Pohyblivé obrázky #2

Upratovanie a zhŕňanie videného je niečo na čo sa už chystám...eh, viac ako rok? Medzitým niečo pribudlo a na niečo som už úplne zabudol. Tak aby sme tie pohyblivé obrázky mali konečne podchytené. Ostatne, asi to nebude nič nové pod Slnkom. Môžete očakávať nejakú tú hviezdnu cestu, hviezdny konflikt a ponurú budúcnosť plnú vojny. Bez ďalších prieťahov sa tak poďme pozrieť na veci, ktoré som v poslednom období jedného roku videl.

If The Emperor Had a Text-To-Speech Device

Najlepšia vec, na ktorú som na internete narazil za posledných 10 rokov... ak vôbec to nie je úplne to najlepšie na čo som sa celú svoju internetovú existenciu narazil. Ale zase, nepreháňajme. Samozrejme, história tohto diela je oveľa staršia ako moje objavenie. Už to raz tak chodí. Poznáte to, bubliny, kruhy a okruhy. Mick, nemel toľko koniny a povedz nám konečne čo to sakra je?! – si určite už mnohí z vás hovoria.

Nuž, je to hlboký ponor do sveta Warhammer 40.000 ako youtubový seriál takmer pre každého. Oh, pozerám, že mi niekde ešte ušlo slovko paródia. Dôležitý poznatok. Rovnako ako poznatok, že je veľká pravdepodobnosť, že si TTS (ako sa If The Emperor Had a Text-To-Speech Device bežne skracuje) užijete aj bez znalosti tohto sveta. Humor v tejto sérii má niekoľko vrstiev a čím viac toho o parodovanej látke viete, tým viac vrstiev vás potom baví.

Premisa seriálu je jednoduchá – Cisár ľudstva, hnijúca takmer-mŕtvola akou on je, sedel na svojom zlatom tróne desaťtisíc rokov a pomaly (ale isto) nám chátral. Otázka je, akoby reagoval ak by jedného dňa získal opäť možnosť rozprávať a vyjadriť sa k stavu Impéria, ktoré pomohol vybudovať. Impéria aké je v stave fiktívnej súčasnosti 41. storočia. Poviem vám, nadšený z toho určite nebude.

A tak sa začína sága, ktorá vás dokonale pobaví. Prvé diely sú ešte relatívne krátke, ale postupne získavajú na dĺžke (zábavnosť sa však neznižuje). TTS má dokonca niekoľko spin-offov – podcast, v ktorom postavy preberajú niektorý z aspektov sveta WH40k (román Inquisitor, kapitulu White Scars so všetkými ich kódexmi, Black Templars a ich problémy s manažmentom hnevu atď.), tzv. „brotrip“ popisujúci dobrodružstvo primarchov Corvusa Coraxa a Vulkana (výborná vec) a rôzne špeciály ako bol napríklad ten, kedy postavy hrali stolové RPG zo sveta Warhammer Fantasy. Ostatne to bolo úplne prvé dielo z tohto eposu, ktoré som ja osobne videl. Bez toho aby som poznal postavy som sa výborne bavil a potom vyhľadal aj ďalšie epizódy. Na druhej strane, som dobre oboznámený s hraním stolových RPG, takže to bol tiež vysoký faktor zábavy.

V každom prípade, berte neoľutujete. A ak sa náhodou nebudete baviť... človeče ja neviem čo s vami je... ;)

The Mandalorian (2. sezóna)

Ešte lepšie ako prvá séria. Jednoducho a stručne povedané, Mandalorian siaha hlbšie do existujúceho i nového kánonu, aby doručil divákom pravovernú Star Wars zábavu. Dave Filoni a Jon Favreau spolu vrátili hviezdnemu bojovaniu tvár. Nie som si istý či dokážu napraviť to čo absolútne doflákala nová filmová trilógia. Avšak po poslednom filme, z ktorého som bol absolútne znechutený, mi druhá séria Mandaloriana navrátila ten magický pocit, ktorý som mal pri sledovaní originálnej trilógie. Vesmírny western strihnutý s trochou tej rozprávkovej mystiky.

Ešte nejako oživiť toho Kyle Katarna a... Aj keď sa obávam, že by to už skrátka nebolo ono.

Star Trek: Discovery (3. sezóna)

Ľudia hovoria, že by sme sa nejako mali zmieriť s tým, že Star Trek už nikdy nebude Star Trek tak ako si ho pamätáme. Neviem. Po mojich skúsenostiach so seriálom The Orville si stále myslím, že je to možné. Len treba správnych ľudí, nadšenie pre vec a rešpekt k minulosti.

Tretia séria Discovery je... fajn. Miestami vás ofúkne vánok Star Treku, miestami to dáva zmysel, aby to nakoniec prestalo dávať zmysel úplne. Sme v ďalekej budúcnosti sveta Star Treku, Federácia spojených planét, tak ako ju poznáme, prakticky neexistuje. Prišla veľká katastrofa, ktorá zničila väčšinu lodí, ľudia umierali a spojenie medzi planétami prestalo existovať. Aspoň v takej forme, akej bolo možné dovtedy. Ľudia stratili ideály a bez ideálov sa celý obývaný vesmír zrútil do chaosu a seba strednosti.

Michael Burnham a posádka Discovery tak musia nájsť velenie Hviezdnej flotily, prísť na to čo sa vlastne stalo a nasmerovať tak Federáciu k novej, žiarivej budúcnosti. Alebo čosi také. Keď niečo, tak slúži táto séria ako nový začiatok pre seriál Discovery, v ktorom sa však musia ešte vysporiadať s dedičstvom predchádzajúcich sérii. 

Mnohým sa odhalenie príčiny spomínanej veľkej katastrofy nepáčilo. Považujú ho za nedostatočné vyvrcholenie celého príbehového oblúka. Jednoducho za fakt, že sa celá Federácia a civilizovaný vesmír ocitol v takých sračkách môže jedna nehoda – jedno dieťa. Nešťastná náhoda, dalo by sa povedať. A to sa mne celkom páči – za utrpením a katastrofou nestojí nejaký zloduch s veľkými plánmi na ovládnutie všehomíra, ale nehoda. Hlúpa, nešťastná... niečo čo bolo mimo kontrolu kohokoľvek. Veci sa dejú a niekedy im nedokážeme zabrániť.

Čo už pekné na Discovery nie je, je absolútny nedostatok zdravého úsudku a rešpektu voči vnútornej logike materiálnych vecí Star Trek vesmíru. Áno, hovorím o tom nelogickom závere a výťahových šachtách uprostred lode. Kedy nám z toho nejako vychádza, že Discovery je väčšia zvnútra ako zvonka. Pritom majú autori k dispozícii toľko materiálu, toľko dedičstva, ktoré je možné využiť aj pri dizajne lodí (exteriérov a interiérov) tak aby to dávalo v rámci fiktívneho vesmíru zmysel. Nie! Oni budú radšej abramsovsky nezmyselný, pretože je to „cool“. Ako pre koho. 

Star Trek: Lower Decks (1. sezóna)

Aby som sa priveľmi neopakoval, máme tu – pre zmenu – ešte jeden Star Trek. Nebojte sa, tentoraz je to jeho animovaná, komická verzia. Lower Deck je seriál o nižších dôstojníkoch a ich veselých príhodách, ďaleko od kapitánskeho mostíka. Keď píšem veselých, je jasné, že všetko je tu prehnané, autori sa snažia o vysokú kadenciu vtipov, ktorá nie vždy padne na úrodnú pôdu. Paradoxne seriál najlepšie funguje v momentoch, kedy tvorcovia netlačia príliš na pílu humoru a nechávajú plynúť miestami vtipný, miestami absurdný a miestami startrekovský dej. 

Ako každý nový seriál aj Lower Decks si pomaly hľadá svoje miesto. Ak vás nezaujal hneď na začiatku, treba mu dať ešte trocha šance. Tak od polovice série začína seriál nachádzať pevnejšiu pôdu pod nohami a záver si pokojne môže podať ruku s lepšími Star Trek epizódami. A nie len kvôli záverečnej čerešničke na torte. :-)

Tak ako v prípade niektorých ďalších seriálov i tu som zvedavý, ktorým smerom sa posunie druhá séria. Potenciál na zaujímavé a startrekovsky príhodné príbehy tu rozhodne je.