piatok, 22. januára 2010

Prvé dojmy: Venetica

Práve máme obdobie, ktoré by sa celkom isto dalo nazvať „Čakanie na druhé pokračovanie vesmírneho opusu“ a na vás už nechám hádať akého. :-) Ešte týždeň dozadu predstavovalo toto obdobie hluchý čas, občas tiež nazývaný neherný, až kým sa mi do rúk nedostala hra nemeckého pôvodu. V hlavnej úlohe dievčica menom Scarlet, vlastná dcéra smrti..., vlastne Smrťa, aby sme boli presný.

Ako to už v takýchto príbehoch býva, na počiatku všetkého bola láska. Ona, kráska v nádherných bielych šatách. On, hrdina v jasnej zbroji, ktorého však čakajú povinnosti mimo rodnú dedinu. Avšak osud im nepraje, dedinu napadnú neznámi zabijaci, strhne sa chaos. Hrdina by nebol hrdina, keby sa nesnažil brániť svojich spoluobčanov. Na chvíľu ju stratil z očí a ona musela utekať. Lietajúce šípy a most, ktorý sa s ňou zrútil, nenechá krásne šaty v celku. Lenže čo tam po šatách, keď všade naokolo sú neznámi útočníci! Otrasená berie do ruky kutáč a snaží sa brániť ako vie. Šikovné dievča. Lenže nestačí na všetkých. V chvíli najhoršej však prichádza jej rytier, aby ju zachránil...vlastným životom.

Človek by povedal, že sa nachádzame takmer v klasickej tragédii, avšak nie je všetko drak, čo šupiny má. Mám totiž taký pocit, že príbeh bude ďalej podávaný značne zmätočne, keďže občas som mal pocit, že neviem čo sa práve deje. Okrem toho naša hrdinka to všetko berie celkom pokojne, so samozrejmosťou sebe vlastnou. Hneď na začiatku sa dvaja chlapíci hádajú, kto pôjde do zdedeného domu hľadať závet - s čím je spojená aj jedna jednoduchá hádanka alebo puzzle, ak chcete. Náhodou sa tam objaví Scarlet a navrhne im, že však ju môže nájsť ona. Závet máme, vyberieme jedného z dedičov a odrazu... V závete je ešte čosi! Och, to je určené mne! Naozaj? Dobre, tak ti pomôžeme, dodajú obaja páni, ktorí sa ešte pred chvíľou hádali. Môj vnútorný pocit mi hovorí, že ešte zohrajú svoju úlohu v príbehu. Nie, Bioware to nie je. Okrem toho v dialógoch sú náznaky výberu možností medzi „dobrým“, „zlým“ a „neutrálnym“. Aký to bude mať vplyv na celú hru, prípadne na Scarlet, to sa dá teraz ešte ťažko posúdiť. Ono, celkovo má hra veľmi blízko k takému Fable – relatívne lineárne lokácie, celkom jednoduchý spôsob boja a k tomu ten rozprávkový pocit.

Možno by bolo dobré odfiltrovať ľudí, ktorí si zakladajú na špičkovej a prvotriednej grafike, pretože tu sa pohybujeme tak v lepšom priemere, textúry nedosahujú vyšších kvalít – na mnohých miestach sú celkom rozmazané a celkovo pôsobí trochu hrubším dojmom. Druhým upozornením týkajúcim sa tentoraz grafického (umeleckého?) smerovania, hra sa nehrá na nejakú kópiu reálneho sveta, postavy sú silno štylizované, možno by sa dalo povedať až komiksové. Čo vôbec nie je na škodu, naopak celé to pridáva k onomu príjemnému dojmu z hry.

Po necelých troch hodinách je ešte skoro hovoriť o fungovaní hernej mechaniky, o vplyve vašich rozhodnutí, teda vecí, ktoré sú na začiatku len mierne načrtnuté. Inventár, resp. správa postavy je klasická, máte do neho priamy prístup a obsahuje väčšinu vecí, na ktoré sme z RPG zvyknutí – štatistiky postavy, predmety, questové predmety, quest log, schopnosti postavy, inventár na zbrane a brnenia. Apropo brnenia... Scarlet je žieňa, a tak by jej obyčajná zbroj zrejme nepadla, preto si ju musí nechať upraviť u kováča tak, aby ju mohla nosiť. Postup na ďalšiu úroveň je rovnako v rámci zvyklostí žánru, len pri získaní dostatočného počtu skúseností si vylepšujete štyri základné vlastnosti. Schopnosti vás bude musieť naučiť niektorí z trénerov.

Venetica neoslní – ergo, nepadnete z nej na zadok, ale ani neznechutí. Prijemná to je slovo, ktoré ju (zatiaľ) vystihuje. Určite nebude patriť k hitom a je veľmi pravdepodobné, že historicky zapadne. Pre túto chvíľu však nesklamala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára