pondelok, 25. júla 2011

Meno priväzuje

V dnešných hrách mi chýba jedna vec. Ťažko sa mi bude vysvetľovať prečo, ale skrátka mi to tam chýba. Respektíve chýba mi to na dnešných tzv. RPG hrách. Vytváranie a hranie sa s kompletnou vlastnou partiou hrdinov (zloduchov – záleží na vašom presvedčení :-)). Áno, mám rád epické, priam filmové príbehy, kedy je postava ťahaná lineárnou spleťou chodieb a môže robiť svoje vlastné rozhodnutia (Mass Effect). Prípadne je hlavná postava úplne daná i kompletným menom (Alpha Protocol). Lenže to je jedna stránka hier a ta druhá v posledných rokoch chýba. A nikto sa ju nesnaží ani oživiť, ani vylepšiť, dokonca ani tí indie vývojári nie.


Iste, výnimky sa nájdu – napríklad moja obľúbená hra posledných rokov Knights of the Chalice. Lenže to je v dohľadnej dobe všetko. Každý štýl, každé smerovanie by malo mať svoj protiklad a nemalo by sa na neho zabúdať. Obávam sa však, že v prípade RPG hier dobrodružstvá družiny hrdinov zapadli prachom. Je to večná škoda. Mal som rád tie hodiny strávené vytváraním jednotlivých postáv, v hlave som si tvoril ich motivácie, prečo vlastne sú s istou skupinou ľudí, odkiaľ prišli, čo robia, niekedy aj ako rozmýšľajú a ako sa budú správať. Niekedy to boli len stručné nastrelenia ich histórie, inokedy to boli informácie hodné poriadneho manuálu. Bola to imaginácia konfrontovaná s plánmi autorov hier. Moja vlastná kombinovaná s predstavou autorov o ich svete. Symbioticky sa dopĺňali a navzájom sa nevylučovali. Čo je vlastnosť, ktorú valná väčšina súčasných mainstream hier nemá, pretože si obchodníci vedúci herné spoločnosti uzmysleli, že to celé musí byť inak, drahšie a hlavne efektívnejšie. Alebo keď chcete, na efekt – teda už sa v hrách nehrá na predstavivosť, ale na konkrétne vtiahnutie jedinca do hry i za cenu straty akejkoľvek obrazotvornosti.



Dnes nemôžete dať hráčovi pred nos tabuľku s textom, kde sa hovorí ako šikovne prelieza plot a snaží sa otvoriť okno. Lenže, vďaka jeho neskúsenosti so zlodejským remeslom, okno neotvára, ešte sa pošmykne (pretože má nízku vlastnosť agility) a s hukotom padne do pŕhľavy pod oknom. Hluk zalarmuje stráž, ktorá sa príde pozrieť čo sa deje. Našťastie si v tej tme hráčovu postavu nevšimnú (vysoká vlastnosť šťastie).

Správne napísané by to malo svoju dynamiku a zainteresovanie postáv do akcie v hernom svete. Dokonca i možnosť v takomto textovom opise do akcie zapojiť aj ostatných členov hráčovej družiny. Lenže to sa dnes nenosí, nie je to patrične výpravné a efektné. Kto chce dnes čítať texty? Ja napríklad. Čiastočne. Myslím si, že by sa dal vytvoriť krásny kompromis v kombinovaní efektného prístupu s čírou textovou akciou. Avšak to je len malá česť celej atmosféry, celého zážitku z hry. Tým, že si človek niečo vytvorí, pomenuje, získa k tomu trochu iný vzťah. Áno, preto prvé čo som spravil bolo, že som si v Oblivione pomenoval koňa. Normálne to samozrejme nešlo, našťastie funguje v podobných hrách príkazová konzola, cez ktorú išlo zmeniť koníkovi meno. O to viac ma mrzelo, keď som dozvedel, že sa Todd Howard a jeho tím rozhodli zbaviť výberu/vytvorenia si vlastného povolania v ich najnovšom príspevku do série Elder Scrolls. Podľa toho čo vieme, bude systémovo zaručené, že čosi ako povolania budú virtuálne rozlišované, avšak stratí sa aspoň čiastočná väzba na vašu postavu. Stále si ju definujete, možno tentoraz ešte viac v duchu, ale bude chýbať akási psychologická spätná väzba z hry samotnej. Večná škoda.


Keď sa pozriem okolo, je divné, že jedna z mála hier, ktoré mi čiastočne nahrádzajú tento nedostatok v ostatných hrách, je MMO zo sveta Star Treku. Skutočne som sa už tak dávno nevyhral s vytváraním pozadia pre svoju postavu a jej „družinu“ ako v prípade Star Treku Online. STO sám umožňuje okrem pomenovania si vlastnej postavy, dávať mená a upravovať výzor všetkým vašim budúcim členom posádky a to nevravím o vymyslení mena pre loď (lode), vrátane ich registračného čísla. Keď samozrejme chcete a máte chuť, inak vás nikto do toho nenúti. Lenže to je práve to – ja chcem, lebo mi to inde chýba! A ako v prípade starých RPG hier, i tu idem až za hranice toho čo ponúka hra. Ako každý znalec Star Treku vie, každá loď má na mostíku tzv. „dedication plaque“, akýsi rodný list lode. Nemala by to teda mať aj moja loď? Keď už ten Star Trek Online hrám, pomenoval som si loď, viem kto je moja postava. Mal by som vedieť aj odkiaľ pochádza moja loď. Stalo sa. Našiel som si vzor a na ňom doplnil tie správne údaje. Hotovo. Inšpirovaný neskôr vytvoril obrázok, ktorý vidíte na konci tohto príspevku.

Keď sa ma opýtate prečo to vlastne robím, asi vám budem môcť odpovedať len jediným: pre zábavu. A zábava je jedna z kľúčových vecí, o ktorej sú hry. Baví ma to a svojim spôsobom to človeka i intelektuálne stimuluje. Teda v to pevne dúfam, inak by to boli stratené hodiny a hodiny práce. :-) Na druhej strane, ako ktosi raz povedal, ak pracujete na niečom čo vás baví je ľahostajné, či to bude pre niekoho okrem vás prospešné. Podstatné je, čo to dalo vám.

3 komentáre:

  1. Pekný článok. Práve asi pred týždňom pri hraní Albionu som premýšľal prečo nie je "parta" používaná aj v dnešných hrách. Veď situácie ako vzájomná láska, komentovanie vecí z rôznych pohľadov a pod. je niečo ohromné. Škoda.

    A k znovupožítí textu namiesto grafiky snáď len - "Hráči sa stali rozmaznanými frackami bez fantázie, ktorí potrebujú mesto plné anonymných polygónových ľudí, aby si dokázali predstaviť plné mesto."

    Btw. Z akej hry je 2. obrázok?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Simon - och moja chyba, zabudol som dat link - je to spominany indie titul Knights of the Chalice. Link na moju recku na gameswebe: http://gamesweb.sk/13391/recenzie/knights-of-the-chalice.html

    OdpovedaťOdstrániť
  3. "Dnes nemôžete dať hráčovi pred nos tabuľku s textom, kde sa hovorí ako šikovne prelieza plot a snaží sa otvoriť okno." To si akurat hral Darklands alebo co? Inac ale je to v podstate chyba dnesnych hracov ze nemaju ziadnu predstavivost a dokazu konzumovat iba to co vidia explicitne zobrazene, sami seba pripravuju o zazitky a zabavu :)) Ked si uvedomim ako som si uzival napriklad hranie Elite na C64, co nemalo ziadnu grafiku a napriek tomu som prezival pocity sko pan vesmiru... som naozaj velmi stastny ze MAM predstavivost a fantaziu.

    OdpovedaťOdstrániť