Niekedy je ťažké prísť so zaujímavým menom pre hru, všetci to snáď chápeme. Občas mám však pocit, že si s tým – najmä indie – tvorcovia nevedia rady. Low Magic Age je (a nehnevajte sa na mňa) priam debilný názov pre hru. Pritom tu máme „low-tech“ pokus preniesť pocit zo súbojov á la „Gold Box“ hry do súčasnosti. Modernejšie – trošku. Má to vyššie rozlíšenie a priateľskejšie ovládanie. Podstatné je však, že to funguje (ostatne, to som už predpokladal, keď som dával dokopy svoju víziu modernej goldbox hry). Zatiaľ sú to však len súboje v aréne. Kto vie ako to celé nakoniec dopadne. Základný systém vychádza z Open Game License (OGL), takže by mal byť pre hráčov D&D veľmi povedomý. Pre spracovanie v počítačoch je OGL veľmi slušná voľba – jednak sa hráč nemusí učiť veľa nových vecí (pretože základ už pozná) a jednak sa autori môžu sústrediť na implementáciu samotného systému. V súčasnom stave hra obsahuje len možnosť vytvoriť si družinu a zúčastniť sa arénových súbojov. Za výhru získate peniaze, ktoré je možné využiť na zlepšovanie si vybavenia.
Pred pár týždňami som si robil taký menší prieskum tzv. „homebrew“ hier pre rôzne konzolové platformy. Z nich ma zaujalo pár, ktoré môžem odporučiť ľuďom zo zásady sa vyhýbajúcim „pirátskym“ romkám.
Prvou je celkom príjemná „hopsačka“ určená pre Segu Mega Drive s názvom Project MD. Je o dievčati, ktoré je fanúšičkou Segy Mega Drive. Vytvorila si virtuálny svet, v ktorom sa preháňa a... Do čerta je to hopsačka, aký príbeh by ste chceli? ;-) Beháte po úrovni, zbierate „power-upy“ a celkovo sa dobre bavíte v zaujímavo pojatom hernom svete. Je to zadarmo, nikoho tým neokrádate, šup tam s ňou. S hrou. Som si istý, že ak viete ako na to, dokážete si preniesť hru aj na vlastný „cartridge“. Pre nás smrteľníkov, emulátor funguje bez problémov.
Druhou hrou je Retroid pre starého – dobrého Gameboya. Iste sa tu naskytuje otázka, prečo by ste mali hrať klon Arkanoidu, ešte k tomu na prehistorický handheld. Jedným z dôvodov je, že sa táto hra skutočne dobre hrá a je zábavná. Nie je nijako originálna, ale rozhodne je vydarená. Zaujímavejšie na nej je, že jej autor nevedel na začiatku nič o programovaní. Chcel si len vyskúšať či bolo možné vytvoriť hru v komerčnej kvalite, na úrovni 80tych a ranných 90tych rokov, v jednom človeku. Podarilo sa. Vznikol z toho zábavný klon, ktorý určite stojí za vyskúšanie. Nič za to nedáte. Emulátor alebo (ak viete ako na to) Gameboya.
A poslednou hrou je... komerčne predávaná (a myslím, že už nedostupná) – takže tentoraz bez linku, som si však istý, že ak budete veľmi chcieť, nájdete si ju ;-). Fix-It Felix Jr. Určite si všetci spomínate na túto klasiku. Nie? Ste si istí? Naozaj? Je to o tom malom chlapíkovi čo musí opravovať okná na budove. V minulosti to bola veľmi známa automatovka. Skutočná klasika. Niečo ako Pac-Man, Donkey Kong alebo Space Invaders. Ak ste mali doma Atari 2600, možno si spomínate na menej podarenú Fix-It Felix Sr. Ale automatovka bola legenda. OK, teraz vážne. Je to spracovanie fiktívnej hry z Disneyho filmu Wreck-It-Ralph. Vynikajúceho animáku, pokiaľ máte radi svet počítačových hier, mimochodom. Hra existuje vo flashovej podobe, ale táto je vytvorená pre Segu Mega Drive. Nie je nadto nakopnúť ju v emulátore (ešte lepšie by to bolo na skutočnom stroji, ale ako som naznačil dostať sa k fyzickej kópii hry je už malinko drahé) a chvíľu hrať. Myšlienka je veľmi jednoduchá. Ostatne tak ako u väčšiny „reálnych“ hier z ranného obdobia automatov. Ale chytľavá a vysoko hrateľná. Som si istý, že prvú úroveň dáte s jednou rukou a prstom v nose. Potom však už pomaly bude nastávať peklíčko.
Keď už sme v tom retro opojení. Ešte by som rád spomenul stránku, ktorej funkčnosť som nedávno testoval. Emulátory a to všetko. Dobre viete, že nie som veľmi „achievment“ človek. Po pravde, tieto veci sú mi tak trochu ukradnuté. Niečo na vás vyskočí? Fajn. Ale hľadať tie ďalšie veci nebudem... Chcem si v prvom rade užiť hru, nie? Retro Achievments sú achievmenty pre vaše staré konzolové hry. Vyžaduje to síce zaregistrovaný účet na stránke a špeciálne upravený emulátor, ale pre dosahovačov to snáď musí byť raj. Alebo motivácia. Tiež možnosť. Motivácia dohrať nejakú starú hru a pokúsiť sa získať všetko čo na vás komunita pripravila. Vlastne som sa k tomu dostal celkom nevinne, testovaním možnosti Retroarchu. Retroarchu zverujem niektoré emulačné starosti. Na pozadí mojej digitálnej zbierky už aj tak bežia desiatky emulátorov a niekedy jednoducho hľadáte priame a bezproblémové riešenie. No a práve tento softvér ma v sebe zabudovanú podporu týchto achievmentov. Lenže či niečo funguje, musíte to najprv vyskúšať. Tak som neváhal, zaregistroval sa na stránkach a vyskúšal niekoľko hier. Z testovaných hier jedine verzia Princa z Perzie pre SNES nefungovala ako by mala. Možno som mal nesprávnu verziu (?). Všetko ostatné fungovalo pekne. Získal som pár prvých achievmentov. Z času na čas mám aspoň dôvod zapnúť si nejakú starú „megadrive“ hru, len tak, aby sa nepovedalo. Dokonca, keď viete ako na to (na stránkach sú návody), môžete vytvoriť aj svoj vlastný set achievmentov pre staré konzolové hry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára