hodinku s demom, odinštalujem a zabudnem. Takmer sa to splnilo, až na jeden malý detail. Mne sa to demo páčilo. Teda ani nie tak náplň dema po obsahovej stránke, tá bola síce výpovedná, ale hrozne krátka. Skôr ten koncept, ktorý mi predstavilo. Okrem toho, naposledy som sa tak dobre pri tvorbe postavy bavil v... Nie Skyrim to prekvapivo nie je. V Saints Row The Third, čo je tak trochu hanba pre všetky RP hry, aby sa človek bavil pri vytváraní postavy lepšie v akčnej hre ako RPG. Skrátka, keď som pri tvorení postavy v deme Dragon's Dogma nestrávil hodinu, tak som ju nehral vôbec. A to nehovorím ani o koncepte poskoka, teda v jazyku hry „pawna“, ktorého si tiež môžete stvoriť ako sa vám chce. Tvorivá časť dema zatiaľ za jedna. Avšak ako skúsenosti hovoria – bavíš sa tvorbou postavy, bavíš a hra nakoniec stojí za ho...uby.

Nuž, na počiatku bol chaos. Poznáte to, pokiaľ človek s vrastenou klávesnicou a myšou do génov chytí do rúk gamepad, má z toho zo začiatku poriadny zmätok. Obzvlášť keď sa s tým dajú robiť rôzne kusy. Hovorím – chaos. No nie je to ako hrať hokej. :-) Čo ma vždy trochu vytáča je neposedná kamera. Neviem, či je to choroba všetkých konzolových hier, ale mám taký pocit, že som nehral hru, kde by mi ovládanie kamery nepripadalo divné. Neprehľadné a podivne nezvyklé. Samozrejme iste podotkne nejeden konzolový veterán, že sa jedná o silu zvyku a nie o chybu hry. Môže byť. Ale nechajme subjektívne plakanie nad ovládaním tak a poďme sa pozrieť na to, čo ma toľko zaujalo na tomto deme.


Boli to dva skúšobné questy. Oba veľmi krátke, ale celkom zaujímavé. Svojim spôsobom. Ono to je skutočne viac – menej rubačkový systém, ale čo ma presvedčilo, že by som sa o túto hru mal zaujímať bol práve onen druhý quest, kedy mal hráč spolu so svojimi spolubojovníkmi zabiť gryfa. Nebol to bojový systém. Ten je pomerne jednoduchý – jeden silný úder, jeden rýchly a pár špeciálnych. Nič nezvyklé. Ale tá atmosféra v boji, to bolo niečo, čo som už dávno nezažil. Respektíve v single-player hre nikdy. Skôr som si podobné situácie vždy predstavoval. Ako celá družina spolupracovala pri zdolaní tohto ohromného, okrídleného tvora, bolo jednoducho neuveriteľne atmosferické. Bojové pokriky, vzájomné dopĺňanie sa a to všetko reaktívne plynulo, bez väčších problémov. Pravda, bojovali sme na otvorenom priestranstve, ale pocit z toho bol skrátka fantastický. Až som si hovoril, že takto nejako by to mohlo vyzerať keby hrdinovia bojovali v „skutočnosti“ (samozrejme, nie reálnej skutočnosti, ale fiktívnej skutočnosti – skrátka, snáď si rozumieme :-) ). Zaujalo ma to natoľko, že som si celý súboj dal ešte raz – a ešte raz si ho v najbližšej dobe určite zopakujem. Teda, vlastne som ho išiel tri krát, ale prvý raz som umrel – to viete, PCčkár a ovládanie. :-)

Demo krátke, ale po jeho dokončení ostáva jediný pocit – tú hru chcem! Bude mať PC verziu? Neviem. PS3 to istí. Po dni sa pocit „chcenia“ nestráca, priam naopak narastá. Je to dobrý nápad? Netuším. Naposledy keď som mal podobný pocit po dohraní dema... to bolo skoro pred 14 rokmi. Keď vyšlo hrateľné demo pre jednu potencionálne zaujímavú hru podľa pravidiel Dungeons & Dragons. V dobe keď hry postavené na tejto licencii už prakticky vymreli a nám ostali len spomienky na klasiky od SSI. Áno, bolo to demo na hru menom Baldur’s Gate. Dragon's Dogma sa určite podobnou klasikou nestane, ale keď mi dá len polovicu zábavy, ktorú som mal s Baldur’s Gate, bude to stáť za to. Demo dáva nádej, že by to mohlo stáť za niečo. Aj tak je to zvláštne...

1 komentár:

  1. Vypadá to zajímavě. Musím večer vyzkoušet. Alespoň také opráším svou PS3 :)

    OdpovedaťOdstrániť