pondelok, 20. apríla 2009

The Art of Queen the eYe

Za tých pár libier som nemohol odolať. O Queen: the eYe som už svoje spomienky spísal pre Kulturu Kriplů, a stále mi táto hra vŕta v hlave. Každý jeden list v tejto knihe len vracal onú nezodpovedanú otázku... Prečo ste tu hru zabili ovládaním!

Knižka v pevnej väzbe by sa dnes snáď dala prirovnať k „Making of“ dokumentom prikladaným k špeciálnym edíciám, akurát v luxusnejšom knižnom vybavení. Plná nádherných artworkov, prekrásne ilustrujúcich umelecké smerovanie hry a podtrhujú výtvarnú výnimočnosť, ktorú tejto hre celé tie roky prikladám. Medzi artworkmi je potom text, ktorý uvádza jednotlivé aspekty hry, postavy, ich tvorbu a rozoberá jednotlivé prostredia.

Svoje istotne povie i úvodné slovo do hry, resp. jeho úvodná časť (prepáčte mi trochu kostrbatý preklad). Mimochodom, písal sa rok 1998.

Revolúcia vo svete zábavy naberá na tempe. CD-ROM technológia približuje sen o skutočnom interaktívnom filme. Sen o prežívaní skutočne prirodzených svetov. O ponorení sa do záplavy zvuku a obrazu.

Ploché, dvojrozmerné sprity minulosti umierajú. Na ich miesto nastupuje grafika fotografickej kvality a dych vyrážajúce montio-capture modely. Kým vás realizmus obrazu a dynamika pohybu vťahujú dovnútra, hudba a zvuky vybudzujú vaše emócie.

Hry sa stávajú formou umenia...


Kniha ponúka pohľady na hru, ktoré sa na iných miestach vidieť nedajú. Človek tak zisťuje, že samotné herné „domény“ sú vlastne menším umeleckým dielkom, keďže majú svoju vlastnú vnútornú štruktúru. Rendery z vtáčej perspektívy hovoria sami za seba. Dokonca si myslím, že by sa z toho materiálu dal napísať celkom slušný článok á la „Making of...“ do časopisu. Lenže...

Plány, náčrtky a celý koncept. Je to veľmi zaujímavé, ale čím viac stránok človek prečíta, tým viac sa jeho myseľ upiera k výslednej práci. Niečo, niekto neurobil dobre...kde padlo to rozhodnutie a kto to testoval. Prečo? Neustále sa tak musím vracať k jednému bodu. Ešte nikdy som nehral hru, ktorá by sa tak urputne bránila hraniu. Niet sa tak čomu čudovať, že tento kus ostal v zabudnutí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára